Kiska žiada verdikt o Čentéšovi, voči sudcom nie je zaujatý

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Pracovný výjazd prezidenta Andreja Kisku v Banskej Bystrici a v Košici
Prezident SR Andrej Kiska počas brífingu pre médiá v rámci výjazdu do regionálneho pracoviska KP SR v Košiciach. Košice, 20. jún 2014. Foto: SITA/Ivan Fleischer

BRATISLAVA 3. júla (WEBNOVINY) – Prezident Andrej Kiska vo štvrtok predsedníčke Ústavného súdu SR Ivette Macejkovej osobne odovzdal list, v ktorom ju informoval, že nemá žiadne námietky zaujatosti voči sudcom Ústavného súdu SR v konaniach a sťažnostiach Jozefa Čentéša.

Nástupom do funkcie prezidenta sa Kiska stal osobou, ktorá reprezentuje účastníka týchto konaní, informoval poradca hlavy štátu Rado Baťo. „Ako účastník týchto konaní vyhlasujem, že nemám žiadne námietky zaujatosti voči sudcom Ústavného súdu Slovenskej republiky a ani sa nestotožňujem s námietkami zaujatosti vznesenými bývalým prezidentom SR,” uviedol Kiska.

Prezident by zároveň privítal, aby Ústavný súd SR v oboch prípadoch bez zbytočného odkladu konal a rozhodol. Predsedníčka ústavného súdu na stretnutí odovzdala prezidentovi štátne vyznamenania, ktoré mu podľa zákona o vyznamenaniach Slovenskej republiky odovzdáva po tom, ako sa prezident ujme funkcie.

Ústavný súd už nie je zablokovaný v prípade rozhodovania o sťažnostiach Jozefa Čentéša, ktoré súvisia s jeho nevymenovaním za generálneho prokurátora.

Vyplýva to z reakcie Čentéša na krok prezidenta Andreja Kisku, ktorý stiahol námietky zaujatosti voči ústavným sudcom ešte z čias svojho predchodcu Ivana Gašparoviča. „Vítam dnešné rozhodnutie pána prezidenta vziať späť námietky predpojatosti proti sudcom ústavného súdu v konaniach o mojich dvoch ústavných sťažnostiach. V súčasnosti už neexistuje žiadna prekážka, ktorá by bránila ústavnému súdu rozhodnúť v merite veci,“ napísal Čentéš v stanovisku, ktoré agentúre SITA poskytol jeho advokát Peter Kubina.

Poslanci ho zvolili, Gašparovič nevymenoval

Jozefa Čentéša za kandidáta na post generálneho prokurátora po viacerých pokusoch zvolili poslanci Národnej rady SR 17. júna 2011. Keď ho bývalý prezident Ivan Gašparovič ani štyri mesiace po voľbe nevymenoval do funkcie, podal Čentéš 7. novembra 2011 sťažnosť na Ústavný súd SR, ktorý ju 9. novembra pridelil sudcovi spravodajcovi Ľubomírovi Dobríkovi.

Jozef Čentéš doplnil svoje podanie 6. februára 2012. Sťažovateľ Čentéš namietal porušenie základného práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok garantovaného ústavou a Listinou základných práv a slobôd nečinnosťou prezidenta v súvislosti s jeho vymenovaním do funkcie generálneho prokurátora.

Čentéš vzniesol námietky zaujatosti

Druhú sťažnosť podal Jozef Čentéš 3. januára 2013. Namietal, že bývalý prezident Gašparovič nevymenovaním sťažovateľa za generálneho prokurátora porušil jeho základné práva. Namietal porušenie práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok a právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti prezidentom Slovenskej republiky.

Sťažnosť bola 9. januára 2013 na neverejnom zasadnutí pléna ústavného súdu náhodným výberom pridelená sudcovi spravodajcovi Petrovi Brňákovi, členovi I. senátu, ktorý pracuje v zložení Marianna Mochnáčová, predsedníčka, a sudcovia Peter Brňák a Milan Ľalík. Hneď v ten deň na ústavný súd doručili námietku predpojatosti Jozefa

Sťažovateľ Jozef Čentéš a vtedajší odporca Ivan Gašparovič postupne vzniesli námietky zaujatosti voči dvanástim z trinástich ústavných sudcov a došlo tak k patovej situácii. Odblokovať ústavný súd sa pokúsila vládnuca väčšina poslancov NR SR za Smer-SD vlani 30. apríla novelou zákona o organizácii a o konaní pred ústavným súdom.

Riešiť námietky mal nultý senát

Novelu na ústavnom súde 21. mája napadla skupina 49 opozičných poslancov NR SR, označila ju za neústavnú a žiadala, aby ÚS SR pozastavil jej účinnosť. Ten vlani 5. júna na neverejnom zasadaní pléna predbežne prerokoval návrh, prijal ho na ďalšie konanie a pozastavil účinnosť novely.

Ústavný súd potom dodatkom k rozvrhu práce zriadil tzv. nultý senát zložený z predsedu Rudolfa Tkáčika a sudkýň Ľudmily Gajdošíkovej a Ivetty Macejkovej, ktorý má riešiť vznesené námietky zaujatosti.

Plénum ÚS malo koncom júna na neverejnom zasadaní rozhodovať o dvoch návrhoch na zjednotenie odchylných právnych názorov senátov pri rozhodovaní o predpojatosti sudcov.

Prítomní členovia pléna boli toho názoru, že rozhodovanie o námietkach predpojatosti nespadá pod aplikáciu ustanovení Zákona o organizácii ÚS na zjednotenie odchylných právnych názorov senátov, preto sudca spravodajca Ján Luby stiahol svoj návrh z rokovania pléna. Aj v druhom prípade rovnako postupoval sudca spravodajca Rudolf Tkáčik.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Viac k osobe Andrej KiskaIvan GašparovičIvetta MacejkováJozef Čentéš