Expert na zdravotníctvo: Zákaz poplatkov pacientov neochráni

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Eutanázia
Foto: shutterstock.com
Raz tu už rušenie poplatkov u lekára bolo. V roku 2006. Smer-SD vtedy formálne zakázal takzvané Zajacove dvadsaťkorunáčky. Výsledok? Priame platby pacientov neklesli.

Aj preto je expert KDH pre zdravotníctvo Marian Faktor presvedčený, že jedinou cestou, ako zlepšiť situáciu pacienta a systematicky odstrániť neférové poplatky, je definícia nároku pacienta. Teda toho, na čo má pacient u lekára či v nemocnici nárok zo zákona a bez poplatkov.

Dovtedy by problém mohol riešiť overený systém maximálneho limitu, ktorý už od roku 2011 chráni najzraniteľnejších pri doplatkoch za lieky.

Patríte medzi ľudí zo zdravotníckeho sektora, ktorí sú presvedčení, že pripravovaný zákaz poplatkov v ambulanciách a nemocniciach v skutočnosti pacientov pred ich platením neochráni. Prečo?

Ako lekár sa na veci pozerám pragmaticky. Ak liečba pacienta nezaberie a naopak zdravotný stav sa zhorší, musím vyskúšať niečo iné. Smer-SD už raz, v roku 2006, poplatky zakázal, vtedy to boli tzv. Zajacove 20-korunáčky. Ak sa dnes bavíme o tom, že poplatky treba opäť zakázať, tak ten prvý zákaz zjavne nezabral. Stačí sa pozrieť na približne 180 miliónov eur, ktoré ročne zaplatia na poplatkoch v ambulanciách a nemocniciach slovenskí pacienti.

Prečo si myslíte, že zákaz nezabral?

Nemyslím si to ja, hovoria o tom čísla Štatistického úradu SR. Jednoducho pacienti na Slovensku zákaz poplatkov nepocítili. Odkedy Smer-SD poplatky zrušil, priame platby neklesajú. To je fakt.

Ak ich zakážeme plošne, tak sa aspoň obmedzia. Aj to by mnohým pacientom pomohlo?

Je to falošná ilúzia. Poplatky sa neobmedzia. Pretože názor na to, čo už nesúvisí s výkonom hradeným zdravotnou poisťovňou, a teda môže byť spoplatnené, nie je v praxi jednoznačný. Pacient zostane rovnako vystavený riziku katastrofických nákladov na zdravie ako teraz.

„Pacienti na Slovensku zákaz poplatkov nepocítili. Odkedy Smer-SD poplatky zrušil, priame platby neklesajú. To je fakt.“

Čo je teda podľa vás reálnym riešením, ak zákaz nie?

Jednoducho musíme konečne povedať, na čo presne má pacient nárok. Ak mu povieme, že má nárok absolvovať CT vyšetrenie do dvoch týždňov, tak bude vedieť, že prípadný poplatok zaplatí, len ak bude chcieť vyšetrenie rýchlejšie. Rovnako musí mať každý pacient pre každý zdravotný problém aspoň jednu účinnú liečbu bez poplatkov. Nepotrebujeme vymýšľať nič nové, nárok pacienta majú definované viaceré zdravotnícke systémy v Európe, napríklad aj v Českej republike.

Hovoríte o nároku pacienta a jeho definícii. Nie je snáď nárok definovaný už teraz aj v slovenskej legislatíve?

Odpoviem protiotázkou. Viete presne, na čo máte v súčasnosti v rámci bezplatnej zdravotnej starostlivosti nárok? Pacient napríklad platí za to, že mu lekár vystavil žiadosť o schválenie liečby. Má alebo nemá za takéto potvrdenie platiť? Nezaplatila ho už náhodou lekárovi zdravotná poisťovňa? Alebo iný prípad. Potrebujete CT-čko a u lekára vám povedia, že môžete ísť až o mesiac. Alebo o dva týždne, ak si doplatíte. Máte nárok na bezplatné vyšetrenie aj za dva týždne alebo majú naozaj právo od vás pýtať peniaze? Odpoveď je, že vy ani pacient to neviete, pretože štát to nedefinoval. A tak sa u lekárov platí, pretože keď ide o zdravie, na peniaze sa nepozerá. Hovoríme však o sume 180 miliónov eur za rok, takže to nie sú ojedinelé prípady.

Marián Faktor
Foto: SITA/Marián Peiger

Čo presne sa pre pacienta zmení k lepšiemu, ak sa zrealizuje váš návrh?

V prvom rade bude konečne vedieť, na čo vlastne má v rámci každej diagnózy či výkonu nárok, keďže to platí jeho zdravotná poisťovňa. Bude jasné, v akej maximálnej vzdialenosti má mať pacient svojho lekára alebo ako dlho sa môže čakať na určité vyšetrenie alebo operáciu v nemocnici. Toto všetko bude hradené zo zdravotného poistenia, a teda pacient si za to nebude platiť. V Českej republike majú napríklad definovanú dojazdovú vzdialenosť v minútach alebo hodinách a trebárs všeobecný lekár musí byť dostupný do 35 minút od bydliska pacienta. Majú aj maximálne čakacie lehoty.

Nie je riziko v tom, že nárok bude definovaný veľmi zložito a pacienti mu nebudú rozumieť?

Musí to byť jednoduché a pre pacienta zrozumiteľné. Nemôžeme žiadať, aby mal každý právne či medicínske vzdelanie a viedol diskusie v ambulancii o tom, či na daný výkon ešte má nárok alebo už nie. A samozrejme informácie o nároku musia byť ľahko dostupné, či už na webe, na vyžiadanie od zdravotnej poisťovne alebo aj priamo u lekára v rámci nejakej vývesnej tabule.

„Jednoducho musíme konečne povedať, na čo presne má pacient nárok. Ak mu povieme, že má nárok absolvovať CT vyšetrenie do dvoch týždňov, tak bude vedieť, že prípadný poplatok zaplatí, len ak bude chcieť vyšetrenie rýchlejšie. Rovnako musí mať každý pacient pre každý zdravotný problém aspoň jednu účinnú liečbu bez poplatkov.“

Znamená to, že pacient bude mať lepšie informácie a štát bude za ním viac stáť?

Presne tak. Pacient bude silnejší a štát ho bude skutočne chrániť. Nielen o tom rozprávať.

Ako sa bude nárok pacienta vymáhať?

Veľmi jednoducho. Predstavme si, že súčasťou novo definovaného nároku bude napríklad artroskopická operácia kolena najneskôr do 8 týždňov. Ale ak pacient čaká dlhšie, môže absolvovať liečbu u nezmluvného poskytovateľa alebo v zahraničí a poisťovňa to bude musieť preplatiť. Poisťovňa bude povinná zabezpečiť svojim poistencom zákonom definovaný nárok. Ak nie, bude musieť zaplatiť za starostlivosť u nezmluvných lekárov alebo v zahraničí a nebude môcť tvoriť zisk.

Eutanázia
Foto: shutterstock.com

Prečo už tento systém na Slovensku nie je, ak hovoríte, že funguje už aj v Českej republike?

Je to dobrá otázka a zrejme sa ju pýtajú najmä tie tisícky domácností dôchodcov a chudobných ľudí, ktorí kvôli platbám u lekára balansujú s rodinným rozpočtom na hrane a nikto ich nechráni. Vidím to tak, že chýba politická vôľa pustiť sa do toho. Jednoducho aj preto, že politici budú musieť vyložiť karty a povedať, že nie všetko je zadarmo. Pre KDH je to však jedna z priorít, na ktorej aj v rámci expertného tímu budeme pracovať. Bez definície nároku nevyriešime ani čakacie lehoty, ani poplatky v zdravotníctve. Nedá sa to však urobiť zo dňa na deň, ale do dvoch rokov je to reálne.

„Nepotrebujeme vymýšľať nič nové, nárok pacienta majú definované viaceré zdravotnícke systémy v Európe, napríklad aj v Českej republike.“

Dva roky je pomerne dlhá doba. Dovtedy je zákaz poplatkov navrhovaný Smer-om aspoň nejakým riešením, hoci podľa vás nie ideálnym?

Rozumiem, že dva roky znie ako veľmi dlhý čas. Preto v KDH intenzívne pripravujeme pravidlá pre maximálny limit na poplatky, teda maximálnu výšku poplatkov, ktoré môže pacient za rok zaplatiť. Rozmýšľame o limite na úrovni 120 eur ročne. Ak by niekto zaplatil viac, štát mu to refunduje.

Prečo si myslíte, že takého riešenie bude lepšie a pacientom pomôže?

Pretože je to overené v praxi. Rovnaký systém maximálneho limitu KDH zaviedlo v roku 2011 pri liekoch. Pomáha to konkrétnym pacientom, najmä dôchodcom a sociálne slabším. Tí sú totiž aj v prípade poplatkov najviac ohrození. Ročne sa vďaka maximálnemu limitu na doplatkoch na lieky vráti okolo tri miliónov eur. Pri niektorých chronických pacientoch sú to aj stovky eur za kvartál. A o to by nám malo najmä ísť, pomáhať efektívne sociálne slabším, dôchodcom.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Marián Faktor
Firmy a inštitúcie KDH Kresťanskodemokratické hnutie