Mangrovníkové lesy sú ohrozené stúpaním morí, podľa vedcov bez zníženia emisií neprežijú

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Mangrovnikovy les, mangrovniky
Foto: ilustračné, Getty images

Mangrovníky neprežijú do roku 2050 stúpanie morí, ak sa neznížia emisie skleníkových plynov. Vo svojej novej štúdii, ktorá vyšla v odbornom časopise Science, to tvrdí medzinárodný tím vedcov, ktorý skúmal mangrovy na 78 miestach na svete.

Zadržiavajú veľké množstvo uhlíka

Mangrovníkové lesy tvoria dôležité ekosystémy v tropických a subtropických oblastiach. Stabilizujú pobrežie a znižujú eróziu spôsobenú búrkami, prúdmi, vlnami a prílivom. Koreňové systémy mangrovov sú domovom mnohých druhov organizmov. Mangrovníkové lesy tiež zadržiavajú veľké množstvo uhlíka.

Vedci s pomocou dát o sedimente skúmali, ako mangrovy reagovali na zvyšovanie hladiny morí v priebehu uplynulých 10-tisíc rokov a na základe toho odhadli, aké majú tieto lesy šancu na prežitie. Pred 10-tisíc rokmi sa stúpanie hladiny morí začalo spomaľovať z 10 milimetrov ročne a o 4 000 rokov neskôr dosiahlo takmer stabilné podmienky. Ukladanie uhlíka pri rozširovaní mangrovov v tomto období prispelo k nižším úrovniam skleníkových plynov.

Z výskumu, ktorý viedla austrálska Macquarie University, vyplynulo, že ak miera zvyšovania hladiny morí prekročila šesť milimetrov ročne, čo je podobné odhadom podľa scenárov s vysokými emisiami pre rok 2050, mangrovy veľmi pravdepodobne prestali držať krok so stúpajúcou hladinou vody. Väčšou šancu na prežitie mali, keď sa hladina ročne zvyšovala o menej ako päť milimetrov.

Rozvoj pobrežia brzdí pohyb

Podľa scenárov s vysokými emisiami miera stúpania hladiny mora na mnohých tropických pobrežiach prekročí sedem milimetrov za rok. Dospeli sme k záveru, že pri tejto miere majú mangrovy 6,2-percentnú pravdepodobnosť udržania si rastu. Strata týchto mangrovníkových ekosystémov by mohla vyústiť do zvýšeného množstva oxidu uhličitého v atmosfére a menej životne dôležitých nárazníkov proti záplavám z búrok v dlhodobom horizonte,“ upozornila spoluautorka štúdie Erica Ashe z americkej Rutgers University-New Brunswick.

Ak nebudú môcť rásť vertikálne, mangrovy sa budú prirodzene pohybovať do vnútrozemia. Vedci však varujú, že rozvoj pobrežia v mnohých oblastiach už takýto pohyb značne brzdí. Preto je podľa nich dôležité zmierniť rozsah stúpania hladiny morí a zabezpečiť, aby upravovanie pobrežia umožnilo expandovanie mangrovníkov cez pobrežné nížiny.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať