Nederland – oficiálny názov Holandska – sa dá preložiť aj ako „nízko ležiaca zem“. Vyše tretina krajiny leží pod hladinou mora, ďalšia polovica sa rozkladá len necelý meter nad ňou. Proti zaplaveniu hroziacemu nielen zo strany Severného mora, ale aj povodia Rýna, Másy a Šeldy Holanďania bojujú dômyselným systémom hrádzí a dún. Na vtipy o ich najvyššom vrchu Vaalserberg, ktorý vo výške 323 m.n.m. pripomína len väčší kopec na sánkovačku, si už medzičasom zvykli. Vyzerá to však tak, že naposledy a najlepšie sa budú smiať domáci. Reči o postavení 2000 metrov vysokej hory zaujali širšiu masu, než sa predpokladalo.
Všetko začalo novinovým stĺpčekom bývalého atléta Thijsa Zonnevelda, ktorý v miestnom denníku De Pers vyslovil názor, že Holandsko by si malo postaviť vlastnú horu – so zjazdovkami, horskými lúkami a malebnými dedinkami. V deň, keď sa noviny objavili v stánkoch, však Zonneveld na svoj žartovný text dostal mnoho serióznych reakcií od expertov, ktorí sa touto myšlienkou zaoberali už predtým. „Uvedomil som si, že nie som jediný, kto mal podobný nápad,“ uviedol novinár.
Veci dostali rýchly spád – holandská lyžiarska asociácia, cyklistická únia Royal Dutch Cycling Union ako aj zväz horolezcov prejavili okamžité nadšenie a podporu, architektonická firma Hoffers and Kruger navrhla plány na umelú horu a skupina zostavená zo stavebných i geologických expertov v týchto dňoch skúma prípustnosť takejto stavby.
Projekt má zatiaľ pracovný názov „Die Berg Komt Er“ (Hora prichádza) a ak sa plány ukážu byť realizovateľné, umelá hora sa bude stavať ďalších 30 rokov. Obrovský zelený vrchol by mal mať vlastné zásoby vody, špičkové športové zariadenia ako aj plaváreň, kino a ďalšie multiplexové atrakcie. Rozpočet na novú „prírodnú atrakciu“ by mal ležať niekde medzi 40 a 270 miliárd libier. Aj napriek tomu, že tento nápad ešte stále znie ako dobrý vtip, Zonneveld trvá na tom, že plány sú seriózne a nemajú ďaleko od realizácie: „Do projektu už vstúpili mnohé veľké spoločnosti, ďalší investori i magistráty prejavili tiež záujem.“
Holanďania však nie sú prví, ktorí uvažovali o umelej hore. V roku 2009 chcel nemecký architekt Jakob Tigges postaviť 1000-metrovú vežu na nepoužívanom berlínskom letisku. Na majestátnu realitu sa však tento plán nepremenil – Tigges postavil 60-metrový kopec a svoj projekt vzdal. Či si postupne osvojíme spojenie „holandské veľhory“, ukáže až čas.
www.wired.co.uk