Zmeny v Zákonníku práce môžu pripraviť o prácu 50-tisíc ľudí

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Nezamestnanost
Foto: SITA/Jozef Jakubčo

BRATISLAVA 30. júla (WEBNOVINY) – Vláda by mala podľa Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) odložiť účinnosť pripravovanej novely Zákonníka práce. Na pondelkovej tlačovej besede to uviedol prezident RÚZ Marián Jusko.

„Odmietame túto novelu, považujeme ju za škodlivú, zvlášť v tomto neistom ekonomickom období,“ povedal.

Poukázal pritom na to, že už konsolidačný balíček negatívne postihne podnikateľské prostredie. Viceprezident RÚZ Ľuboš Sirota vníma návrh novely pracovného kódexu ako bezprecedentný útok na slovenský pracovný trh, na jeho flexibilitu.

„Ide o likvidáciu flexibility slovenského pracovného trhu,“ povedal. Ako negatívne opatrenie uviedol obmedzenie reťazenia pracovných pomerov na určitý čas, zmenu definície závislej práce, redukciu nadčasov, či zavedenie platenia odvodov z dohôd.

Podľa Sirotu to spôsobí ohrozenie 35 až 50 tisíc pracovných miest, následkom čoho sa môže zvýšiť nezamestnanosť na Slovensku.

Rezort práce pritom podľa Sirotu navrhuje opatrenia, ktoré idú nad rámec európskych smerníc. Ako príklad uviedol navrhované zmeny v agentúrnom zamestnávaní. Rokovania o zmenách v Zákonníku práce označil za veľmi formálne.

Čas hrá dôležitú úlohu

Hodiny
Foto: SITA/Tomáš Benedikovič

„Ak by novela Zákonníka práce počkala, môže to len pomôcť,“ dodal viceprezident RÚZ.

Aj Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK) žiada posunúť účinnosť novely Zákonníka práce o rok neskôr, teda od 1. januára 2014.

“Dôležité je, aby bola prijatá novela, ktorá bude reflektovať dopady ostatných právnych noriem na podnikateľské prostredie. Prílišná koncentrácia negatívnych faktorov ovplyvní negatívne výkonnosť slovenskej ekonomiky a v dôsledku toho hrozí zhoršenie podnikateľského prostredia,“ vysvetlil predseda SOPK Peter Mihók.

Od začiatku budúceho roka by sa mal pri prepustení zamestnanca obnoviť súbeh výpovednej lehoty a odstupného. Zamestnávateľ má mať povinnosť poskytnúť zamestnancovi odstupné nielen pri skončení pracovného pomeru dohodou, ale aj pri výpovedi z organizačných a zdravotných dôvodov.

Vyplýva to z návrhu novely Zákonníka práce, ktorý predložilo ministerstvo práce a sociálnych vecí do pripomienkového konania. Zamestnancovi by tak mal pri výpovedi vzniknúť nárok nielen na využitie výpovednej lehoty, ale aj na odstupné.

Odpracované roky a odstupné

Zena, praca
Foto: bi-map.com

Výška odstupného má pritom závisieť od počtu odpracovaných rokov. Zamestnanec, ktorého pracovný pomer trval viac ako jeden rok a menej ako päť rokov, má mať v prípade výpovede nárok na odstupné vo výške priemerného mesačného zárobku a aj na dvojmesačnú výpovednú lehotu.

Ak pracovný pomer zamestnanca trval viac ako päť rokov, bude mať tento zamestnanec pri výpovedi popri odstupnom nárok aj na trojmesačnú výpovednú lehotu.

Pri trvaní pracovného pomeru viac ako päť rokov a menej ako desať rokov má vzniknúť nárok na odstupné vo výške dvoch priemerných zárobkov a odstupné na úrovni troch priemerných miezd má patriť zamestnancovi, ktorého pracovný pomer trval viac ako desať rokov.

Ministerstvo práce pritom navrhuje, aby bolo v kolektívnej zmluve alebo pracovnej zmluve možné dohodnúť aj dlhšie výpovedné lehoty, ako stanovuje Zákonník práce.

Zmeny sa dotknú aj nadčasov

Zakonnik prace
Foto: SITA/Jozef Jakubčo

Zmeny by mali nastať aj pri reťazení pracovných pomerov uzatvorených na určitý čas. Kým v súčasnosti možno pracovný pomer na uzatvorený určitý čas dohodnúť najdlhšie na tri roky a možno ho predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci troch rokov najviac trikrát, po novom by malo byť možné takýto pracovný pomer dohodnúť najdlhšie na dva roky.

Zamestnávateľ ho pritom bude môcť predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov najviac dvakrát. Tieto obmedzenia sa pritom majú vzťahovať aj na zamestnávanie agentúrou dočasného zamestnávania. Rezort práce a sociálnych vecí tiež navrhuje znížiť rozsah práce, ktorú môže nariadiť zamestnávateľ zamestnancovi, zo súčasných najviac 150 hodín na najviac 100 hodín ročne.

Zo Zákonníka práce sa má tiež vypustiť ustanovenie o tom, že vedúci zamestnanec môže vykonať prácu nadčas najviac v rozsahu 550 hodín v kalendárnom roku, ak súhlasil s rozsahom pracovného času. Ďalším návrhom rezortu práce je zmena definície závislej práce.

Z tejto definície by sa mali vypustiť znaky závislej práce, ktoré hovoria o jej výkone v pracovnom čase, na náklady zamestnávateľa, jeho výrobnými prostriedkami a na zodpovednosť zamestnávateľa a o tom, že ide o výkon práce, ktorá pozostáva prevažne z opakovania určených činností.

„Podmienky výkonu závislej práce, napríklad povinnosť dohodnúť dĺžku pracovného času, či vymedziť miesto výkonu práce upravujú jednotlivé ustanovenia Zákonníka práce,“ tvrdí rezort.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Marián JuskoPeter Mihók