BRATISLAVA 27. mája (WEBNOVINY) – Legendárny divadelný a filmový herec Ladislav Chudík oslavuje v utorok 90. narodeniny.
Ladislav Chudík sa narodil 27. mája v Hronci neďaleko Banskej Bystrice. Keď mal päť rokov, otec ho naučil prvú básničku – Chalupkovho Valibuka. V jedenástich rokoch odišiel študovať na gymnázium do Kremnice. Už v štrnástich rokoch si začal písať denníky, v ktorých zachytával často kľukaté cesty svojho života. Postupne zaplnil desiatky zápisníkov, z ktorých čerpala aj Ľubica Krénová pri písaní knihy Ladislav Chudík (2009).
Raketový nástup v SND
V Kremnici navštevoval Hviezdoslavov samovzdelávací krúžok a účinkoval v ochotníckom divadle. Po maturite odišiel do Bratislavy, kde študoval slovenčinu a ruštinu, a zároveň herectvo na Hudobnej a dramatickej akadémii.
V roku 1944 nastúpil ako elév do Slovenského národného divadla. Tri roky po príchode do SND mal za sebou už vyše 20 postáv. V rokoch 1946 až 1951 pôsobil na Novej scéne Národného divadla. Na doskách SND stvárnil významné postavy v hrách ako Macbeth, Herodes a Herodias, Henrich IV., John Gabriel Borkmann, Višňový sad, Biela nemoc, Diplomati, Bačova žena, Hamlet, Po páde, Zlatí chlapci a mnohých ďalších.
Kapitán Dabač
Vo filme sa začal Ladislav Chudík objavovať v druhej polovici 60. rokov. Medzi jeho prvé filmy patria najmä diela Paľa Bielika ako napríklad prvý slovenský celovečerný Varúj! (1946, réžia spoločne s Martinom Fričom a Jánom Jamnickým), Vlčie diery (1948), Priehrada (1950) či Lazy sa pohli (1952). Prvú hlavnú úlohu mu Bielik zveril vo filme Kapitán Dabač (1959). Spolu s doktorom Sovom z Nemocnice na kraji města (1977) ide o Chudíkove najznámejšie postavy. Ako kapitána Dabača ho pozvali v roku 1960 na filmový festival do írskeho Corku, kde ho nominovali na hereckú cenu.
Ešte pred emigráciou do Viedne si na Slovensku zahral vo filmoch Pieseň o sivom holubovi (1961), Polnočná omša (1962) či Tvár v okne (1963). Na Slovensku pôsobil ešte pred emigráciou ako vysokoškolský pedagóg. Jeho študenti ho mali natoľko radi, že sa ho vydali hľadať do Viedne, aby sa vrátil späť. V tom čase Chudíkovi dokonca z Ameriky volal režisér Ján Kadár, ktorý mal pre neho
pracovnú ponuku v Hollywoode.
Po návrate na Slovensko hral vo filmoch ako Kým kohút nezaspieva (1972), Do zbrane, kuruci! (1974), Sůl nad zlato (1982), Putování Jana Amose (1983) a ďalšie. Azda najznámejšou Chudíkovou postavou aj za hranicami bývalého Československa je primár Sova zo seriálu Nemocnice na kraji města. Túto úlohu mal pôvodne hrať český herec Karel Höger, ktorý nečakane zomrel po nakrútení pätiny obrazov s doktorom Sovom. Následne dostal Chudík príležitosť Högera nahradiť.
Rúfusov dvorný recitátor
Veľmi bohatá je i Chudíkova televízna a rozhlasová tvorba. Bol neoddeliteľnou súčasťou tzv. bratislavských pondelkov a Nedeľných chvíľok poézie. V archívoch Slovenskej televízie existuje približne 600 záznamov, na ktorých sa Ladislav Chudík tvorivo podieľal. Z jeho televíznej tvorby možno spomenúť Bačovu ženu (1972), Buddenbrookovcov (1974), Straty a nálezy (1975), Demeterovcov (1976), Louisa Pasteura (1977), Rodinnú anamnézu (1983), Tiene v raji (1986) a mnohé ďalšie.
Diváci si ho pamätajú aj ako dvorného recitátora Milana Rúfusa, ktorý mu k 75. narodeninám napísal báseň Kto berie tým, že dáva Ladislavovi Chudíkovi. K Chudíkovým obľúbeným autorom však patria aj Jaroslav Seifert, Ján Kostra či Miroslav Válek.
Okrem divadelnej a filmovej kariéry sa Ladislav Chudík venoval politike. Po revolúcii sa totiž stal ministrom kultúry. Po krátkom čase sa však znova vrátil na javisko a za katedru na VŠMU v Bratislave. Ladislav Chudík bol dva razy ženatý.
Sedemdesiat rokov v divadle
V roku 2005 mal Ladislav Chudík vážne zdravotné problémy a prekonal niekoľko operácií. Dokázal sa však postaviť z postele, rozlúčiť s Divadlom P. O. Hviezdoslava priamo na jeho doskách a stáť pri otvorení novej budovy SND. Počas tohto obdobia nakrútil slovenský režisér Patrik Lančarič o žijúcej legende dokument Ladislav Chudík. Ladislav Chudík rozpráva v Lančaričovom dokumente svoj životný príbeh priamo na scéne Tančiarne. Zaspomínal si v ňom na rodný Hronec, kde prišiel na svet za svetla petrolejovej lampy, ako aj na kremnické gymnázium, účinkovanie v divadle a filme. Vyjadril svoju lásku k poézii i vzťah k ženám. Poctu mu vzdali hereckí kolegovia ako Eliška Balzerová, Michaela Čobejová, Martin Huba, Dušan Jamrich, Dušan Tarageľ, Emília Vášáryová a mnohí ďalší. V roku 2007 dostal príležitosť zahrať si v jednej časti pokračovania Nemocnice na kraji města.
Ladislav Chudík sa stal v roku 1999 prvým držiteľom Ceny Jozefa Kronera za celoživotné dielo, v roku 1998 mu prezident Michal Kováč udelil štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy. V roku 2010 dostal ocenenie Český lev za najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej role vo filme režiséra Jana Hřebejka Kawasakiho růže. V tomto roku mu bola udelená aj divadelná cena Slnko v sieti za výnimočný prínos.
V roku 2014 si odniesol cenu za dlhodobý alebo celoživotný prínos v oblasti umenia. Uznávaný herec a jubilant sa laureátom stal za mimoriadny prínos v oblasti divadelného, filmového a rozhlasového herectva a šírenie dobrého mena Slovenska v zahraničí. „Je to radosť, až na plač, pretože je to už hlboko v človeku, čo urobil a hovorí si – no vidíš, kamarát, našli ťa, pochválili a urobili ti radosť,“ povedal pre médiá po udelení ministerskej ceny Ladislav Chudík. Jubilujúci herec veľmi ďakuje, pretože ako konštatoval: „Hral som 70 rokov v divadle, ja som urobil takú cestičku, ktorá sa oplatí sledovať“. Chudík ďakoval každému, kto miluje divadlo, ďakuje tým, ktorí chodia do divadla, podporujú filmovú alebo divadelnú kultúru.
Informácie pochádzajú z archívu agentúry SITA, knihy Ladislav Chudík (Ľubica Krenová, Slovart, 2009), internetových portálov www.csfd.cz, snd.sk a www.osobnosti.sk.