Sú knihy, ktoré v živote prečítate len raz. V Kerouacovom najúspešnejšom románe, ktorý sa stal „Bibliou bítnickej generácie“, sa na prvých stranách otvára prašná asfaltová cesta, plná dobrodružstva, života pre daný moment, jazzu a výletov do hĺbky vlastnej mysle. Od východu Ameriky až po západ a ešte ďalej na juh do Mexika a hlbšie do seba samého, jedno auto a hŕstka priateľov. Žiadna cesta sa však nedá zopakovať úplne identicky bez toho, aby nestratila svoje čaro.
Jack Kerouac sa síce narodil kanadským rodičom a po anglicky sa naučil hovoriť až keď mal šesť, Ameriku však poznal dokonale, a to nie len z kníh Marka Twaina, ktoré nadšene hltal. „V Ozone parku som sedel mesiace zahĺbený v mapách Ameriky. Čítal som knihy o priekopníkoch, premieľal na jazyku názvy miest ako Cimarron či Platte a na mape sledoval dlhú červenú čiaru s názvom Route 6, ktorá sa tiahla od špicu Cape Codu smerom k Ely v Nevade a odbáčala do Los Angeles.“
Dean Moriarty, stelesnenie spontánnosti v Kerouacovom románe a Sal Paradise, jeho verný priateľ, nadšený zapisovateľ všetkých cestovných zážitkov, toho „na ceste“ zažili veľa. Čítať tento citát z pôvodného rukopisu (1947) v dnešnej dobe, o polstoročia neskôr, je zvláštne. Študovanie máp totiž patrí k digitálnej každodennosti. Keď dnes zavítame na nové miesto, už sme tam väčšinou aspoň raz boli – na Google Maps, Google Earth a v poslednej dobe veľmi obľúbenom Google Street View. Trojdimenzionálne obrázky vás zavedú na takmer každé miesto sveta bez toho, aby ste urobili čo i len krok.
Dnes si už nemusíte požičiavať auto, aby ste absolvovali Kerouacov mýtický zážitok z cesty po Amerike. Na všetkých cestách, ktoré Kerouac vo svojej knihe opísal, bol už aj malý vesmírny cestovateľ z Google Street View. Kto si dá námahu, aby na internete našiel opustenú čerpaciu stanicu pri Bear Mountain Bridge, kde Kerouacova cesta začala, sa môže ľahko stratiť v nevyčerpateľnej spleti veľkých ciest i zabudnutých uličiek. Preklikáte sa cez opustené dedinky, budete sa viesť stovky kilometrov popri obrovských nákladných autách, alebo sa ocitnete v pochybných bočných uličkách Ciudad Victoria, v ktorých by ste svoje auto v reálnom svete len neradi zaparkovali.
Či v Amerike vyzerá všetko tak, ako pred vyše 50 rokmi je otázne, veď aj mestá žijú svojím vlastným životom. Na Google si spontánnu jazdu plnú nečakaných zážitkov, výnimočných ľudí a toľko vyzdvihované čara okamihu síce nevychutnáte, ak vás však čas či peňaženka za hranice Slovenska nepustia, je dobré vedieť, čo všetko sa skrýva za jedným kliknutím na klávesnici.
Zuzana Zimmermannová
www.zeit.de