BRUSEL 25. marca (WEBNOVINY) – Lídri krajín Európskej únie sa dohodli na zmiernení podmienok základného vkladu do Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM), teda nového eurovalu.
Hotovostný vklad v celkovej výške 80 mld. eur by podľa štvrtkovej dohody mal byť totiž rozložený až na 5 rokov, oproti pôvodne navrhovaným trom.
V konečnom dôsledku tak Slovensko v prvom roku fungovania nového eurovalu bude musieť vložiť 132 mil. eur, namiesto pôvodných 330 mil. eur. Rovnakú sumu by krajina mala vkladať aj ďalšie štyri roky.
„Je to významné uľahčenie všetkým krajinám. Slovenská republika patrila k vyjednávačom tejto zmeny,“ povedala na nočnej tlačovej konferencii po štvrtkovom rokovaní európskych lídrov premiérka Iveta Radičová. Lídri tiež dohodli proces schvaľovania zmeny lisabonskej zmluvy nevyhnutnej na vznik ESM.
Úverová kapacita EFSF sa zvýši v júni
Efektívna úverová kapacita Európskeho mechanizmu finančnej stability (EFSF) sa v júni zvýši na 440 mld. eur v júni. Dohodli sa na tom vo štvrtok lídri EÚ na summite v Bruseli. „Dohodli sme sa, že zabezpečíme, aby dočasný mechanizmus disponoval efektívnou úverovou kapacitou 440 mld. eur. Zvýšenie bude účinné v júni,“ vyhlásil na tlačovej konferencii po prvom dni summitu stály predseda Európskej rady Herman van Rompuy.
Väčšia kontrola ekonomík
Témou rokovaní však bol širší balíček ekonomických opatrení, ktoré majú Európu dostať z finančnej a dlhovej krízy. Podľa Radičovej ide o zásadné zmeny, pri ktorých napĺňaní by nový euroval ani nemusel byť použitý.
Po novom sa tak majú napríklad pravidelne každý rok skúmať rozpočtové a štrukturálne politiky jednotlivých členských štátov aby sa predišlo nezrovnalostiam a vznikajúcim nerovnováham, či testovať banky.
„Najprv sa budú využívať všetky nástroje a inštrumenty vymenovaných politík, teda dodržiavanie Paktu stability, lepšej hospodárskej politiky, testovanie bankového sektora a tak ďalej.
Predpokladáme, že politiky a nástroje, ktoré sme prijali, sú dostatočne silné na to, aby euroval 2 nemusel byť použitý,“ konštatovala premiérka. Dôležité pre Európu, aby sa dostala z krízy, však nie je len dodržiavanie striktnejších pravidiel, ale aj zavádzanie reforiem. „Bez konsolidácie verejných financií, bez posilnenia vlastnej konkurencieschopnosti, bez znovunastolenia finančnej stability v každej krajine a bez posilnenia zamestnanosti Európa ako celok sa nemá šancu dostať z krízy,“ vyhlásila Radičová.
Írsko aj Portugalsko
Premiéri a hlavy štátov Európskej únie vo štvrtok diskutovali aj o podmienkach pôžičky pre Írsko. Zhodli sa na tom, že pred tým, ako sa o prípadnom zjemnení podmienok pomoci Írsku rozhodne, musia prejsť testom írske banky. „V prípade, že stress test ukáže, že banky sú schopné zniesť záťaž, potom bude možné rokovať o zjemnení podmienok splácania,“ povedala predsedníčka vlády.
Na stôl sa dostala aj otázka politických turbulencií v Portugalsku, kde premiér José Sócrates po neúspešnom pokuse presadiť úsporné opatrenia v parlamente podal demisiu. Európa podľa Radičovej od Portugalska očakáva, že v Bruseli dohodnuté podmienky sa budú vzťahovať na akúkoľvek vládu, ktorá bude v krajine a bude ich aj dodržiavať. Platí to však pre všetky krajiny. „Je to naozaj jediný spôsob, ako preklenúť postupne krízu,“ dodala premiérka.
Summit v znamení protestov
Ulice Bruselu vo štvrtok zaplnili tisíce demonštrantov, ktoré pred začiatkom summitu Európskej únie protestovali proti opatreniam obsiahnutým v takzvanom pakte pre euro. Kontroverzný dokument z dielne Francúzska a Nemecka, o ktorom médiá predtým písali ako o „pakte konkurencieschopnosti“, totiž predpokladá, že členovia eurozóny sa v rámci snahy o posilnenie svojich ekonomík zaviažu k obmedzeniu rastu miezd či zvyšovaniu dôchodkového veku v závislosti od priemernej dĺžky života. Lídri krajín používajúcich euro by mali opatrenia oficiálne predstaviť práve počas nadchádzajúceho zasadnutia Európskej rady.
Hlavy štátov a vlád všetkých 27 členských štátov EÚ sa majú stretnúť o 17:00, triedu vedúcu k bruselskému sídlu Európskej rady však demonštranti obsadili už dopoludnia. Reagovali tak na výzvu belgických odborových zväzov, ktoré vyjadrujú obavy, že nový európsky pakt ohrozí tamojší systém upravovania miezd na základe reálneho vývoja cien. Hovorkyňa Všeobecného zväzu práce Belgicka (FGTB) Audrey Lhoestová uviedla, že odbory očakávajú približne 15-tisícovú účasť. Podobný odhad predtým zverejnila aj belgická polícia.