Autor: Zuzana Zimmermannová, 3. septembra 2010 12:00

Umelecký projekt venovaný reformátorovi Martinovi Lutherovi rozhneval cirkevných príslušníkov. Meter vysoké plastové farebné postavičky teológa, ktoré od polovice augusta zdobia ulice nemeckého Wittenbergu, však nemali za cieľ provokovať.

800 farebných Lutherov

Inštalácia s vyše 800 farebnými figúrkami veľkého nemeckého reformátora pod názvom Martin Luther: Tu stojím, je dielom nemeckého umelca Ottmara Hörla. Jehou inšpiráciou bola Lutherova veta, ktorú vyslovil v roku 1521 po tom, čo ho vláda vyzvala, aby odvolal všetko, čo napísal o reformácii katolíckej cirkvi. Zelené, červené, modré a čierne figúrky tak stoja na Wittnebergskom námestí ako demonštrácia známej vety. Postavičky sú kópiou sochy od Gottfrieda Schadowa, ktorá zdobí námestie už od roku 1821, pre efekt inštalácie však bola dočasne odstránená.

Originál, ako aj plastové kópie zobrazujú Luthera v staršom veku s kópiu Nového zákona v ruke. „Prostredníctvom znásobeného počtu postáv som chcel zdôrazniť Lutherovu rolu prekladateľa, ktorá v tých dobách nemohla byť dostatočne účinná bez vynájdenia kníhtlače,“ vysvetlil Hörl na svojej webovej stránke. „Cieľom mojej inštalácie je umožniť ľuďom ešte raz pochopiť a uvedomiť si dôležitosť a význam úlohy, ktorú Martin Luther zohral v dejinách Nemecka. V jeho vlastnom duchu, ako odkaz pre všetkých,“ dodal Hörl.

Urážka cirkvi

Niektorý teológovia však inštaláciu berú ako provokáciu. Plastové postavičky, ktoré sa medzičasom stali známe aj ako „Lutherovi škriatkovia“, sú podľa nich urážkou reformátora. „Toto je teologická a estetická urážka,“ myslí si teológ z Wittenbergu Friedrich Schorlemmer. Rovnako kritizuje aj Hörlov nápad predať každú postavičku za 250 Eur po ukončení výstavy. Hörl si totiž celý projekt financoval sám. Podľa Schorlemmera sú jeho obchodné plány „nevkusným pôžitkárstvom“. Ku kritike sa pridala aj Eva Loeber z nadácie Cranach: „Nesprostredkúva to žiadny odkaz a nikto sa z toho nič nenaučí.“ Nadácia Cranach je venovaná Lucasovi Cranachovi, ktorý bol blízkym priateľom Martina Luthera a ďaľším významným reformátorom, preto je Loeberová právom rozhorčená.

Na druhej strane však stoja aj zástancovia Hörlovej inštalácie, medzi ktorých patrí aj Stephan Dorgeloh, pod ktorého záštitou sa koná „Lutherova dekáda“ - oslavy k 500. výročiu reformácie. Podľa neho sú postavičky spôsobom, ako si pripomenúť Lutherove zásluhy. „Hörlove moderné umenie prenáša Luthera do 21. storočia,“ dodal Dorgeloh.

Tisíce sôch

Ottomar Hörl je zástancom masových výstav. Po prvýkrát upútal pozornosť už v roku 2003 s výstavou pod názvom 7000 Dürerových zajacov na hlavnom námestí v jeho rodnom Norinbergu. O rok neskôr zobral na aténske Olympijské hry 2004 desať tisíc sov. V jeho zbierkach sa často nachádzajú aj škriatkovia, ktorí sa buď modlia, alebo podávajú divákom prst.

„Luther prichádza k nám. Nezostáva len hore na svojom piedestáli,“ dodal Eckhard Naumann, starosta Wittenbergu. Výstava, ktorá potrvá až do polovice septembra, sa tak postarala o poriadny rozruch a pritiahla ešte väčšiu pozornosť, než aká sa očakávala. Ale o to v umení predsa ide.

Zuzana Zimmermannová

www.dw-world.de