Máte radi reklamu? Myslím televíznu. Keď beží film, príde najnapínavejší okamžik a vtedy… reklama! Poznám množstvo ľudí, ktorých to neuveriteľne rozčúli. Ale napríklad môj brat, ktorý je silný fajčiar, je s reklamou vo filme spokojný. „Aspoň mám čas vyjsť von, napchať si fajku a zapáliť. Väčšinou ju „vybafkám“ celú, ale niekedy to ani nestihnem.“
Osobne chápem reklamu u komerčných televízií ako nevyhnutnú súčasť (niekedy ako nevyhnutné zlo) ich existencie, ale niekedy sa mi aj páči. Ak je kreatívna, pekne spracovaná, vtipná, vystihuje situáciu a dobu, v ktorej žijeme. Ak je nenásilná a pritom mi dá informáciu, čo sa oplatí, prípadne pripomenie niečo, na čo som zabudol.
Takúto reklamu mi silne pripomína príbeh, ktorý opisuje dnes sv. Lukáš vo svojom evanjeliu:
„V sobotu vošiel Ježiš do domu ktoréhosi popredného farizeja stolovať a oni ho pozorovali. Keď zbadal, ako si pozvaní vyberali popredné miesta, povedal im toto podobenstvo: „Ak ťa niekto pozve na svadbu, nesadaj si na prvé miesto, lebo mohol pozvať niekoho vzácnejšieho, ako si ty; a prišiel by ten, čo pozval teba i jeho, a povedal by ti: „Uvoľni miesto tomuto.“ Vtedy by si musel s hanbou zaujať posledné miesto. Ale keď ťa pozvú, choď, sadni si na posledné miesto. Potom príde ten, čo ťa pozval, a povie ti: „Priateľu, postúp vyššie!“ Vtedy sa ti dostane pocty pred všetkými spolustolujúcimi. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“
Nie je to úžasná reklama na pokoru, poníženosť? I po formálnej stránke krásne zostavená:
1. Priblíženie situácie (stolovanie, vzájomné pozorovanie),
2. jednoduchý príbeh (dialóg o mieste pri stole)
3. a nakoniec hlavná ponuka (Lebo každý…): Oplatí sa byť poníženým!
Ježiš teda prítomným na hostine odprezentoval reklamu na pokoru. Na čnosť, o ktorej oni už neraz počuli, alebo čítali. Veď farizeji, ktorí pravdepodobne tvorili gro stolujúcich, pravdepodobne mimo iných biblických statí poznali aj text, ktorý sme počuli v dnešnom prvom čítaní:
„Syn môj, v tichosti konaj svoje práce a budú ťa milovať viac ako človeka, čo dary rozdáva. Čím si väčší, tým buď pokornejší a nájdeš milosť u Boha. Mnohí sú vznešení a slávni, ale on tichým zjavuje svoje tajomstvá. Lebo len Božia moc je veľká a pokorní ho oslavujú. Na rany pyšných nieto lieku, lebo krovie hriechu v nich zapustí korene a neuvedomia si to. Múdre srdce uvažuje o výrokoch mudrcov a pozorné uchu túži po múdrosti.“
Je to text z knihy Sirachovho syna, s pôvodným názvom: Múdrosť Jezusa, Syna Syrachovho. Farizeji ho, podľa mňa, poznali preto, lebo na rozdiel od saducejov, ktorí brali za posvätný len Mojžišov Zákon – Tóru, oni pokladali za inšpirované i prorocké knihy (neviim) a múdroslovné knihy – spisy (ketuvim). Aj keď sa „Sirachovec“ kvôli strate hebrejského originálu nakoniec do židovského kódexu, zoznamu u posvätných biblických kníh, nedostal, podľa biblistu Štefana Pokorného kniha ovplyvnila judaizmus Ježišovej doby.
Ovplyvnila, ale nie natoľko, aby sa podľa nej žilo v každodennom živote, lebo ako spomína evanjelista sv. Lukáš, „Ježiš zbadal, ako si pozvaní vyberali popredné miesta“. A to je skôr prejav sebavedomia, či pýchy, než pokory. Pričom Ježiš tentoraz nevolí tvrdý tón výčitky, pokarhania, ale vystihujúc atmosféru hostiny robí pozitívnu reklamu pokore. Oplatí sa byť pokorný! Je to múdra čnosť, ktorá prináša nie krátkodobý úspech a slávu, ale perspektívu.
Mimochodom, je to už tretia nedeľa po sebe, ako sa i nám, katolíckym farizejom a zákonníkom, v bohoslužbe odporúča pestovať túto čnosť. Byť pokorní. Pred týždňom sme sa mali spamätať z istoty o spáse, ktorú môžu skôr dostať iní, než my, a pred dvomi sme dostali vzor v Márii – poníženej Pánovej služobnici. Jej tento postoj voči Bohu i ľuďom priniesol slávu od všetkých pokolení i nanebovzatie.
A čo prinesie nám? Myslím, že taktiež nebo, lebo ako som už uviedol, je to najperspektívnejšia čnosť – a nebo je najkrajšia perspektíva.
Ale aj tu na zemi sa oplatí byť pokorným. Nielen kvôli miestu v spoločnosti, ako hovorí Ježišov reklamný príbeh, ale v iných oblastiach. Smerom k Bohu, od ktorého neustále očakávame požehnanie pre svoj život. I smerom k ľuďom, kde je jasné že pokorný partner je nielen sympatickejší, ale aj perspektívnejší pri budovaní vzťahov. Rodinných, priateľských, pracovných i obchodných.
Na záver malá otázka z marketingu: Aký je cieľ reklamy? Nadchnúť človeka pre výrobok (značku) a dostať ho do obchodu. Zvyšok je vec obchodníka a zákazníka. Od nich závisí samotné kúpenie i používanie tovaru. Ak Vás teda dnešná reklama na pokoru nadchla, dúfam, že som Vám komentárom k nej chuť nepokazil, ale že ste sa rozhodli kúpiť ju do svojho života. A ešte viac dúfam, že sa Vám ju podarí realizovať a takto získať pokoj duše, dobré vzťahy a perspektívu božieho požehnania na zemi i vo večnosti.