S nádejou sa pozerá na krízy český kňaz, teológ a religionista Tomáš Halík. Píše o nich ako o prirodzených sprievodcoch života, veľkých kameňoch v riečišti, ktoré dávajú toku života spád, dynamiku a zaujímavosť. Aj niektorí iní myslitelia tejto doby hovoria o kríze ako o šanci. Takto povzbudení sa pozrime na text evanjelia sv. Lukáša, ktoré sa číta na 25. nedeľu pri sv. omšiach v rímskokatolíckych kostoloch. Hovorí totiž tiež o kríze. Môže teda byť pre nás šancou niečo nové sa naučiť. Na začiatku 16 kapitoly čítame:
Ježiš povedal učeníkom podobenstvo: „Bol istý bohatý človek, ktorý mal správcu, a toho obžalovali u neho, že mu rozhadzuje majetok. Zavolal si ho a povedal mu: „Čo to počúvam o tebe? Vydaj počet zo svojho šafárenia, lebo už nemôžeš ďalej šafáriť.“ Správca si povedal: „Čo budem robiť, keď ma môj pán zbavuje správcovstva? Kopať nevládzem, žobrať sa hanbím. Viem, čo urobím, aby ma niekde prijali do domu, keď ma zbavia správcovstva.“ Zavolal si po jednom dlžníkov svojho pána a vravel prvému: „Koľko dlhuješ môjmu pánovi?“ On povedal: „Sto kadí oleja.“ Vravel mu: Tu máš svoj úpis, rýchlo si sadni a napíš päťdesiat. Potom povedal inému: „A ty koľko dlhuješ? On vravel: „Sto meríc pšenice.“ Vravel mu: „Tu máš svoj úpis a napíš osemdesiat.“ A pán pochválil nepoctivého správcu, že si opatrne počínal. Lebo synovia tohto sveta sú voči sebe navzájom predvídavejší ako synovia svetla.
Aj ja vám hovorím: Robte si priateľov z nespravodlivej mamony, aby vás, až sa pominie, prijali do večných príbytkov.
Kto je verný v najmenšom, je verný aj vo veľkom, a kto je nepoctivý v malom, je nepoctivý aj vo veľkom.
Ak ste teda neboli verní v nespravodlivej mamone, kto vám zverí pravé bohatstvo? A ak ste neboli verní v cudzom, kto vám dá čo je vaše?
Nijaký sluha nemôže slúžiť dvom pánom; pretože buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým bude opovrhovať. Nemôžete slúžiť aj Bohu aj mamone.“
Ježiš nás pozýva, aby sme si urobili z nespravodlivej mamony priateľov. Nevyhlasuje peniaze a majetok za zlo, ktorého sa máme zbaviť alebo od ktorého máme utiecť. Zdá sa to byť jasné a jednoduchšie ako si urobiť priateľa z človeka či z nejakého živého tvora v pestrej palete prírody. Jedná sa predsa o niečo neživé, o peniaze, o zisky, o výnosy…
Realita je ale dosť komplikovaná. Dáva Ježišovi za pravdu, keď nás varuje pred tým, aby sa z peňazí (mamonu), nášho priateľa nestal náš pán. Niekto kto rozkazuje, diktuje, vládne. Ak by sme použili slovnú hračku, tak môžeme povedať že židovský a kresťanský monoteizmus, teda náboženstvo jedného Boha, v mnohých oblastiach života vytlačil „moneyteizmus“ – náboženstvo peňazí. A priniesol nové pohľady na život, zmenil hodnotový systém. Životné reality, ktoré boli doteraz partnerom človeka, sa premieňajú na tovar, teda na obyčajné veci, ktoré sa dajú vymeniť. Dokonca sám ľudský život, o ktorom donedávna platilo, že sa nedá kúpiť za peniaze sa v dnešných podmienkach stáva tovarom, ktorý sa pokúšame objednať si, naprogramovať, opravovať či nahradiť ako nejaký „výrobok.“
Možno naozaj ak zisk sa stane najvyšším cieľom človeka, (ako mu to rozkazuje jeho pán), potom nie je ďaleko k pokušeniu nenásytnosti. A odtiaľ k budovaniu sveta, kde málo ľudí má nadbytok, a väčšina nedostatok.
Dôležitou otázkou je, či je nám jednotlivcom vôbec možné nepodľahnúť lákaniu peňazí, ktoré nám sľubujú, že budú pre nás dobrým pánom?
Ježiš hovorí dnes o predvídavosti, o prezieravosti, ktorú určite budeme všetci potrebovať k tomu, aby peniaze zostali iba naším priateľom. Verím, že nečakáte odo mňa nejaké konkrétne recepty ako na to. Nemám ich. To čo Vám ale dnes ponúkam, je nádej, že pre každého z nás existuje cesta, po ktorej k tomuto priateľstvu môžeme prísť. Nádej, že Cirkev, do ktorej ma Boh pozval žiť, môže byť priestorom, kde sa kráčaniu po tejto ceste dá naučiť.
Najprv však, skôr akoby sme chceli učiť tých druhých, potrebujeme my sami učiť sa.
Možno sa učiť odvážnejšie skúmať to, čo nazývame mystika, učiť sa poctivejšie prežívať zasväcovanie do tajomstiev viery, učiť sa trpezlivejšie sa povzbudzovať k duchovnému rastu. A učiť sa pamätať, že ak táto nádej má byť kresťanskou, to znamená že zostať otvorenou pre všetkých.