Registrácia  |   Prihlásenie Podnikám.skNajky.skDámskaJazda.skByvaniejehra.skCestujsi.sk

WebNoviny

Meniny má: Petrana, Petronela

Počasie na dnes:

Zdielať na:

Slováci si od nežnej revolúcie polepšili, rástli im aj platy

Autor: SITA, 9. novembra 2014 13:32
studenti november Foto: ilustračné, SITA/Diana Černáková
BRATISLAVA 9. novembra (WEBNOVINY) - Od nežnej revolúcie v roku 1989 sa v slovenskom hospodárstve mnoho zmenilo. Dočkali sme sa aj sľubovaného niekoľkonásobného zvyšovania platov, rast reálnych príjmov však zďaleka taký dynamický nebol. Na tento vývoj sa pozrela Poštová banka vo svojej analýze pri príležitosti 25. výročia pádu komunizmu.

V roku 1989 priemerná nominálna mzda predstavovala 3 142 československých korún (Kčs), kým v minulom roku sa v priemere na Slovensku zarábalo 824 eur.

"Ak by sme priemernú mzdu spred 25 rokov vyjadrili vo vtedy ešte neexistujúcich eurách, pri prepočte konverzným kurzom sme v tom čase zarábali v priemere 104 eur mesačne," konštatuje analytička Poštovej banky Dana Vrabcová. Podľa týchto údajov tak priemerná mzda na Slovensku za posledných 25 rokov vzrástla osemnásobne.

Reálne sa však príjmy Slovákov vyvíjali omnoho menšou dynamikou. Po zohľadnení inflácie sme totiž prvýkrát reálne zarobili viac ako v roku 1989 až v roku 2007, teda po osemnástich rokoch od revolúcie. "Takmer celý prepad reálnych miezd bol zaznamenaný najmä v porevolučných rokoch, a to aj v dôsledku viacerých devalvácií koruny voči konvertibilným menám," vysvetľuje analytička Poštovej banky.

Odporúčame aj:

Koncert k výročiu revolúcie rušia, dôvodom je spolitizovanie

Od pádu komunistického režimu uplynie štvrťstoročie



Na bežný nákup sa pracuje v priemere kratšie

Nečudo teda, že ešte aj dnes počuť hlasy, ktoré hovoria o tom, že za socializmu bolo lacnejšie. A v určitom ohľade majú stále pravdu, ak ide napríklad o chlieb alebo mlieko. Na tieto tovary sme po prepočte vývoja miezd a cien pred 25 rokmi pracovali o pár minút kratšie. Na väčšinu tovarov však v súčasnosti zarobíme skôr.

Napríklad za bežný nákup obsahujúci jeden chlieb, jedno maslo, 20 dkg salámy, 20 dkg eidamu, 10 vajec, dva litre polotučného mlieka, 0,5 kg bravčového bôčiku, 1 kg zemiakov, 0,5 kg jabĺk a štyri pivá by sme museli v roku 1989 zaplatiť 67 Kčs, respektíve odpracovať 216 minút. "V súčasnosti nás vyjde takýto nákup na 14 eur, čo pri priemernej mzde predstavuje 161 odpracovaných minút, teda takmer o hodinu kratší čas," uvádza Vrabcová.

Výrazne jednoduchší prístup však máme v súčasnosti k tovarom dlhodobej spotreby, čo na druhej strane okrem samotného hospodárskeho vývoja súvisí aj s technologickým napredovaním. Zaujímavé je ale napríklad porovnanie, koľko sme potrebovali v čase nežnej revolúcie odpracovať na farebný televízor v porovnaní s momentálnou potrebou odpracovaného času na kúpu LCD televízora.

Pred 25 rokmi sme museli totiž v práci stráviť kvôli farebnému televízoru 10-násobne dlhší čas. Na nákup auta či chladničky sme v práci museli stráviť viac ako dvakrát toľko času, čo dnes.


Ľudia si môžu dovoliť viac luxusu

Špecifickou oblasťou v tomto porovnaní sú však ceny nehnuteľností. "Kým do roku 1989 sa byty prideľovali vo veľkej miere zdarma, alebo stáli v rozmedzí 20 až 40-tisíc Kčs, v súčasnosti ich cenu počítame v desiatkach či stovkách tisíc eur," hovorí Vrabcová.

V roku 1989 sme tak museli na jeden štvorcový meter plochy bytu odpracovať približne štyri dni, v súčasnosti je to až 29 pracovných dní. "Na druhej strane čakanie v poradovníkoch sa stalo minulosťou, vznikol štandardný trh s bývaním a záujemcovia si môžu dnes vyberať z podstatne širšej ponuky," dodáva analytička.

Z predchádzajúcich údajov vyplýva aj to, že v súčasnosti si v porovnaní s obdobím revolúcie môžeme dovoliť viac luxusu. Aj keď podľa Vrabcovej ťažko jednoznačne rozlíšiť, čo považovať za luxus a čo nie. V globále však platí, že za luxus sa považujú také tovary a služby, ktoré zvyšujú náš blahobyt, ale dokážeme žiť aj bez nich.

Čím viac si teda môžeme dovoliť minúť na takéto tovary a služby, tým je naša životná úroveň vyššia. Hovorí o tom napríklad aj podiel príjmov, ktoré museli rodiny vynaložiť na kúpu potravín a nealkoholických nápojov. Pred 25 rokmi to bolo takmer 40 percent, kým v súčasnosti je to v priemere 20 percent.


Počítač dnes vlastnia vyše dve tretiny domácností

Avšak aj to, čo sa pred 25 rokmi za luxus považovalo, je už dnes samozrejmosťou. Jednoznačne o tom hovoria napríklad čísla o využívaní vecí ako automatická práčka, farebný televízor, automobil, či nebodaj osobný počítač. Kým v období nežnej revolúcie vlastnila práčku iba tretina domácností, v roku 2012 to bolo takmer 98 percent, podobné čísla sú aj pri vlastníctve farebného televízora.

Osobný automobil pred 25 rokmi vlastnilo necelých 40 percent domácností, pred dvoma rokmi to bolo už takmer 60 percent. Úplnou exotikou bol v čase revolúcie osobný počítač, ktorý vlastnilo iba 1,6 percenta domácností, kým v súčasnosti sú to už vyše dve tretiny domácností.


Posilnilo aj hospodárstvo

Podobné črty ako vývoj reálnych príjmov v porevolučnom období, mal pritom aj vývoj slovenského hospodárstva ako celku. Ekonomika krajiny totiž dlho po revolúcii voči vyspelej Európe stagnovala, či si dokonca svoju pozíciu zhoršovala.

V roku 1989 bola úroveň hrubého domáceho produktu (HDP) na obyvateľa v parite kúpnej sily 56 percent z priemeru 14 vyspelých krajín patriacich do vtedajších Európskych spoločenstiev. Slovensko bolo na rovnakej úrovni ešte aj štrnásť rokov po revolúcii, v roku 1998 bol tento pomer dokonca o 4 percentuálne body nižší.

Za posledné desaťročie však krajina dobehla to, čo v porovnaní s Českou republikou po revolúcii strácala. Úroveň HDP na hlavu na Slovensku od roku 2003 do roku 2013 stúpla až o 20 percentuálnych bodov na 76 percent a za svojimi západnými susedmi sme tak už zaostávali iba o 4 percentuálne body. Zaujímavosťou pritom je, že Česká republika bola ekonomikou na úrovni 71 percent priemeru únie už v roku 1998.

Pridajte sa k nám na Facebooku

Anketa
Súhlasíte s návrhom Európskej komisie, aby štáty platili pokutu 250-tisíc eur za neprijatého utečenca?
Myslím si, že Slovensko by malo pomôcť a prijať utečencov. Žiadna pokuta nám tak hroziť nebude
Je to neetické, ako môžu hodnotu človeka vyčísliť peniazmi
Nesúhlasím s prijatím utečencov a ani s pokutami, je to čisté vydieranie
Štáty EÚ nevedia, ako riešiť migračnú krízu a tento návrh to len dokazuje
Ďalšie ankety
Reklamné odkazy