Liečba vysokého LDL cholesterolu je vo väčšine prípadov doživotná

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Novy projekt 7.jpg
Foto: Únie pre zdravšie srdce

Čo vám hrozí, ak nebudete riešiť vysokú hladinu LDL cholesterolu? Stačia na zníženie LDL cholesterolu voľnopredajné lieky? Kedy je liečba vysokého cholesterolu doživotná? To je len niekoľko otázok, ktoré často kladú pacienti svojim lekárom. V rámci 4-týždňového seriálu Odpovede zo srdca, ktorý vznikol z iniciatívy Únie pre zdravšie srdce, sme zozbierali najčastejšie otázky pacientov a opýtali sa diabetológa Doc. MUDr. Branislava Vohnouta PhD.

Zvýšená hladina LDL cholesterolu je jedným z hlavných faktorov pre vznik srdcovo-cievnych ochorení.

Cholesterol je tuková látka, ktorá sa nachádza v bunkách a krvi. V tele ju majú všetky cicavce, u rastlín táto látka chýba. Bez cholesterolu ľudské telo nemôže fungovať, potrebuje ho každá bunka pre svoj normálny chod. Je súčasťou žlčových kyselín nevyhnutných pre vstrebávanie tukov v čreve, a východiskovou látkou vitamínu D. Ak dostatočné množstvo cholesterolu neobsahuje strava, produkuje túto látku v potrebnom množstve pečeň. Pečeň môže vytvárať až 80 percent celkového cholesterolu v tele. V organizme sa nachádza približne 140 gramov cholesterolu, pričom vyše 90 percent je prítomných v bunkových membránach. Hladinu alebo množstvo cholesterolu, ktoré telo potrebuje, si dokáže vytvoriť samé. Keď si teda budeme znižovať hladinu cholesterolu, nemusíme sa obávať toho, že by sme ho mali málo a nemohol by tak plniť tú úlohu, ktorú pre stavbu tela a všetkých ostatných látok potrebujeme.

Cholesterol je tuk a podobne ako ďalšie mastné látky nie je rozpustný v krvi. Prenášajú ho špeciálne bielkovinové nosiče nazývané lipoproteíny. Hlavné dva druhy sú: lipoproteín s vysokou hustotou (HDL, dobrý) a lipoproteín s nízkou hustotou (LDL, zlý). V skutočnosti je teda cholesterol len jeden, v krvi však cirkuluje naviazaný na rôzne bielkoviny.

„Celkový cholesterol je súhrnom cholesterolov v tele (HLD a LDL), pričom LDL cholesterol má väčšiu schopnosť prenikať do ciev a usadzovať sa v nich, zúžiť až upchať cievy, čoho následkom býva cievna mozgová príhoda alebo infarkt myokardu. Naopak, HDL cholesterol je do určitej miery prospešný. Z tohto dôvodu nám nestačí poznať len hladinu celkového cholesterolu, potrebujeme poznať najmä hladinu toho „zlého“ LDL cholesterolu,“ hovorí diabetológ Doc. MUDr. Branislav Vohnout, PhD.

Za zlý cholesterol môžu aj gény

Podľa jeho slov sú LDL cholesterol, fajčenie, obezita, cukrovka a zvýšený krvný tlak hlavné faktory, ktoré rozhodujú o tom, či niekedy dostaneme alebo nedostaneme cievnu mozgovú príhodu alebo infarkt myokardu. Nadváha a obezita patria medzi rizikové faktory a tak budete možno prekvapení, ale aj chudý človek môže mať zvýšenú hladinu LDL cholesterolu. Môžu za to gény. Áno, tie nás môžu predisponovať k tomu, že budeme mať zvýšenú hladinu „zlého“ LDL cholesterolu.

Nefarmakologická liečba

Krokov, ktoré môžeme urobiť k zníženiu LDL cholesterolu, je viac. Určite základný, ktorý platí aj pre metabolické ochorenia, obezitu a vysoký krvný tlak, je správna životospráva. „Je veľmi dôležité stravovať sa podľa zásad racionálnej výživy a obmedziť príjem „zlých“ tukov, ktoré nám cholesterol môžu zvýšiť. Jednoduchšie povedané, z jedálnička vyradíme klobásy, salámy, slaninu, vyprážané jedlá a podobne. Ďalším dôležitým krokom je pohyb, teda dostatok telesnej aktivity a udržiavanie optimálnej telesnej hmotnosti,“ hovorí Doc. MUDr. Branislav Vohnout, PhD. Pokiaľ tieto nefarmakologické opatrenia nie sú dostatočné na to, aby sa hodnota cholesterolu dostala do správnych hodnôt, je podľa diabetológa potrebné, aby pacient v závislosti od jeho rizika srdcovo-cievnych ochorení, užíval farmakologickú liečbu.

Cieľovú hladinu pre LDL cholesterol určuje miera kardiovaskulárneho rizika

A tu sa dostávame k správnym hodnotám LDL cholesterolu a možnostiam liečby. Zjednodušene povedané, existujú dva typy pacientov a preto nemáme jednu hladinu pre LDL cholesterol. Do tejto rovnice totiž vstupuje miera kardiovaskulárneho rizika.

„Keď je človek, napríklad, po infarkte myokardu alebo cievnej mozgovej príhode, je vo vysokom kardiovaskulárnom riziku a aj keď sa snaží dodržiavať diétu, tak pokles, ktorý potrebujeme na dosiahnutie optimálnych hodnôt, nedokážeme dosiahnuť len zmenou životosprávy. Zvyčajne musíme nasadiť aj farmakologickú liečbu,“ hovorí Doc. MUDr. Branislav Vohnout, PhD.

Ak je človek vo vysokom a veľmi vysokom kardiovaskulárnom riziku, nielenže nestačí upraviť životosprávu (aj keď to je veľmi dôležitá súčasť liečby), v takomto prípade nepomôžu ani voľnopredajné lieky. Tu už totiž platia najprísnejšie pravidlá. „Hladina LDL cholesterolu by u takéhoto pacienta mala dosahovať pod 1,4 mmol/l a zároveň musíme jeho vstupnú hodnotu znížiť minimálne o 50 %. Napríklad, ak má pacient po infarkte myokardu alebo cievnej mozgovej príhode vstupnú hodnotu na úrovni 2,2 alebo 2,4 mmol/l, musíme túto hodnotu znížiť minimálne o 50 %. Podľa odborných odporúčaní je to teda polovičná hodnota vstupnej hodnoty, ale pre zjednodušenie je potrebné si zapamätať hranicu 1,4 mmol/l,“ konštatuje diabetológ.

Iný človek, takého istého veku, pohlavia, bez akéhokoľvek kardiovaskulárneho rizika môže mať hladinu cholesterolu aj takmer 3,0 mmol/l a táto hladina je u neho považovaná za ešte normálnu.

Liečba zvýšenej hladiny LDL cholesterolu je najmä u pacientov s kardiovaskulárnym rizikom doživotná. „Často si pacienti myslia, že keď dostanú liek na zníženie cholesterolu a pri ďalšej kontrole sú jeho hladiny v poriadku, môžu liek vysadiť. Nemôžu, pretože po jeho vysadení sa hladiny vrátia na predchádzajúce úrovne. Takže áno, je to celoživotná liečba,“ hovorí Doc. MUDr. Branislav Vohnout, PhD.

Toľko diskutované vedľajšie účinky

Môžete to často vidieť v internetových diskusiách, kde najmä samozvaní liečitelia odrádzajú ľudí od užívania liekov na vysoký cholesterol pre ich vedľajšie účinky. A dokážu ich nafúknuť tak, že človek dostane strach. Takže, ako je to s vedľajšími účinkami liekov na zvýšený cholesterol? „Každému pacientovi hovorím, že liek, ktorý je stopercentne bezpečný alebo nemôže mať nejaký vedľajší účinok, neexistuje. Aj voľnopredajné lieky, môžu u nejakého malého percenta pacientov vyvolať komplikácie. My o tých komplikáciách vieme, čiže treba pacientovi len vysvetliť, aké možné vedľajšie účinky by sa mohli vyskytnúť. A treba povedať, že percento tých pacientov je relatívne nízke a tento typ liekov patrí medzi bezpečnejšie. Veľa ľudí užíva napríklad voľnopredajné lieky na bolesť, ktoré sú relatívne nebezpečnejšie, ale tu sa nad tým nezamýšľajú, kdežto tieto lieky sú v takom hľadáčiku pochybností. Alternatívne zdroje alebo diskusie na internete vypichujú vedľajšie účinky, ktoré vieme, že existujú, ale zopakujem, ako každý iný liek, aj tento má vedľajšie účinky. Ten benefit v podobe výrazného zníženie infarktu myokardu alebo cievnej mozgovej príhody však výrazne prevyšuje potenciálne riziko toho, že nejaké malé percento pacientov môže mať vedľajší účinok. Lieky na zníženie cholesterolu patria k najviac predpisovaným liekom na svete a určite z odborného pohľadu vieme, že patria medzi najbezpečnejšie,“ dodáva Doc. MUDr. Branislav Vohnout, PhD.

Dobrý nosič HDL

Hlavnou úlohou HDL je odvádzať prebytočný cholesterol z krvného riečiska do pečene. Odtiaľ sa dostáva do žlče a opúšťa ľudské telo. HDL dokonca odstraňuje cholesterol aj z tukových usadenín v cievach. Preto sa takémuto cholesterolu hovorí aj „dobrý cholesterol“. HDL pôsobí protizápalovo a antioxidačne. Ku zvyšovaniu HDL cholesterolu vedie dostatok fyzickej aktivity. U žien by jeho hladina mala byť viac ako 1,2 mmol/l a u mužov nad 1,0 mmol/l.

Zlý nosič LDL

Je to hlavný transportér cholesterolu do buniek tela. Každá bunka potrebuje cholesterol, ak ho však v krvi koluje veľké množstvo a bunky ho nezužitkujú, hrozí riziko jeho postupného usadzovania na stenách tepien. Tento jav je známy ako ateroskleróza. Cholesterolu naviazanému na LDL nosič sa preto hovorí „zlý cholesterol“. K jeho zvyšovaniu prispieva okrem zvýšeného príjmu nasýtených tukov v potrave aj nedostatočný pohyb, priberanie na hmotnosti a fajčenie. Jeho hladina by mala byť do 3,0 mmol/l u inak zdravých ľudí a pod 1,4 mmo/l u pacientov po infarkte myokardu alebo po cievnej mozgovej príhode. Ak je táto hranica prekročená a hladina HDL cholesterolu je nedostatočná, vzniká dyslipidémia.

Video si môžete pozrieť tu:

https://www.facebook.com/uniaprezdravsiesrdce/posts/pfbid02zb6RRA3yneUnkQMok71i1uPwFMP74YWWbCcHJX6DHDFBHGScLFkPAWy5kvwb92ANl

Ďakujeme partnerom projektu:

Servier Slovensko, Novartis, Boehringer Ingelheim

Tento článok nie je autorským obsahom SITA.sk. Bol dodaný klientom, uverejnený ako platený PR článok.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať