BRATISLAVA 16. septembra (WEBNOVINY) – Ďalším z nedoriešených problémov súvisiacich s parkovaním motocyklov, alebo všeobecne jednostopých motorových vozidiel, v zónach s plateným a regulovaným státím je forma a výška poplatkov za užívanie parkovacieho miesta. Keďže sa doposiaľ parkovacie miesta vyhradené pre ne v uliciach Bratislavy neobjavili, vodiči sú pri dodržaní ustanovenia dopravnej značky IP 27a povinní používať len parkovacie miesta vyznačené na vozovke vodorovnými dopranými značkami V 10a,b,c. Technická norma ČSN 73 6056 platná ešte od roku 1987 stanovuje minimálne rozmery parkovacieho miesta s pozdĺžnym státím pre osobné autá na šírku 200 cm a dĺžku 550 cm, čiže 11 metrov štvorcových. No a tu začína hneď niekoľko otázok.
Motocykle s rozmermi hoci aj 100×200 cm zaberajú pri státí len 2 štvorcové metre, teda necelú pätinu z vyznačeného parkovacieho miesta. Je spravodlivé, aby zaplatili rovnaký poplatok ako auto, ktoré zaberá takmer celé parkovacie miesto? Alebo opačne. Na jednom parkovacom mieste s normovanými rozmermi môžu vodiči pohodlne nechať stáť až štyri motocykle. Pokiaľ každý z nich zaplatí poplatok parkovacie miesto sa štvornásobne predraží.
Teoreticky existuje ešte jedna alternatíva, že zo štyroch vodičov motocyklov zaplatí za parkovacie miesto iba jeden a ostatní sa mu rovnakou čiastkou na úhradu poskladajú. A keď opustí parkovacie miesto skôr než ostatní preloží jednorazovú parkovaciu na ďalší motocykel atď. Myslím, že je to teoreticky možná alternatíva ale prakticky riadna blbosť.
Oveľa zložitejšou otázkou je použitie jednorazovej parkovacej karty vodičmi motocyklov pri jej umiestnení na vozidlo. Na webovej stránke BPS PARK a.s. ako aj na samotnej karte sú nasledovné pokyny pre spôsob použitia a platnosť:
• zoškrabaním políčok hodina, minúta, deň, mesiac vyznačte dobu začatia parkovania
• takto označenú kartu umiestnite viditeľne za predné sklo na palubnú dosku auta
• len takto označená a umiestnená karta je platná 1 hodinu od vyznačenia na parkovacom mieste označenom zvislou dopravnou značkou IP17a – Platené parkovisko s dodat. tab. „ Pon – pia 8 -16 h
Ako vidieť, ani BPS PARK a.s. so spoplatňovaním parkovania motocyklov nepočítala a uvedené pokyny sa týkajú len vodičov áut. Logicky, lebo motocykle predné sklo nemajú a neviem, či sa dá vôbec hovoriť aj o ich akej – takej palubnej doske. Nechať parkovaciu kartu voľne položenú na motocykli, tak aby bola viditeľne k dispozícii mestským policajtom, je asi to isté, ako ju ani nemať. Načo zbytočne dráždiť zlodejov? Navyše keď krádež voľne odloženej parkovacej karty za 80 centov je len priestupkom. Krádež parkovacej karty zo zabezpečeného auta vypáčením zámku alebo rozbitím okna sa však posudzuje už ako trestný čin bez ohľadu na hodnotu odcudzených vecí. Platenie za parkovanie motocyklov formou SMS správ cez mobilných operátorov je len doplnkovou službou a možno ju nanajvýš odporučiť ale nie prikázať.
Rovnako tak BPS PARK a.s. pozabudla na vodičov motocyklov aj pri predaji rezidentských parkovacích kariet. Kúpiť si ich možno za nasledovných podmienok:
1. Trvalý pobyt na uvedených uliciach (nie je potrebné potvrdenie z Miestneho úradu),
2. ide o prvú kartu vydanú pre byt,
3. predloženie osvedčenia o evidencii osobného motorového vozidla, pričom vozidlo musí
byť evidované na trvalé bydlisko žiadateľa…
A zase ani zmienka o motocykloch. Vzhľadom na neriešiteľné problémy s výškou parkovného a umiestňovania parkovacích kariet na motocykle do určitej miery chápem aj BPS PARK a.s., že sa jej nechce do zmien súvisiacich s vyhláškou MV SR č. 9/2009, ktorá parkovanie v zónach s plateným a regulovaným státím upravuje a nadobudla účinnosť už pred vyše tri a pol rokom. Nechápem však aktivity súvisiace s bezpodmienečným dodržiavaním dopravnej značky IP 27a, ktoré, zdá sa, predbehli reálnu dobu.
Počas uplynulých dní som prechádzal ulicami Bratislavy, na ktorých je parkovanie spoplatnené. Denne som videl možno 20 motocyklov, ktoré stáli ako obvykle. Na chodníkoch alebo na iných miestach mimo vyznačených parkovacích miest. Na objektívne zistenie ich počtu, by bol potrebný dlhodobejší a celoplošný monitoring. Ale aj keby ich stálo denne hneď sto, k celkovému množstvu vyznačených parkovacích miest je to takmer bezvýznamné percento. Preto si na záver dovolím aj ja vysloviť jednu otázku. Bolo by veľkým legislatívnym a ekonomickým problémom, keby vzhľadom na minimálny počet a obmedzenú ročnú dobu jazdy vodičov jednostopých motorových vozidiel im majitelia ciest poplatky za parkovanie odpustili, a tak ako inde umožnili státie na chodníkoch aj v zónach s plateným a regulovaným státím? Samozrejme za dodržania všetkých podmienok stanovených v §-e 52, ods. 2 Zákona o cestnej premávke.
Rada na záver:
Denne počúvame, dokonca aj z úst najvyšších vládnych a ústavných činiteľov, že riešenia problémov sa dajú dosiahnuť len za cenu kompromisov. V prípade motocyklov parkujúcich v zónach s plateným a regulovaním státím by aj tá cena aj kompromis boli zanedbateľné. Len treba chcieť.