BRATISLAVA 16. júna (WEBNOVINY) – Dosluhujúci predseda Najvyššieho súdu SR a šéf Súdnej rady SR Štefan Harabin nebude po skončení funkčného obdobia v čele NS SR len jeho radovým sudcom, ale predsedom trestnoprávneho kolégia.
Do tejto funkcie ho v pondelok zvolilo 11 zo 16 hlasujúcich sudcov trestného kolégia, agentúre SITA to potvrdila Kancelária predsedu NS SR.
Bárány vystupuje zo súdnej rady, nechce byť spájaný s Kiskom
Harabin sa sťažuje v Štrasburgu na verdikt ústavného súdu
Harabin uspel v opakovanom kole voľby šéfa kolégia, do prvého kola nekandidoval nik. Kolégium dočasne viedol Igor Burger. Tento post bol neobsadený od začiatku roka, keď bývalý prezident Ivan Gašparovič odvolal z talára bývalého šéfa kolégia Haralda Stiffela spolu s ďalšími šiestimi sudcami, ktorí mali vek nad 65 rokov.
Harabin naznačil už pred rokovaním súdnej rady, ktoré viedol pravdepodobne posledný raz vo svojom funkčnom období, že by zobral kandidatúru, ak ho niekto za šéfa kolégia navrhne. „Som profesionál? Som trestný sudca? Zapadá to do koncepcie trestného súdnictva? Áno,“ povedal. Pripomenul, že na post predsedu NS SR odišiel v roku 1998 práve z postu šéfa trestnoprávneho kolégia.
Harabin končí vo funkcii šéfa najvyššieho súdu 22. júna
Dosluhujúci predseda Najvyššieho súdu SR a šéf Súdnej rady SR Štefan Harabin vyhlási novú voľbu predsedu NS SR aj so stanovením jej termínu ešte pred svojím odchodom z tohto postu, teda do 22. júna.
„Počas svojej funkcie to vypíšem,“ ubezpečoval v pondelok novinárov pred začiatkom rokovania súdnej rady, ktorej asi vo svojom funkčnom období predsedá posledný raz. Všetky otázky o Harabinovej budúcnosti zostávajú naďalej otvorené.
V novej voľbe predsedu NS SR podľa zákona kandidovať nemôže, lebo neuspel v prvej a opakovanej voľbe, podobne ako Jana Bajánková a Zuzana Ďurišová. Harabin by teda mohol ísť až do prípadného tretieho alebo neskoršieho kola volieb, ale či tak urobí, nepovedal. „Veď to je hypotetická otázka, čo keď bude niekto zvolený, tak o čo sa budem uchádzať?,“ povedal Harabin.
Harabin ostro kritizuje previerky sudcov
Harabin toho nemá ani po rokoch v riadiacich funkciách v justícii dosť. „Mňa to začína baviť,“ vyhlásil. Teraz ho k tomu vedú najmä schválené previerky spoľahlivosti sudcov, ktoré zavádza novela ústavy a Harabin ich ostro kritizuje.
Politická moc zaviedla policajno-spravodajské previerky na sudcov, kritizuje predseda Najvyššieho súdu SR a Súdnej rady SR Štefan Harabin novelu ústavy, ktorá previerky spoľahlivosti sudcov prináša. Harabin o tomto kroku informoval na Kolokviu Siete predsedov najvyšších súdov Európskej únie, ktorí boli podľa jeho slov z návrhu zdesení a budú sa k tejto téme vyjadrovať.
„Pýtam sa, prečo nie sú policajno-spravodajské previerky na prezidenta, na členov vlády, na premiéra, na štátnych tajomníkov, na poslancov? Veď tí rozhodujú o oveľa závažnejších veciach ako sudcovia,“ povedal v pondelok Harabin. Pripomína, že on už po prvom januárovom rokovaní expertov o navrhovanej novele ústavy u predsedu parlamentu Pavla Pašku najostrejšie vystúpil proti previerkam. „Preto zrejme ma už Smer nechcel za predsedu najvyššieho súdu, alebo ma neodporúčal. To bol asi dôvod,“ povedal Harabin.
Harabin predpokladá, že súdna rada v pondelok príjme k previerkam sudcov stanovisko, sám to navrhol do programu. Keby sa previerky zaviedli, tak by to bol policajný štát, hovorí Harabin. Previerky sudcov by sa mohli jedine zrušiť, napadnúť na ústavnom súde sa nedajú, keďže sú v novele ústavy.
„Keby tu bola motivácia očistiť verejný život od korupcie, od úplatkárov, od tunelárov, od podvodníkov, od rozkrádačov, tak musia tie bezpečnostné previerky byť na členov vlády, na štátnych tajomníkov, poslancov, riaditeľov colných, daňových úradov,“ poznamenal. Harabin a dodal, že sudcovia netunelovali, nekradli a neprivatizovali.