BRATISLAVA 12. apríla (WEBNOVINY) – Pozastavenie eurofondov v súvislosti so zistenými nedostatkami pri čerpaní prostriedkov z EÚ je podľa podpredsedu vlády pre investície Ľubomíra Vážneho (Smer-SD) jedna z možností, či je to aj reálne, je zatiaľ podľa neho predčasné povedať.
Uviedol to v sobotu v relácii Sobotné dialógy Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS). Generálne riaditeľstvo pre regionálnu a mestskú politiku (DG Regio) urobilo kontrolu vlaňajšieho auditu operačných programov a odhalilo vážne nedostatky. Upozorňuje najmä na tri veci, ktoré naši audítori zle odhadli.
Stopnutie eurofondov je podľa Vážneho predčasné konštatovať
Podľa nezaradeného poslanca NR SR a primátora Martina Andreja Hrnčiara stopnutie eurofondov môže mať pre Slovensko nedozerné následky. Netreba však podľa neho robiť paniku, lebo už aj v minulosti muselo Slovensko kontrolné správy vysvetľovať. „Naozaj tam môže byť len nejaká disproporcia medzi našimi zákonmi a smernicami Európskej únie, ale nemôžme to brať ani na ľahkú váhu, lebo sa môže stať, že nám pozastavia eurofondy,“ uviedol Hrnčiar v diskusnej relácii.
Ak vláda podľa Hrnčiara dostatočne nevysvetlí Európskej komisii sporné otázky, tak môže Európska komisia eurofondy v niektorých programoch pozastaviť. Hrnčiar si myslí, že v takomto prípade by mala byť vyvodená zodpovednosť, zodpovedný by podľa neho mal byť podpredseda vlády Vážny i ministerstvo financií.
„Ak bude problém, tak by mal niesť zodpovednosť nejaký člen vlády,“ uviedol Hrnčiar. Vážny si tiež myslí, že pozastavenie eurofondov by bolo dôvodom na vyvodenie zodpovednosti, sám si však ale nemyslí, že by takúto situáciu spôsobil. „Je to dôvod na vyvodenie zodpovednosti, ak niekto zváži, že som pochybil, ale ja osobne by som to tak necítil,“ dodal Vážny.
Venovali sa aj korupcii v súvislosti s eurofondami
V diskusnej relácii sa hostia dotkli aj korupcii v súvislosti s eurofondami. V rozhlasovej relácii RTVS už vo februári zaznelo, že v súkromných rukách by z balíka eurofondov mohlo končiť až 1,5 miliardy eur. To Vážny poprel, hovorí o nižších číslach, odhadnúť to však nechcel.
Na opakované otázky redaktora však povedal, že korupciu odhaduje tak na dve percentá. Ekonóm Miroslav Lopata sa prikláňa skôr k Vážneho odhadu korupcie. Podľa ekonóma platí jednoduché pravidlo, čím je projekt väčší a za viac peňazí, tým je náchylnejší ku korupcii. To platí podľa neho i o projektoch, ktoré sú virtuálnejšie (napríklad z oblasti vzdelania či vedy a výskumu), teda projekty, z ktorých nie sú hmatateľné výstupy.
Vážny vidí problém korupcie pri eurofondoch v byrokracii. Podľa neho čím väčšia je byrokracia, tým rastie aj živná pôda pre korupciu. „Pripúšťam to a na Slovensku si musíme povedať, že poďme sa už týmto neduhom zaoberať,“ uviedol . Ako dodal Vážny, problém treba riešiť, vyšetriť a niekoho za neho odsúdiť.
V novom programovacom období potom treba prijať sériu opatrení, ktoré eliminujú alebo znížia korupciu, doplnil. „Ak bude predpokladaná hodnota zákazky nadsadená, tak vieme účinne do toho zasiahnuť a zrušiť takýto projekt,“ priblížil Vážny. Zadefinovať podľa neho treba obvyklú hranicu, „a to, čo bude nad ňu vytŕčať, tak to musím zrušiť“.