Zverejnili mapu spotreby alkoholu vo svete

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Bez názvu
Svetová mapa spotreby alkoholu v rokoch 2003-2005 Foto: www.economist.com

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO – World Health Organisation) uplynulý týždeň zverejnila výsledky prieskumu zameraného na spotrebu alkoholu. Podľa nej sa vo svete za rok 2005 vypilo 6,1 litrov alkoholu na osobu. Najväčších pijanov by ste poľahky našli hlavne v Európe a v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu. Prekvapujúce? Asi nie.

Na vrchole rebríčka s najväčšou spotrebou alkoholu tróni krajina v objatí Rumunska a Ukrajiny – Moldavsko. Po vypočítaní priemernej spotreby tvrdého alkoholu, likérov, piva i vína sa zistilo, že jeden obyvateľ si ročne dopraje až 18,2 litrov opájajúceho moku. Z toho až 10 litrov pochádza z podomácky vyrábaných páleniek, ktoré sú kvôli vysokému percentu obsahu alkoholu obzvlášť nebezpečné pre zdravie ľudí. So značnou nadsádzkou spotreba jedného Moldavčana predstavuje 364 poldeci na 365 dní v roku. Nezaostávajú za nimi ani naši českí susedia. Tí v priemere spotrebujú o 2 litre alkoholu na osobu menej a v prieskume skončili na druhom mieste.

Slováci sa tiež nemôžu veľmi chváliť. Ročná spotreba alkoholu predstavuje 10,3 litrov. K tomu treba pripočítať ďalšie 3 litre alkoholu domácej výroby a Slovensko si tak zaistilo miesto medzi štátmi s najvyššou spotrebou alkoholu.

WHO sledovala výkyvy v jednotlivých krajinách v rokoch 1990 až 2006. Výskum sa zameriaval na obyvateľov jednotlivých štátov s vekovou hranicou nad 15 rokov. So zhrnutých záverov ďalej vyplynulo, že alkohol ročne vedie až k 2,5 miliónom úmrtí, čo predstavuje viac ako smrť v dôsledku AIDS či tuberkulózy. V Rusku a jeho bývalých satelitných štátoch až jeden z piatich ľudí zomiera na dôsledky alkoholizmu.

Magazin The Economist následne vytvoril mapu sveta, rozdelenú do siedmich kategórií podľa ročnej spotreby alkoholu v rokoch 2003 – 2005. Časť Balkánu, severské krajiny, Španielsko, Taliansko a Švajčiarsko mierne zachraňujú celkový európsky priemer.

www.economist.com

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia