Holokaust sa začal slovami nenávisti k ľuďom, ktorí boli odlišní. Uviedla to strana Sloboda a Solidarita pri príležitosti Medzinárodného dňa pamiatky obetí holokaustu. Ako strana doplnila, slová viedli k činom a činy k obrovským tragédiám.
Vlastné mocenské ciele
„Bohužiaľ, aj dnes sú na Slovensku politici, ktorí ľudí šíriacich nenávisť využívajú pre vlastné mocenské ciele, legitimizujú ich a pozývajú podieľať sa na vedení štátu,“ vyhlásila SaS a pokračovala s tým, že pred viac ako 80 rokmi vyhlásilo vedenie Slovenského štátu svojich občanov za menejcenných, vzali im práva, majetok a deportovali ich na smrť, a to priamo pred očami obyvateľov Slovenska.
„Proti takémuto morálnemu hazardu sme sa vždy jasne postavili a nebudeme ho ticho akceptovať ani v budúcnosti,“ uzavrela SaS.
Chorá ideológia fašizmu
Na obete holokaustu spomína aj hnutie Slovensko. Ako hnutie pripomenulo, milióny ľudí prišlo o život pre chorú ideológiu fašizmu, ktorá ľudí rozdeľovala na tých, ktorí mali právo žiť a tých, ktorým bolo toto právo vzaté.
Na udalosti späté s holokaustom si spomenul vďaka hypnóze (rozhovor)
„Milióny ľudí prišli o život kvôli tomu, že nemali správnu rasu, alebo nezdieľali tú správnu ideológiu. Aj v dnešnej dobe existujú skupiny popierajúce holokaust a šíriace nenávisť medzi ľuďmi, ktorá môže vyústiť v otvorené zlo,“ uviedlo hnutie Slovensko a uzavrelo, že pamätať si na tieto udalosti je jedinou cestou k zabráneniu tomu, aby sa takáto história už nikdy nezopakovala.
27. januára si na základe rozhodnutia Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov z roku 2005 pripomíname ako Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu. Tento deň je pamiatkou na utrpenie šiestich miliónov židovských detí, žien a mužov počas druhej svetovej vojny. Práve v tento januárový deň bol v roku 1945 oslobodený nacistický koncentračný a vyhladzovací tábor v Osvienčime. Počas vojny nacisti zavraždili aj približne 70-tisíc Židov zo Slovenska, väčšinu v nacistických vyhladzovacích táboroch alebo na tzv. pochodoch smrti, teda pri násilnej evakuácii táborov krátko pred koncom vojny. Nacisti vraždili aj Sintov a Rómov, politických väzňov, homosexuálov, ľudí s postihnutím, Svedkov Jehovových či sovietskych vojnových zajatcov.