Imigranti na Slovensku sú v zakladaní živností rovnako aktívni ako najpodnikavejšia skupina obyvateľstva. Vyplýva to zo štúdie Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), ktorá za najpodnikavejších v populácii považuje mužov vo veku od 30 do 49 rokov.
„Chýbajúce“ živnosti
Rovnakú aktivitu imigrantov a domácich najpodnikavejších mužov zaznamenali aj Bulharsko, Rumunsko, Chorvátsko, Česko či Maďarsko. Z pôvodných členských štátov Európskej únie ešte Luxembursko a Portugalsko. Vo zvyšku Únie si prisťahovalci zakladajú živnosti menej často.
To fakt? Bol počet vynútených živností na Slovensku najvyšší spomedzi krajín EÚ
Rozdiely medzi krajinami odrážajú rôznorodosť trhov práce, podporných programov podnikania či úroveň príspevkov pre prisťahovalcov.
Predovšetkým však zohľadňujú toky prisťahovalcov, ktorí chcú a môžu nájsť uplatnenie na pracovnom trhu. Ak by boli imigranti vo všetkých krajinách Únie rovnako aktívni ako muži vo veku 30 až 49 rokov, v celej EÚ by bolo ďalších 1,3 milióna samostatne zárobkovo činných osôb.
S väčšou pravdepodobnosťou bez zamestnancov
Živnostníci v krajinách Únie majú tendenciu pracovať v podobných odvetviach ako samostatne zarábajúci rodáci. Rozdiel je v tom, odkiaľ pochádzajú. Tí, ktorí sa narodili v krajinách mimo Európskej únie, majú nižšie zastúpenie v odborných, vedeckých či administratívnych činnostiach, ale aj v stavebníctve.
Častejšie pôsobia vo veľkoobchode, reštauráciách, skladoch, doprave a vzdelávaní. Medzi prisťahovalcami, narodenými v inom členskom štáte Európskej únie, je vyšší podiel živnostenských oprávnení na stavebné práce. Dokonca mierne vyšší ako u rodákov vykazujúcej krajiny.
Samostatne zarábajúci prisťahovalci z iného štátu Únie sú tiež častejšie profesionálmi a technickými pracovníkmi. V porovnaní s domácimi živnostníkmi s väčšou pravdepodobnosťou pracujú sami, nezvyknú mať zamestnancov.