Registrácia  |   Prihlásenie Podnikám.skNajky.skDámskaJazda.skByvaniejehra.skCestujsi.sk

WebNoviny

Meniny má: Libuša

Počasie na dnes:

Zdielať na:

Nezabíjajte vtáčika. Vychádza kultový román

Autor: WBN/PR, 23. februára 2016 15:11
BRATISLAVA 23. februára 2016 (WBN/PR) - Z výnimočného románu Nezabíjajte vtáčika, ktorý si získal obdiv a uznanie čitateľov na celom svete, sa predalo neuveriteľných 40 miliónov výtlačkov. Príbeh sa dočkal aj filmovej adaptácie s Gregorym Peckom v úlohe obhajcu Atiika Fincha. Teraz vyšiel aj v slovenčine po takmer 50-tich rokoch.

knihy


"Nikdy by som nečakala, že Nezabíjajte vtáčika bude mať taký úspech," priznáva autorka Harper Leeová. "Dúfala som v rýchlu a milosrdnú smrť v rukách recenzentov, ale zároveň som dúfala, že sa mi dostane podpory. Verejnej podpory."

Nezabíjajte vtáčika je príbeh o rasizme zasadený do obdobia vyčíňajúcej hospodárskej krízy v 30.rokoch v USA. Román je považovaný za jednu z najinšpiratívnejších kníh vôbec a americká spisovateľka Harper Leeová zaň získala Pulitzerovu cenu. Tajomná autorka, žiaľ, zomrela pred pár dňami, presne 19.februára vo veku 89 rokov.

"Šikovné, nenáročné a úplne geniálne ... drsné, melodramatické, výstižné, zábavné."
The New Yorker


V 30.rokoch minulého storočia zasiahne Spojené štáty hospodárska kríza, hoci ospalého provinčného mestečka Maycomb v Alabame sa dotkne len okrajovo.

V tom období je najväčšou starosťou dvoch súrodencov Scout a Jema a ich priateľa Dilla to, ako vylákať z domu miestneho čudáka a čím si skrátiť dlhé chvíle.

Keď však obvinia mladého černocha zo znásilnenia bieleho dievčaťa, udalosti naberú rýchly spád. Obhajoby sa ujme Scoutin otec Attikus Finch. Ten považuje právnickú pomoc za svoju morálnu povinnosť. Čaká ho však márny boj s predsudkami, strachom a nevraživosťou. Od obyvateľov mestečka poznačeného rasovou nenávisťou dostáva hanlivú nálepku obhajca negrov, čo sa negatívne dotkne aj jeho detí.

Vypočujte si úryvok z knihy Nezabíjajte vtáčika.
Číta herečka Kristína Svarinská:




Začítajte sa do novinky Nezabíjajte vtáčika:

Diel prvý
1

Môj brat Jem utrpel krátko pred dovŕšením trinásteho roku ťažkú zlomeninu v lakti. Keď sa mu zahojila a už ho netrápili obavy, že už nikdy nebude môcť hrať ragby, zriedka si na svoje zranenie pomyslel. Ľavú ruku mal trocha kratšiu než pravú; keď stál alebo šiel, odkláňal sa mu chrbát ruky v pravom uhle od tela a palec ukazoval nadol. Jem si však z toho vonkoncom nič nerobil.

Keď sme sa po viacerých rokoch mohli už s pokojnou mysľou obzrieť do minulosti, zavše sme sa zamýšľali nad udalosťami, čo viedli k Jemovmu zraneniu. Ja tvrdím, že všetkému boli na vine Ewellovci, ale Jem, ktorý je o štyri roky starší, povedal, že sa to začalo dávno predtým. Vraj sa to začalo onoho leta, keď k nám prišiel Dill a prvý raz nás naviedol, aby sme vylákali z domu Bu Radleyho.

Povedala som, že ak chce naozaj ísť na koreň veci, musí vlastne začať u Andrewa Jacksona. Keby generál Jackson nebol zahnal Creekov hore riekou, Simon Finch by nikdy nebol privesloval proti prúdu Alabamy, a kde by sme potom boli? Už sme neriešili spory pästnými zápasmi, na to sme boli pristarí, a tak sme sa išli poradiť k Atticovi. Otec vyhlásil, že obidvaja máme pravdu.

Ako obyvatelia Juhu pokladali niektorí členovia našej rodiny za zahanbujúce, že nijaký náš predok sa ani na jednej, ani na druhej strane nezúčastnil v bitke pri Hastingse. Mali sme len lovca kožušín a apatekára Simona Fincha z Cornwallu, ktorého zbožnosť predstihovalo len jeho lakomstvo. Simona v Anglicku popudzovalo, že metodistov prenasledujú ich liberálnejší bratia, a keďže aj Simon sa pokladal za metodistu, vypravil sa cez Atlantik do Filadelfie, odtiaľ na Jamajku, odtiaľ do Mobilu a hore riekou Saint Stephens. Majúc na pamäti rady a príkazy Johna Wesleyho, že pri kúpe a predaji sa nemá plytvať slovami, nadobudol Simon ako mastičkár pekný majetok. V tomto povolaní ho však stále sužoval strach, že podľahne pokušeniu a dopustí sa niečoho, o čom vedel, že nie je na slávu Božiu, ako napríklad zdobiť sa zlatom a obliekať si drahocenné odevy. Pretože Simon zabudol na výrok svojho učiteľa o vlastníctve nad ľuďmi, kúpil si troch otrokov a s ich pomocou vybudoval usadlosť na brehoch rieky Alabamy, asi šesťdesiat kilometrov nad Saint Stephensom. Do Saint Stephensu sa vrátil iba raz, aby si našiel ženu; s ňou založil rod, v ktorom prevládali dcéry. Simon sa dožil požehnaného veku a zomrel zámožný.

Bolo zvykom, že mužovia rodiny zostávali na Simonovej usadlosti, na Finchovom Prístavisku, a živili sa pestovaním bavlny. Gazdovstvo bolo sebestačné. Aj keď v porovnaní s okolitými veľkostatkami bolo Prístavisko skromné, predsa dávalo všetko, čo každodenný život vyžadoval, okrem ľanu, pšeničnej múky a šatstva. Tento tovar dovážali lode z Mobilu.

Simon by bol hľadel na spory medzi Severom a Juhom s bezmocnou zlosťou, pretože jeho potomkovia v nich stratili všetko okrem zeme. Napriek tomu si Finchovci zachovali roľnícku tradíciu už do dvadsiateho storočia. Vtedy môj otec Atticus Finch odišiel do Montgomery študovať právo a jeho mladší brat sa dal v Bostone na medicínu. Z Finchovcov ostala na Prístavisku len ich sestra Alexandra. Vydala sa za zamĺknutého človeka, ktorý si väčšinu času hovel vo visutej sieti pri rieke a hútal, koľko rýb sa mu chytilo na udice rozvešané nad vodou.

Keď sa môj otec stal advokátom, vrátil sa do Maycombu a otvoril si tam prax. Maycomb, ležiaci asi tridsať kilometrov na východ od Finchovho Prístaviska, bol sídlom Maycombského okresu. Atticova kancelária v súdnej budove sotva obsahovala viac než vešiak, pľuvadlo, šachovnicu a nedotknutý zákonník štátu Alabama. Otcovými prvými klientmi boli posledné dve osoby, čo odvisli v maycombskej okresnej väznici. Atticus im nástojčivo radil, aby využili veľkomyseľnosť zákona, ktorý im umožňoval zachrániť si život, ak priznajú, že sa dopustili prostej vraždy. Ale to boli Haverfordovci, a v Maycombskom okrese to meno znamenalo synonymum pre hlupákov. Haverfordovci zniesli zo sveta popredného maycombského kováča pri škriepke, ktorá údajne vznikla pre neoprávnené zadržanie kobyly. Počínali si tak neopatrne, že toho človeka odpravili v prítomnosti troch svedkov, a zanovito tvrdili, že ten podliak si nič lepšie nezaslúžil, čo pokladali za dostačujúce ospravedlnenie svojho činu. Trvali na tom, že nejde o úkladnú vraždu, a tak Atticus už nemohol urobiť pre svojich klientov nič iné, než byť prítomný pri ich poprave. Pravdepodobne od tejto udalosti začal otec pociťovať hlboký odpor k výkonu trestného práva.

Za prvých päť rokov svojho účinkovania v Maycombe sa Atticus predovšetkým učil uskromňovať; niekoľko ďalších rokov investoval svoje zárobky do bratovho vzdelania. John Hale Finch bol o desať rokov mladší než otec a rozhodol sa študovať medicínu v čase, keď sa už neoplácalo pestovať bavlnu. Keď však Atticus spravil zo strýka hotového človeka, začalo mu právnické povolanie dosť vynášať. Mal rád Maycomb, narodil sa v Maycombskom okrese a vyrástol tam; poznal tunajších ľudí, oni poznali jeho a vďaka príčinlivosti Simona Fincha bol po krvi alebo príbuzenskými zväzkami spriaznený temer s každou rodinou v meste.

Maycomb bolo staré mesto, ale keď som ho prvý raz poznala, pripadalo mi už staré a unavené. V daždivom počasí sa ulice zmenili na červené mláky; na chodníkoch rástla tráva a okresnú budovu na námestí, v ktorej boli úradovne a súd, ohlodával už zub času. Tuším bývalo vtedy horúcejšie než dnes a čierny pes si za letného dňa veľa vytrpel. V dusnom tieni dubov na námestí si odháňali muchy vyziabnuté somáre, zapriahnuté do povozov. Mužom mäkli tvrdé goliere už okolo deviatej ráno. Dámy sa kúpali už pred poludním a znovu po popoludňajšom zdriemnutí, no zvečera sa podobali mäkkému čajovému pečivu s glazúrou z potu a púdru.

Pridajte sa k nám na Facebooku

Anketa
Bojíte sa cestovať pre čoraz väčšie riziko teroristických útokov?
Nebojím sa, čo sa má stať, sa stane
Menšie obavy tam sú, ale teroristi ma v mojich cestovateľských snoch nezastavia
Áno, preto radšej dovolenkujeme doma na Slovensku
Do zahraničia necestujem, nemám na to peniaze
Ďalšie ankety