Fico rinčanie zbraňami odmieta, je za diplomatické riešenie

POPRAD 2. marca (SITA) – Slovensko podľa premiéra Roberta Fica odmieta rinčanie zbraní pre riešení situácie na ukrajinskom Kryme. „Odmietame rinčanie zbraňami. Sme za diplomatické riešenie. Ponúkame našu účasť v misii na Kryme, čo by mohlo veľmi pomôcť. V tomto okamihu nevidím potrebu pokračovať ďalej,“ uviedol na tlačovej besede v Poprade predseda vlády. V

V prípade potreby je podľa premiéra možné zvolať Bezpečnostnú radu štátu kedykoľvek. „Sme schopní zvolať radu do hodiny,“ dodal premiér. Podľa Fica sú slovenské záujmy v ukrajinsko-ruskom konflikte momentálne chránené.

Pripravení prijať migrantov

Doterajšie opatrenia Fico zhrnul do niekoľkých bodov. Momentálne je to „zvýšený výkon na slovensko-ukrajinskej hranici kvôli elementom, ktoré by nemali prejsť. Dodávky plynu a ropy a plynu v poriadku. Zásoby minimálne na päť mesiacov. Prevezieme asi 20 Ukrajincov zranených z demonštrácií. Sme pripravení prijať niekoľko 100 migrantov v našich zariadeniach, ktoré sú v blízkosti hraníc,“ dodal premiér.

Podľa Fica je Slovensko krajina, ktorá má vlastné skúsenosti z invázie spojeneckých vojsk v roku 1968. Preto podstatne lepšie chápeme postoj Ukrajincov k tejto téme. Nelegálne pohyby armád, nelegálne presuny, podľa Fica nikomu neprospievajú. „Je veľmi dôležité vrátiť sa za rokovací stôl. Akékoľvek invázie nemajú v modernom svete svoje miesto,“ uviedol Fico.

Vyslanie ruských vojakov

Podľa premiéra sa v niektorých európskych krajinách objavili radikálne názory, s ktorými by slovenská vláda nesúhlasila, ako je napríklad použitie vojsk NATO. Takto ďaleko sa podľa Fica situácia nenachádza. Fico verí, že pri prijímaní záverečných stanovísk prevládnu racionálne stanoviská.

Horná komora ruského parlamentu v sobotu vyhovela prezidentovi Vladimirovi Putinovi a umožnila mu vyslať na Ukrajinu armádu. Urobila tak len dve hodiny po tom, ako jej šéf Kremľa poslal svoju žiadosť. O vyslaní ruských vojakov do zahraničia môže rozhodovať výlučne horná komora parlamentu a takýto krok si nevyžaduje súhlas dolnej komory Štátnej dumy. Putin svoju žiadosť zdôvodnil „mimoriadnou situáciou na Ukrajine a ohrozením životov ruských občanov“. Ruské ozbrojené zložky by mali na Ukrajine zostať „až do normalizácie tamojšej politickej situácie“.

Putina požiadal o pomoc ešte v piatok aj premiér Krymskej autonómnej republiky Sergej Aksjonov. „Vyzývam prezidenta Ruskej federácie Vladimira Putina, aby zabezpečil pomoc pri zaisťovaní mieru a pokoja na území Krymskej autonómnej republiky,“ vyhlásil promoskovský ukrajinský politik, ktorého do funkcie vymenoval miestny parlament len vo štvrtok. Aksjonov zároveň dodal, že sa „dočasne zmocňuje kontroly“ nad krymskými ozbrojenými zložkami, flotilou aj pohraničnou strážou. „Všetci velitelia musia plniť jedine moje rozkazy,“ vyhlásil.

Rusko ohrozuje mier

Situácia na ukrajinskom Kryme začala byť „veľmi vážna,“ priznal v mimoriadnom príhovore k národu dočasný ukrajinský prezident Olexandr Turčynov. Zároveň informoval o tom, že ruská armáda obkľúčila vojenské základne v tejto časti krajiny.

Rusko svojou vojenskou prítomnosťou na ukrajinskom Kryme ohrozuje mier v celej Európe. V nedeľu to vyhlásil generálny tajomník Severoatlantickej aliancie (NATO) Anders Fogh Rasmussen. „To, čo teraz Rusko robí na Ukrajine, je v rozpore s princípmi Charty Organizácie Spojených národov. Ohrozuje to mier a bezpečnosť v Európe,“ povedal reportérom v Bruseli pred začiatkom schôdzky veľvyslancov NATO. Rasmussen zároveň súčasnú situáciu na Ukrajine označil za „nebezpečnú“ a vyzval Rusko aby „znížilo napätie“ v oblasti.