Autor: SITA, 9. februára 2012 16:09, aktualizované 9. februára 17:28

Jednou najdôležitejších podmienok má byť dohoda v Grécku, ktorou by sa odobrilo znižovanie platov v gréckom súkromnom sektore o 15 percent. BRATISLAVA 9. februára (WEBNOVINY) - Grécko musí začať plniť podmienky medzinárodnej pomoci reálnymi činmi, teda schválením konsolidačných a reformných zákonov v parlamente.

Sľuby a deklarácie už nestačia. Vyhlásil to pred štvrtkovým odchodom na rokovanie euroskupiny o druhom balíku pomoci Grécku minister financií Ivan Mikloš.

Podľa neho takýto názor pred štvrtkovým rokovaním okrem Slovenska vyjadrila väčšina krajín eurozóny.

Minister Mikloš tvrdí, že jednou z najdôležitejších podmienok má byť politická dohoda v Grécku, ktorou by sa odobrilo znižovanie platov v gréckom súkromnom sektore o 15 %. Štát síce prikázať súkromníkom znižovať platy nemôže, podľa Mikloša však takáto politická dohoda môže dať zamestnávateľom do rúk silný argument. "Keďže je to v záujme aj zamestnávateľov, tak to nie je problém, ak je dosiahnutá politická dohoda,“ povedal Mikloš.

Dobrovoľné zníženie platov v gréckom súkromnom sektore je pritom podľa Mikloša jedinou cestou, ako zabezpečiť Grécku konkurencieschopnosť bez toho, aby muselo opustiť eurozónu a devalvovať vlastnú menu.

"Platy aj v súkromnom sektore aj vo verejnom sektore od vstupu Grécka do eurozóny rástli neudržateľným spôsobom. Ak chce krajina zostať v eurozóne nemôže znížiť reálnu výšku platov devalváciou, jediná cesta ako ich prispôsobiť reálnej situácii a reálnej konkurencieschopnosti bez devalvácie je zníženie platov,“ povedal minister.




Treba znížiť verejný dlh

Gréci sa budú musieť zároveň podľa Mikloša zaručiť, že prijmú dodatočné konsolidačné opatrenia na zníženie deficitu verejných financií v objeme do 1 % hrubého domáceho produktu.

Pre Slovensko je tiež podľa ministra kľúčové, aby sa objem verejných zdrojov určených v druhom balíku pomoci pre Grécko už nenavyšoval z dohodnutých 130 mld. eur a tiež, aby konsolidačné a reformné opatrenia v krajine viedli k stabilizácii verejného dlhu.

"Teda, aby klesol do roku 2020 na úroveň 120 % alebo len mierne nad 120 % hrubého domáceho produktu,“ dodal Mikloš.

Či by bolo pre Grécko a eurozónu lepšie riešenie vystúpenie z menovej únie, Mikloš nehovorí. Tvrdí však, že všetko záleží na Grékoch samotných.

"Bude sa musieť rozhodnúť grécka vláda a parlament. Na jednej strane sú jasne postavené podmienky Trojky a euroskupiny a na druhej strane je na Grécku, či takéto podmienky vedia splniť, alebo či sa rozhodnú inak aj so všetkým rizikami a dôsledkami, ktoré s tým môžu byť spojené,“ dodal.

Stretnutie ministrov financií eurozóny zvolal na štvrtok večer do Bruselu šéf skupiny Eurogroup, luxemburský premiér Jean-Claude Juncker. Na rokovaniach sa má zúčastniť aj výkonná riaditeľka Medzinárodného menového fondu Christine Lagardeová. Objavujú sa však už aj hlasy, že aj štvrtkové rokovanie môže skončiť bez dohody.