Je tu Koniec hry. A ide naozaj o všetko!

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Koniec hry.jpg
Foto: Bux.sk

Koniec hry je opäť ten skvelý Daniel Cole, ktorý píše pútavo, strhujúco, šikovne kombinuje drsné pasáže so štipkou britského humoru.
Najlepší diel celej trilógie, tvrdia mnohí čitatelia. Vrah a vyšetrovatelia sa úžasne hrajú na mačku a myš, raz je jedna strana o krok vpredu, potom druhá…famózne vystavané, úžasné postavy a perfektné dialógy.

Hneď v úvode nájdu bývalého detektíva Finlaya Shawa mŕtveho v zamknutej miestnosti rodinného domu. Prípad je doslova hlavolamom, jedným z najzložitejších, aké polícia vyšetrovala. Finlay by sa nezabil, neopustil by manželku, ktorú miloval. Čo sa teda stalo?!

Opäť sa stretávame s inšpektorkou Emily Baxterovou, aj s prchkým detektívom Williamom Wolfom Fawkesom, ktorý sa objavuje po osemnástich mesiacoch, počas ktorých sa skrýval. A vyšetrovanie ukazuje špinavé bahno policajnej korupcie a ohrozuje kariéry, aj životy ľudí.

Pozrite si EXKLUZÍVNY odkaz Daniela Colea:

Koniec hry z vydavateľstva Ikar objasnil mnoho vecí, ktoré boli doteraz nejasné. Preto si treba najskôr prečítať prvé dve knihy, aby ste pochopili túto tretiu.
Cole výborne vystihol dusno medzi policajtmi, hru so slovíčkami a humorné pasáže, ktoré osviežili celé krimi. Tiež výborne dávkuje tajomstvo mŕtveho policajta, ktoré postupne vychádza na povrch a značne zamieša kartami. Daniel Cole pravdepodobne zámerne poukázal na vraha už v začiatkoch príbehu – minimálne to celkom rýchlo zistíte J Urobil to, aby následne rozohral hru na mačku a myš, perfektne si s nami, čitateľmi, pohráva, predkladá rôzne indície, následne nás zmätie…
Koniec hry za nás 5 hviezdičiek z 5!

Prečítajte si úryvok z novinky Koniec hry:

Wolf sa načiahol cez stôl, vypol mikrofón prenášajúci zvuk do vedľajšej miestnosti slúžiacej na odpočúvanie a sledovanie výsluchov, a stíšil hlas.
„Ja, hmmm… viem, že už zrejme nepatrím medzi tvojich obľúbencov, ale neviem ani vyjadriť, aký som rád, že ťa zase vidím.“
Podráždene pozrel do zrkadla a pohľadom nútil ich obecenstvo, aby im doprialo zopár pokojných minút. „Naozaj mi robilo starosti… všetko, čo sa dialo. Mal som… Mrzí ma, že som nič neurobil.“
Baxterová nepohla ani svalom, zatiaľ čo Wolf nesúvislo bľabotal a hľadal správne slová. Odkašlal si a potom pokračoval: „Zašiel som do toho domu. Videl som Maggie.“
Baxterovej sa niečo mihlo v očiach.
„Nehnevaj sa na ňu. Prinútil som ju, aby mi sľúbila, že ti to nepovie. Ale radšej ten dlhý príbeh skrátim: uzatvoril som dohodu… s komisárom. Dovolia mi, aby som dokončil rozrobenú prácu, svoj posledný prípad – vypátrať osobu, ktorá mu to urobila… ktorá zabila Finlaya.“
Baxterovej dýchanie sa zrýchlilo a zažmurkala vlhkými očami.
„Viem, čo vravia,“ opatrne pokračoval Wolf. „Preštudoval som si spis a chápem, prečo si to myslia. Zvonku všetko vyzerá logicky, ale obaja dobre vieme, že sa mýlia.“
Hlas sa mu zlomil.
„Maggie by nikdy neopustil. Nikdy by neopustil teba… Nikdy by neopustil nás.“ Baxterovej sa už po lícach kotúľali slzy. Wolf k nej posunul po stole spis. Na prednej strane fotokópie boli rukou načmárané dve slová…

Milan Buno, knižný publicista

Informačný servis

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať