Dobrovodský nezistil žiadne porušenie práv a slobôd v prípade samovraždy odsúdeného v Dubnici nad Váhom

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
VOP: 100 dní vo funkcii
Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský počas tlačového brífingu verejného ochrancu práv na tému: 100 dní vo funkcii ombudsmana, doterajšie pôsobenie a predstavenie priorít na najbližšie obdobie v Kancelárii verejného ochrancu práv. Foto: archívne, SITA/Diana Černáková
Tento článok pre vás načítala AI.

V prípade samovraždy odsúdeného vo väznici v Dubnici nad Váhom neboli podľa verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského porušené základné práva a slobody.

Informovala o tom Kancelária verejného ochrancu práv (KVOP) a pripomenula, že ombudsman po tom, ako v médiách zaregistroval správu, že v Dubnici nad Váhom 20. júna tohto roku spáchal odsúdený samovraždu, vykonal neohlásenú kontrolnú návštevu Ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Na mieste sa kontrolovali kamerové záznamy, vykonávali rozhovory s príslušníkmi Zboru väzenskej a justičnej stráže a s odsúdenými.

Zamerali sa na možnosť účasti inej osoby

Kontrola sa zamerala aj na záznamy z informačného systému o psychologických službách vo vzťahu k poškodenému, list o prehliadke mŕtveho či na záverečnú diagnózu súdnej pitvy,“ spresnila KVOP. „V decembri som daný prípad uzavrel a riaditeľovi väznice som už doručil oznámenie. Skonštatoval som, že zaobchádzaním s poškodeným počas výkonu trestu odňatia slobody a postupom ústavu neboli porušené základné právo poškodeného na život ani zákaz mučenia, krutého, neľudského či ponižujúceho zaobchádzania,“ vysvetlil Dobrovodský a priblížil, že s tímom KVOP sa zamerali najmä na to, či existovala aktívna účasť inej osoby na úmrtí poškodeného.

Po jej vylúčení skúmali, ako s poškodeným zaobchádzali príslušníci zboru počas výkonu trestu, ako aj to, či mal ústav vedomosť o riziku samovraždy.

Ocenil preventívne opatrenia

S vedomosťou o riziku samovraždy totiž vzniká aj povinnosť podniknúť primerané kroky na jej zabránenie. Avšak pojem ‚primerané kroky‘ neznamená, že by sa mala úplne vylúčiť autonómia alebo dôstojnosť samotnej osoby. V tomto prípade sme zistili, že zvýšený dohľad a pozornosť boli na poškodeného zamerané po celý čas pozbavenia jeho osobnej slobody,“ vysvetlil Dobrovodský a ocenil preventívno-bezpečnostné opatrenia, najmä kontroly príslušníkmi zboru v maximálne 30-minútových časových intervaloch a časté pohovory so psychológom.

Verejný ochranca práv na záver skonštatoval, že pokiaľ ide o aktívne úkony ústavu a príslušníkov zboru po zistení samovraždy, v ich postupe nezaznamenal žiadne nedostatky, ktoré by viedli k zníženiu možnosti resuscitácie poškodeného.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Róbert Dobrovodský
Firmy a inštitúcie Kancelária verejného ochrancu právÚstav na výkon trestu odňatia slobodyZVJS Zbor väzenskej a justičnej stráže