BRATISLAVA 31. marca (WEBNOVINY) – Štúdiu uskutočniteľnosti projektu predĺženia širokorozchodnej železnice z Košíc cez Bratislavu do Viedne má vypracovať za šesť mesiacov nemecká poradenská spoločnosť Roland Berger. Podpísanie dohody o príprave štúdie s vybranou firmou je naplánované v utorok 6. apríla. Informoval o tom minister dopravy Ľubomír Vážny po stredajšom zasadnutí vlády. Spoločný podnik ruských, ukrajinských, slovenských a rakúskych železníc na základe výsledkov štúdie rozhodne, či a ako bude uvedený projekt realizovaný. Slovensko zastupujú v spoločnom podniku Železnice Slovenskej republiky (ŽSR), prípadná účasť na realizácii projektu je podmienená aj súhlasom vlády.
„Sú tam ešte určité drobné nezrovnalosti, ale vyzerá to tak, že v utorok na budúci týždeň by to malo byť podpísané. Ak táto štúdia, spracovaná renomovanou a všetkými bankami uznávanou autoritou, povie, že je to dielo financovateľné a uskutočniteľné, tak vtedy pôjdeme ďalej,“ povedal ďalej Vážny. Minister dopravy tvrdí, že Slovensko by bolo proti sebe, keby investovalo okolo 33 mil. eur do modernizácie prekládkového terminálu v Čiernej nad Tisou a nakoniec by bol oddelený od tovarových tokov.
Štúdia má predpokladať, že v Čiernej nad Tisou sa budú naďalej prekladať sýpke materiály ako železná ruda, uhlie, pelety. „Ak sa naplní terminál Dobrá, čo by sa mohlo v krátkom čase naplniť, bude prekladisko prakticky stopercentne vyťažené. Vtedy vznikne potreba niečoho nového, aj posunutia širokorozchodnej železnice ďalej,“ dodal Vážny. Trasu širokorozchodnej železnice po Slovensku určí tiež štúdia, minister dopravy však uprednostňuje, aby sa namiesto výstavby novej trate modernizovali a pospájali regionálne železnice na juhu Slovenska popri hranici s Maďarskom.
Na súčasných tratiach by podľa neho mohlo viesť až 80 % širokorozchodnej železnice a 20 % trate by malo byť postavených. Odpadli by problémy s majetkovoprávnym vysporiadaním, zostalo by len zosilnenie železničného zvršku a preklenutie nových mostných konštrukcií. Potrebné by boli aj moderné zabezpečovacie zariadenia a elektrifikácia tejto trate. „Pre nás je to aj výhodné, pretože momentálne je táto trať využívaná na 15 až 20 %, na niektorých úsekoch na 8 % a zbytočne sa musia o ňu Železnice Slovenskej republiky starať,“ povedal ďalej Vážny. Tento návrh bude preto preferovať.
Minister dopravy má záujem o zvýšenie využiteľnosti terminálu kombinovanej dopravy Dobrá. Terminál si od Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia podľa zmluvy z novembra 2008 prenajala na 15 rokov ruská spoločnosť Cargo Container. „Mali sme určité dohody a využiteľnosť nie je na takej úrovni, ako sme si želali. Je to zapríčinené najmä dopadom krízy. Množstvá tovarov, tak ako boli jasné pred krízou, keď sme kontrakt podpisovali, sa neprejavili ako reálne,“ dodal Vážny. V prvej etape malo byť v termináli preložených ročne 26 tis. kontajnerov, čo je 14 vlakov denne, a zamestnaných 120 pracovníkov. Ich počet mal neskôr vzrásť na tristo.
Dohoda o zvýšení základného imania spoločného podniku, ktorý má posúdiť možnosť predĺženia širokorozchodnej železničnej trate z Košíc cez Bratislavu do Viedne, bola podpísaná vlani v máji v ruskom Soči. Vláda vtedy povolila výnimku pre ŽSR na peňažný vklad vo výške 1,5 mil. eur do spoločného podniku s ruskými, ukrajinskými a rakúskymi železnicami. Tie vložili tiež po 1,5 mil. eur, čím základné imanie spoločnosti dosahuje 6 mil. eur. Spoločný podnik ÖBB-Breitspur Planungsgesellschaft mbH sídli vo Viedni. Uložený kapitál bude slúžiť na zabezpečenie štúdie realizovateľnosti a financovateľnosti tohto diela. Štúdia mala byť pôvodne vypracovaná v júni a potom do konca minulého roka. Meškanie s vypracovaním štúdie realizovateľnosti spôsobili problémy so založením spoločného podniku podľa rakúskeho práva, ako aj zdržanie partnerov so splatením základného imania spoločnosti.
Celkové investičné náklady na realizáciu projektu výstavby širokorozchodnej železničnej trate na území SR v rokoch 2010 až 2017 sa podľa predbežnej štúdie uskutočniteľnosti predpokladajú vo výške okolo 4,056 mld. eur. Výstavba novej širokorozchodnej trate v dĺžke 432 kilometrov od Hanisky pri Košiciach do Bratislavy a po štátnu hranicu s Rakúskom by podľa spomínanej štúdie z roku 2007 stála 3,694 mld. eur. Modernizácia existujúcej širokorozchodnej trate z Maťoviec pri štátnej hranici s Ukrajinou do Hanisky v dĺžke 87 kilometrov by si vyžiadala 312,6 mil. eur a stavba terminálu kombinovanej dopravy v Bratislave 49,3 mil. eur. Odhadovaný objem nákladnej dopravy na úseku Košice – Bratislava v smere východ – západ by mal v roku 2015 predstavovať 13 mil. ton a v roku 2025 17,5 mil. ton, v smere západ – východ by to malo byť v uvedených rokoch 3,5 mil. ton a 5,5 mil. ton. Na úseku Bratislava – Viedeň by mohlo byť prepravených v smere východ – západ 11,4 mil. ton, resp. 15 mil. ton a v opačnom smere 3,3 mil. ton a 5,3 mil. ton.
SITA