Gaborčáková: Pripravujeme ďalšiu jednorazovú 100-eurovú inflačnú pomoc, vyplatiť ju chceme v septembri (rozhovor)

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Soňa Gaborčáková
Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Soňa Gaborčáková. Foto: SITA/Diana Černáková.

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Soňa Gaborčáková v rozhovore pre agentúru SITA prezradila, aké dávky by sa mali v najbližšom období zvyšovať a komu chce rezort práce najviac pomáhať. Priblížila aj plány v aktívnej politike trhu práce a zámery rezortu v oblasti automatizácie a digitalizácie pracovnoprávnych vzťahov.

Od akého termínu plánujete zvýšiť dávku v hmotnej núdzi, príspevok na bývanie a ďalšie naviazané dávky? O aké percento zvýšenia pôjde?

Prvé štyri opatrenia pomoci najzraniteľnejším z programového vyhlásenia vlády sa mi už podarilo naplniť a jedným z nich je aj zvýšenie životného minima a naň naviazané zvýšenie dávok v hmotnej núdzi spolu so zvýšením a rozšírením príspevku na bývanie.

Chcem zdôrazniť, že pri pomoci najzraniteľnejším sa sústredím najmä na opakované, pravidelné dávky. Práve tie predstavujú vyššiu finančnú podporu ľudí ako jednorazová inflačná pomoc. Až keď tieto dávky nepostačujú, vtedy nastupuje jednorazová pomoc vo forme dávky, príspevku či dotácie.
Príspevok na bývanie zvýšime tento rok dvakrát.

Prvýkrát už od 15. júla a poberať ho bude môcť väčší počet domácností. Ako príklad zvýšenia uvediem štvorčlennú domácnosť, ktorá doteraz dostávala príspevok na bývanie 101, 90 eura a po novom to bude vyše 216 eur. Druhýkrát zvýšime príspevok na bývanie od októbra tohto roka, kedy sa opätovne zvýšia aj dávky v hmotnej núdzi. Okrem zvýšenia základnej dávky sa budú valorizovať aj ďalšie, ktoré sú na hmotnú núdzu napojené, napríklad ochranný príspevok, aktivačný príspevok či príspevok na nezaopatrené dieťa.

Čo sa týka životného minima, stanovili sme nový spôsob jeho výpočtu. Teda, aby životné minimum odzrkadľovalo reálnu hodnotu toho, o koľko sa zvýšia minimálne životné náklady nízkopríjmovej rodiny, aby si dokázala zabezpečiť základné životné podmienky.

Preto sa životné minimum zvýšilo od 1. júla o 14,07 %, čo znamená, že napríklad pre jednu osobu je vo výške 268,88 eur.

Plánujete zvýšiť príspevky na opatrovanie a osobnú asistenciu. Od kedy a v akej miere?

Zvýšenie príspevkov na opatrovanie a osobnú asistenciu sú ďalšie dve opatrenia na pomoc najzraniteľnejším, ktoré sme už schválili na vláde.

Od júla dostanú vyšší peňažný príspevok na opatrovanie neformálni opatrovatelia, ktorí sa doma starajú o svojich blízkych.

Vzhľadom na to, že sme zmenili systém výpočtu sumy životného minima, bude aj príspevok na opatrovanie dostupnejší pre viac občanov. Celkovo podporíme viac ako 77-tisíc poberateľov oboch typov príspevkov.

Neformálnym opatrovateľom môže byť človek v produktívnom alebo v dôchodkovom veku, ktorý sa stará o odkázaného člena domácnosti. Po novom je tento príspevok pre opatrovateľa v produktívnom veku vo výške čistej minimálnej mzdy, teda 569 eur mesačne. Dôležité je, že štát prvýkrát nebude krátiť opatrovateľský príspevok tým opatrovateľom, ktorí poberajú niektorú z dôchodkových dávok a opatrovaný využíva ambulantný typ sociálnej služby.

Presadzujem to, aby sa finančné prostriedky viazali na opateru konkrétneho človeka. Preto sme pristúpili k tomu, aby sa opatrovateľské príspevky pre poberateľov dôchodkovej dávky začali približovať produktívnemu opatrovateľovi.

Príspevok pre takúto osobu bol zvýšený až o 164 eur a teraz bude vo výške 426 eur pri opatrovaní jednej osoby. Rovnako sme podporili aj osobných asistentov ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím. Hodinovú sadzbu osobnej asistencie sme zvýšili na 5,52 eura.

Zvýšenie príspevkov poberatelia pocítia už v auguste, keď im úrady práce a sociálnych vecí vyplatia príspevok za júl.

Jednou z vašich priorít je aj podpora poskytovateľov sociálnych služieb. Vláda na váš návrh už rozhodla o zvýšení príspevku pre zariadenia. Dočkajú sa v tomto roku zariadenia sociálnych služieb aj ďalšieho zvýšenia financií od štátu?

Problém s financovaním sociálnych služieb je systémový a treba ho tak aj vnímať.

Ak sa nestane dlhodobá starostlivosť prioritou konkrétneho ministra alebo vlády, tak nám hrozí, že sa zníži dostupnosť ľudí k sociálnym službám. Navyše v dôsledku inflácie a energetickej krízy majú zariadenia vyššie náklady.

Aby sme zmiernili tento problém, pristúpili sme aj v programovom vyhlásení vlády k plánu mimoriadne zvýšiť príspevky pre zariadenia sociálnych služieb ešte tento rok. Od 1. júla zvyšujeme pre zariadenia podmienené odkázanosťou a zariadenia krízovej intervencie mesačný finančný príspevok o sedem percent.

Mimoriadny nárast pocítia zariadenia verejných poskytovateľov na lokálnej úrovni aj neverejní poskytovatelia sociálnych služieb. Nebudeme medzi nimi robiť rozdiely, pretože občan je len jeden. Zariadeniam rozdelíme vyše sedem miliónov eur a podporíme viac ako 32-tisíc klientov.

Od začiatku budúceho roka navyše opätovne zvýšime príspevok neverejným, obecným a mestským zariadeniam sociálnych služieb a zariadeniam krízovej intervencie. V porovnaní s doterajším stavom dostanú sociálne služby o viac ako 35 miliónov eur navyše a celkovo im v budúcom roku rozdelíme viac ako 236 miliónov eur.

Už teraz je vytvorená aj pracovná skupina na ministerstve, ktorá pripravuje novú Koncepciu reformy financovania sociálnych služieb, teda aby sme vytvorili nový legislatívny rámec a vyriešili systémový problém financovania sociálnych služieb.

Programové vyhlásenie vlády hovorí aj o jednorazovom zvýšení príspevku pre rodičov. Od kedy a v akej miere?

Ak zlyháva rodina, musí nastúpiť náhradná starostlivosť.

V rámci priorít na ministerstve sme si pomoc v rámci náhradnej starostlivosti rozdelili do dvoch rovín.

Prvá je podpora náhradnej starostlivosti v inštitúciách. Ide o podporu Centier pre deti a rodiny, ktorým chýbajú peniaze.

Druhá je podpora náhradných rodičov. Centrám pre deti a rodiny chcem pomôcť formou zvýšenia miezd profesionálnych náhradných rodičov o 10 percent, a to od 1. septembra tohto roka. Náš návrh nariadenia vlády je v súčasnosti v legislatívnom procese.

Z pohľadu opakovanej pravidelnej finančnej podpory platí, že aj príspevok na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa je naviazaný na výšku sumy životného minima. To sme od júla tohto roka zvýšili o 14,7 percenta. Priamoúmerne sa teda zvyšuje aj tento príspevok a jeho výška je v rozmedzí od 245,60 eura do 307 eur v závislosti od veku dieťaťa.

Ďalej opakovaný príspevok náhradnému rodičovi zvyšujeme na 239,50 eura. A ak sa náhradný rodič stará o zdravotne znevýhodnené dieťa, aj preňho sa od júla zvyšuje osobitný opakovaný príspevok, ktorý bude vo výške 294,70 eura.

Zároveň pripravujeme jednorazovú inflačnú pomoc z programového vyhlásenia vlády vo výške 100 eur na každé dieťa a mladého dospelého v profesionálnej náhradnej rodine. Peniaze by sme chceli vyplácať v septembri. Na sto eur budú mať nárok aj tí náhradní rodičia, ktorí nemajú nárok na opakovaný príspevok náhradnému rodičovi, napr. starí rodičia, ktorí majú rozhodnutím súdu zverené do svojej starostlivosti vnúča.

Vašou prioritou je aj riešiť odmeňovanie zamestnancov sociálnoprávnej ochrany detí. Chcete riešiť osobitne tento segment, či máte na mysli kolektívne vyjednávanie, ktoré sa každoročne vedie pre zamestnancov verejnej služby?

Výkon služobnej pohotovosti je jednou z najnáročnejších činností v oblasti sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately. Pracovníci sú v služobnej pohotovosti počas víkendov, mimo pracovnú dobu a môžu byť kedykoľvek privolaní na pomoc do terénu.

Táto vláda má obmedzené kompetencie a nedostatok času vzhľadom na dĺžku legislatívnych procesov. Preto nie je možné strategicky novelizovať zákon o štátnej službe, ktorý upravuje odmeňovanie štátnych zamestnancov za výkon pohotovosti.

Rozhodli sme sa, že najakútnejšie problémy budeme riešiť prostredníctvom nariadenia vlády. Sústredíme sa na to, aby táto podpora bola cielená a adresná, a to je prostredníctvom zvýšenia osobného príplatku. Na to budú, samozrejme, potrebné dodatočné finančné prostriedky.

Ako plánuje ministerstvo práce podporiť uplatnenie znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie na trhu práce?

Platná novela zákona o službách zamestnanosti zlepšuje adresnosť aktivačného príspevku a čo najskoršie uplatnenie znevýhodneného uchádzača o zamestnanie na trhu práce.

Nastavili sme mechanizmus aktivačných prác tak, aby človek nebol zacyklený v hmotnej núdzi. Dostane základnú dávku v hmotnej núdzi a ak si bude chcieť zvýšiť svoj príjem, môže sa zapojiť do aktivačných prác a dostane aj aktivačný príspevok.

Prostredníctvom adresných projektov podporujeme znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, aby si našli stabilnú prácu, ktorá im poskytne lepšie vyhliadky na trhu práce aj v budúcnosti. Myslíme aj na tých uchádzačov, ktorí ešte nie sú pripravení vstúpiť na otvorený trh práce. Práve preto chceme predĺžiť projekt „Podpora udržania pracovných návykov“ o šesť mesiacov.

Práve predĺžením obdobia vykonávania aktivačných prác im chceme umožniť účinnejšie sa zapojiť do pracovného života a získať pracovné návyky, ktoré im neskôr pomôžu aj na otvorenom trhu práce. Prostredníctvom príspevku podporujeme aj rekvalifikáciu týchto osôb, aby získali nové zručnosti.

Ďalšou možnosťou uplatnenia znevýhodnených uchádzačov sú sociálne podniky či chránené dielne, ktoré sú orientované najmä na zamestnávanie zdravotne znevýhodnených.

Medzi strednodobými prioritami máte kroky pre digitalizáciu relevantných oblastí práce. Čo sa tým konkrétne myslí?

Cieľom tejto priority je zjednodušenie podmienok pre zamestnávateľov a zamestnancov prostredníctvom automatizácie a digitalizácie pracovnoprávnych vzťahov v relevantných oblastiach.

Sme si vedomí toho, že stále viac smerujeme k digitalizácii aj robotizácii. To znamená, že preskúmame pracovnoprávne úpravy a identifikujeme ustanovenia, ktoré si vyžadujú papierovú formu a fyzickú prítomnosť.

Posúdime možnosť a vhodnosť prechodu na elektronickú formu a používanie elektronického podpisu a elektronického doručovania v pracovnoprávnych vzťahoch, kde by o takúto právnu úpravu mohli mať strany záujem, napríklad pri telepráci.

Čo bude obsahovať reforma posudkovej činnosti?

Chcem ešte raz zdôrazniť, že mojou prioritou je pomoc najodkázanejším. A najodkázanejší človek je ten, ktorý nedokáže pre znevýhodnenie aktívne pracovať a je odkázaný na pomoc iných.

Zabezpečenie dôstojných životných podmienok pre každého takéhoto človeka preto vnímam ja osobne ako prioritu a aj poslanie, keďže dlhodobo pôsobím ako odborníčka v oblasti sociálnej práce.

Pripravujeme reformu posudkovej činnosti, aby posudkový systém bol jednotný a efektívny. V novom systéme by mali vykonávať posudzovanie iba úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, a to podľa jednotnej metodiky, ktorá je postavená na princípoch Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Takéto posudzovanie komplexne zhodnotí potreby človeka s potrebou dlhodobej starostlivosti.

Posudkový systém chceme prepojiť s nástrojmi podpory, vrátane služieb pracovnej rehabilitácie, včasnej intervencie, osobnej asistencie a iných sociálnych služieb. Spomínaná digitalizácia zase odbremení lekárov aj posudzované osoby od administratívnej záťaže.

Aktuálne prebieha príprava legislatívnych úprav, a to za účasti všetkých relevantných aktérov, vrátane zástupcov ministerstva práce, ústredia PSVR, posudkových lekárov a ďalších členov pracovnej skupiny. Predpokladáme, že počas septembra bude legislatívna úprava pripravená na finálnu kontrolu a návrh pôjde do legislatívneho procesu. Podľa nastaveného časového harmonogramu má reforma posudkovej činnosti vstúpiť do platnosti od júla 2024.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Soňa Gaborčáková
Firmy a inštitúcie MPSVR Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny SR