BRATISLAVA 2. júla (WEBNOVINY) – Debata o verejnom dlhu sa v pléne parlamentu napokon konať nebude.
Predseda Národnej rady SR Pavol Paška síce zvolal na žiadosť troch poslaneckých klubov z Ľudovej platformy mimoriadnu schôdzu, kde sa mali rozoberať dôvody nárastu verejného dlhu na vyše 52 % hrubého domáceho produktu, ako aj návrhy na jeho zníženie, poslanci však napokon v utorok neodsúhlasili program tejto schôdze.
Paška schôdzu ukončil, poslanci sa v parlamente stretnú až po prázdninách.
Opoziční poslanci sa domnievajú, že vláda odmietnutím debaty o náraste verejného dlhu v parlamente potvrdila, že nevie ako dlh znižovať. „Dnes sme boli svedkami ďalšieho dôkazu, že vláda jednej strany má strach a je bezradná. Bojí sa diskutovať o najzávažnejšom zadlžení Slovenska v jeho histórii,“ povedal v utorok na tlačovej konferencii podpredseda SDKÚ-DS Ivan Štefanec.
Jalové opatrenia
Poslanci Ľudovej platformy sa však nevzdávajú a mimoriadnu schôdzu na túto tému chcú iniciovať aj po prázdninách. „Nepoľavíme a v septembri prídeme opakovane s návrhom na zvolanie mimoriadnej schôdze na túto dôležitú tému,“ dodal.
Podľa Ivana Švejnu z Mostu-Híd bezradnosť vládneho Smeru v boji s narastajúcim dlhom dokazujú aj opatrenia, ktoré minister financií spomenul v liste adresovanom Národnej rade SR. „V skutočnosti tie opatrenia napísané v liste boli, nazvime to, jalové opatrenia, a to hovorím veľmi diplomaticky,“ vyhlásil.
Odmietanie diskusie o verejnom dlhu v pléne Národnej rady SR môže podľa opozičníkov viesť aj k návrhu na odvolanie ministra financií. Momentálne však preferujú diskusiu o návrhoch opatrení na znižovanie dlhu. „Nevylučujeme ani tento scenár, ale stále máme snahu diskutovať v pléne Národnej rady SR o opatreniach,“ tvrdí Štefanec. Ďalší vývoj vo verejných financiách môže byť totiž podľa neho ešte horší, ako sa momentálne očakáva a nie je vylúčené, že dlh bude atakovať aj 60-percentnú hranicu.
Snaha zaviazať vládu
Liberáli zo SaS zase tvrdia, že vládny Smer nechce počuť pravdu o svojich krokoch, preto diskusiu v pléne odmieta.
„Pravda je taká, že situácia s rozpočtom je zlá a vďačíme za túto situáciu Robertovi Ficovi, Petrovi Kažimírovi a 83 Kolesíkom zo strany Smer,“ povedal v utorok šéf SaS Richard Sulík. To, čo napísal minister financií Peter Kažimír do parlamentu ako vysvetlenie narastajúceho dlhu a ako návrh opatrení, na zníženie dlhu, je podľa neho výsmech. „Sú to bláboly typu chceme svetový mier,“ dodal.
Zvolanie schôdze iniciovali vo štvrtok minulý týždeň tri opozičné strany Ľudovej platformy. Hovoriť na nej chceli o zadlžení Slovenska, ktoré v minulom roku stúplo na rekordnú úroveň.
Zvolanie rokovania si podľa poslanca za stranu Most-Híd Ivana Švejnu vyžaduje súčasná situácia, keď vládny Smer-SD niekoľkokrát odmietol zaradiť do programu aktuálnej schôdze NR SR diskusiu o liste, v ktorom rezort financií informuje parlament o dôvodoch nárastu dlhu a o opatreniach na jeho zníženie.
Informovať parlament o dôvodoch nárastu dlhu pritom minister financií musí na základe ústavného zákona o dlhovej brzde, keďže verejný dlh vlani dosiahol 52,1 % hrubého domáceho produktu (HDP) a prekročil tak prvú 50-percentnú hranicu dlhovej brzdy.
„Chceme zaviazať vládu, aby pripravila konkrétne opatrenia na zníženie dlhu, a aby do budúcna predkladala len také návrhy zákonov do parlamentu, ktoré nezvyšujú, ale naopak, znižujú zadlženosť Slovenska,“ skonštatoval minulý týždeň podpredseda SDKÚ-DS Ivan Štefanec.
Dlh tak rýchlo neklesne
Verejný dlh Slovenska neklesne pod 50 % hrubého domáceho produktu (HDP) do konca tejto dekády. Vyhlásil to minister financií Peter Kažimír na utorkovom zasadnutí parlamentného výboru pre financie a rozpočet.
Dodal, že vyrovnaný rozpočet SR nebude mať skôr než v roku 2018. Šéf rezortu financií členov výboru informoval o obsahu listu o vývoji verejného dlhu, ktorý pred časom odovzdal predsedovi parlamentu Pavlovi Paškovi.
Kažimír vo svojom vystúpení vysvetľoval dôvody rastu štátneho dlhu na rekordnú úroveň 52,1 % HDP. „Najviac k rastu dlhu prispel hotovostný schodok štátneho rozpočtu v hodnote 3,8 mld. eur,“ uviedol. Medzi faktory s výrazným dopadom podľa jeho slov patrilo aj dozásobenie hotovostnej rezervy a taktiež zvýšenie záruk v dočasnom a trvalom eurovale. Kažimír však v týchto číslach nevidí žiaden „armagedon“.
Slovensko si podľa jeho vyjadrení v súčasnosti požičiava za najnižšie úroky od svojho vzniku, navyše spomedzi krajín eurozóny má tretí najnižší dlh.
Z obsahu listu, ktorý Kažimír prečítal členom výboru vyplýva, že Slovensko má tri spôsoby, ako sa popasovať s vysokým zadlžením. Patrí medzi ne predaj štátneho majetku a znižovanie deficitu spolu s rastom HDP. „Primárnym nástrojom na znižovanie dlhu je štátny rozpočet, ostatné je v podstate mimo kontroly vlády,“ uviedol Kažimír.
Opozičných členov finančného výboru však ministrove slová príliš neuspokojili. Nezaradený poslanec Jozef Kollár Kažimírovi vyčítal, že sa problematiku štátneho dlhu snažil zmiesť zo stola tým, že o vývoji tempa rastu verejného dlhu informoval iba doručením listu predsedovi parlamentu.
Podľa opozície si však táto téma zaslúži, aby o nej Národná rada (NR) SR rokovala na mimoriadnej schôdzi. Vyjadrenia o tom že Slovensko má tretí najnižší dlh v pomere k HDP v rámci eurozóny sú podľa Kollára nebezpečné. „Sú krajiny, čo dokážu obhospodarovať aj 80-percentný dlh, avšak majú úplne inú výkonnosť ekonomiky,“ uzavrel.