Nový plynovod Eastring by mali spustiť koncom roka 2018

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Eustream
Foto: SITA/Martin Havran

BRATISLAVA 4. marca (WEBNOVINY) – Posilnenie vnútorného trhu s energiami, zvýšenie bezpečnosti dodávok či diverzifikácia zdrojov sú len časťou výhod projektu nového plynovodu Eastring. Tvrdí to ministerstvo hospodárstva, ktoré o projekte v stredu informovalo vládu.

Hoci koncept plynovodu predstavitelia spoločnosti eustream predstavili iba koncom novembra minulého roku, niekoľko stoviek kilometrov dlhý plynovod zo Slovenska do Bulharska by mohol byť podľa rezortu hospodárstva do komerčnej prevádzky spustený už na konci roka 2018.

Eastring podľa ministerstva poskytne krajinám Balkánu prístup k doteraz nedostupným likvidným európskym hubom, ako sú rakúsky Baumgarten, nemecké NCG či Gaspool, a to realizáciou fyzického prepojenia a umožnenia dodávky plynu. „Tým významne prispieva k súťaži na týchto trhoch s plynom, poskytuje vyhliadky na nižšie ceny plynu a predstavuje dôležitý krok smerom k jednotnému európskemu trhu s plynom,“ tvrdí v správe rezort hospodárstva.

Výhodou projektu má byť aj diverzifikácia zdrojov

Okrem toho má nový plynovod poskytnúť dodatočnú cestu pre prístup k Balkánu, čím by sa efektívne zmiernila situácia pri prípadnom prerušení dodávok z aktuálne jediného zdroja dovozu plynu tohto regiónu cez Ukrajinu. V nedávno vykonaných stres testoch bola pritom podľa ministerstva práve juhovýchodná Európa označená ako najviac ohrozená oblasť v prípade narušenia dodávok cez Ukrajinu. „Eastring zvyšuje cezhraničnú likviditu a to znamená zvýšenie úrovne bezpečnosti dodávok v širšom regióne strednej a juhovýchodnej Európy,“ píše sa v materiáli.

Dôležitou výhodou projektu má byť aj diverzifikácia zdrojov a teda nie len prepravných trás. „Eastring, na rozdiel od aktuálne zastaveného projektu South Stream, neposkytuje len dodatočnú trasu, ale taktiež poskytuje diverzifikáciu zdrojov nakoľko umožní krajinám Balkánu prístup k plynu z európskych hubov a zároveň, v opačnom smere umožní novým potenciálnym dodávateľom predovšetkým z Kaspického regiónu resp. potenciálneho tzv. tureckého plynového hubu prístup na európske trhy,“ píše ministerstvo. Hovorí sa tak nielen o plyne z Ruska či zo západu Európy, ale aj z Azerbajdžanu, Iránu, Iraku, či Cypru.

Práve tento faktor bude podľa šéfa spoločnosti eustream Rastislava Ňukoviča významným aj pre ceny plynu na juhovýchode Európy. „Prístup k ďalším zdrojom znamená spravidla aj zlacňovanie plynu. Určite to bude mať veľký pozitívny vplyv pre krajiny Balkánu,“ povedal v stredu po rokovaní vlády. Ceny na Slovensku až tak výrazne neovplyvní, keďže krajina má už cez reverzné toky relatívne dobrý prístup k lacnému plynu v západoeurópskych huboch.

Eastring by mali financovať tri zdroje

Projekt plynovodu Eastring nie je však významný iba pre región Balkánu, ale aj pre samotné Slovensko cez aktivity pološtátnej prepravnej spoločnosti eustream. „Z pohľadu záujmov Slovenska je realizácia projektu Eastring riešením pre dosiahnutie strategického cieľa zachovať či dokonca zvýšiť objemy prepraveného plynu cez slovenskú prepravnú sieť, najmä v súvislosti s možnosťou, že spoločnosť Gazprom nebude pokračovať po roku 2019 s dodávkou plynu do Európskej únie cez Ukrajinu,“ konštatuje ministerstvo hospodárstva s tým, že realizácia projektu by do značnej miery prispela k zvýšeniu významu úlohy Slovenska ako križovatky pre plynárenské prepojenia a jeho schopnosť zaistiť prepravu plynu reverzným tokom celému regiónu.

Plynovod Eastring má projektovanú technickú kapacitu od 20 mld. metrov kubických v počiatočnej fáze projektu až do 40 miliárd metrov kubických v konečnej fáze. Jeho dĺžka by v závislosti od rozhodnutia o trasovaní mala predstavovať od 744 do 1 015 kilometrov s potrubím s obojsmernou prevádzkou. Odhadované investičné náklady na prvú fázu projektu sú od 1,14 miliárd eur do 1,52 miliardy eur.

„Je to, samozrejme, veľký projekt, tomu zodpovedá aj výška finančných nákladov. Ale tieto náklady sú podstatne menšie, keď to porovnáme napríklad s nákladmi, ktoré mal v pláne Southstream alebo iné konkurenčné plynovody,“ povedal po stredajšom rokovaní vlády novinárom šéf eustreamu Rastislav Ňukovič. Financovanie by pritom podľa neho mohlo byť zabezpečené prostredníctvom zdrojov prepravných firiem v dotknutých krajinách, čiastočne aj z európskych zdrojov a tretím zdrojom by mali byť úvery od komerčných bánk, prípadne Európskej investičnej banky.

Pavlis sa bude snažiť vybaviť podporu od únie

Podporu od únie sa bude snažiť pre Eastring vybaviť aj minister hospodárstva Pavol Pavlis, ktorý už v stredu cestuje do Bruselu. „Budem mať rokovanie s pánom Šefčovičom. Okrem energetickej únie budem hovoriť aj o tomto projekte. Boli by sme veľmi radi, keby sa aj Európska únia zasadila za tento projekt, pretože naozaj je to projekt európskeho významu,“ dodal po stredajšom rokovaní vlády.

Už v marci tohto roka sa očakáva podpísanie Memoranda o porozumení, ktoré bude obsahovať základné parametre budúcej spolupráce na projekte medzi spoločnosťami eustream, rumunským Transgazom a Bulgartransgazom. Ďalej počas roka 2015 má nasledovať snaha o podpísanie medzivládnych dohôd s krajinami pozdĺž projektovanej trasy plynovodov Eastring a hľadanie potenciálnych projektových partnerov.

„Spoločnosť eustream v tomto smere eviduje záujem viacerých renomovaných spoločností etablovaných na plynárenských trhoch západnej Európy,“ uvádza sa v správe rezortu hospodárstva.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Pavol Pavlis
Firmy a inštitúcie Eustream