ÚVO má podnet na preverenie vlastníkov Váhostavu

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Začiatok razenia tunela Svrčinovec
Začiatok razenia tunela Svrčinovec, ktorý je súčasťou úseku diaľnice D3 Svrčinovec - Skalité - štátna hranica SK/PL za účasti predstaviteľov Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, Národnej diaľničnej spoločnosti. Foto: SITA/Milo Fabian

BRATISLAVA 1. decembra (WebNovny.sk) – Predseda Občianskej konzervatívnej strany (OKS) Ondrej Dostál v utorok podal podnet na Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) na začatie konania proti stavebnej spoločnosti Váhostav – SK, a.s. (Váhostav), spájanej s podnikateľom Jurajom Širokým starším. „Podnet sa týka podozrenia, že Váhostav neuvádza v registri konečných užívateľov výhod úplné a pravdivé údaje,“ informoval Dostál. Ak sa podozrenia zakladajú na pravde, mal by podľa neho ÚVO udeliť Váhostavu pokutu od 10 tisíc do 1 milióna eur a zároveň mu zakázať účasť vo verejnom obstarávaní na tri roky.

Váhostav v registri konečných užívateľov výhod, ktorí by mali byť reálnymi vlastníkmi spoločnosti, uviedol len troch členov predstavenstva spoločnosti Finasist, a.s., teda akcionára Váhostavu. Ide o Juraja Širokého mladšieho, ktorý je predsedom predstavenstva spoločností Váhostav, Finasist a Druhá Strategická, a.s. Jozef Šnegoň a Adriana Matysová sú členmi dozornej rady Váhostavu a členmi predstavenstva Finasistu a Druhej strategickej. Medzi konečnými užívateľmi výhod spoločnosti nie je Juraj Široký st., podpredseda predstavenstva Váhostavu aj HC Slovan Bratislava, a.s.

ÚVO zriadil register konečných užívateľov výhod subjektov, podieľajúcich sa na verejnom obstarávaní, na základe novely zákona o verejnom obstarávaní 1. novembra. Toto opatrenie má odhaliť fyzické osoby skrývajúce sa za tzv. schránkovými firmami s neprehľadnou vlastníckou štruktúrou, a ktoré sú úspešné pri verejných zákazkách.

Mimovládna organizácia Transparency International Slovensko (TIS) zverejnila minulý týždeň na svojom webe článok s informáciou o vlastníckej štruktúre a prepojeniach firiem vlastniacich Váhostav. Ide o dve vetvy novozélandských firiem – jednu končiacu u jednej neidentifikovanej fyzickej osoby z Nového Zélandu a druhú končiacu u piatich identifikovaných fyzických osôb z Kostariky. „Nepriamy podiel neidentifikovanej fyzickej osoby z Nového Zélandu predstavuje prostredníctvom vlastníckeho podielu novozélandskej spoločnosti Beacon Holdings Limited v Druhej strategickej 24,35 % na základnom imaní Váhostavu. Po započítaní nepriameho podielu tejto fyzickej osoby na základnom imaní Váhostavu prostredníctvom vlastníckeho podielu Beacon Holdings Limited v Prvej strategickej, a.s. (2,36 %) predstavuje súčet jej nepriamych podielov 26,71 %,“ uviedol Dostál. Zákon o verejnom obstarávaní označuje za konečného užívateľa výhod aj fyzickú osobu, ktorej súčet nepriamych podielov dosahuje najmenej 25 % na základnom imaní firmy. Váhostav v registri túto fyzickú osobu z Nového Zélandu neuvádza.

Ani jedna z oboch vetiev podľa Dostála síce nemá nepriamy podiel na základnom imaní Váhostavu nad 25 %, avšak súčet ich nepriamych podielov po započítaní vlastníckych podielov novozélandskej spoločnosti Musgrave Limited v Druhej strategickej a Prvej strategickej dosahuje 26,81 %. Podľa zákona o verejnom obstarávaní sa za konečného užívateľa výhod považujú aj „fyzické osoby, ak ich nie je viac ako desať, ktoré jednotlivo nespĺňajú kritériá uvedené v odseku 1, avšak na základe spoločného postupu sa môžu na podnikaní, riadení alebo kontrole osoby podieľať v obdobnom rozsahu ako fyzická osoba, ktorá kritériá uvedené v odseku 1 spĺňa“. Keďže päť fyzických osôb z Kostariky spolu vlastní nepriame podiely na základnom imaní Váhostavu nad 25 %, mali by sa podľa Dostála považovať za konečných užívateľov výhod. Váhostav však v registri tieto fyzické osoby z Kostariky tiež neuvádza.

TIS tvrdí, že register konečných užívateľov výhod je na cyperské či karibské stránky prikrátky. „Do registra totiž zapisuje každá firma, ktorá zvíťazí vo verejnom obstarávaní, mená ľudí vlastniacich aspoň 25 % majetkových, hlasovacích, alebo iných práv vo firme (úroveň bola zvolená podľa európskej smernice). „Aká náhoda, že dva najväčšie podiely vo firme Druhá strategická, vlastniacej (cez Finasist) Váhostav, sú momentálne vo výške 24,35 % a 24,55 %,“ uviedli Martin Turček a Gabriel Šípoš z TIS. Tzv. protischránkový zákon podľa nich prinútil Váhostav zverejniť to, čo si už dávno hocikto mohol nájsť v obchodnom registri.

Po prerátaní podielov z komplikovanej štruktúry firmy pôvodne nazvanej Prvá slovenská tunelárska, možno zistiť, že vlastníci schránkových firiem vlastnia minimálne 54,8 % Váhostavu. Zvyšok majú drobní akcionári. „Ak teda Váhostav napísal do registra pravdu a žiadny akcionár nevlastní vo firme aspoň 25 %, museli by mať schránkové firmy Musgrave a Beacon dokopy aspoň troch rôznych skutočných vlastníkov. Ak je jedným z nich Juraj Široký, kto sú tí zvyšní? Fungujú aj v politike?“ pýtajú sa Turček a Šípoš. Možné podľa nich je aj to, že Váhostav s pravdou váha.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Gabriel ŠípošJuraj ŠirokýOndrej Dostál
Firmy a inštitúcie ÚVO Úrad pre verejné obstarávanieVáhostav - SK