Firma roka časopisu Trend rekordne trikrát po sebe, jedna z najrýchlejšie rozvíjajúcich sa technologických spoločností v regióne Európy, Blízkeho východu a Afriky, Najlepší zamestnávateľ, Čestné uznanie Via Bona za rozvoj vzdelávania a prístup k zamestnancom …to je len zopár ocenení za posledné mesiace, ktoré spoločnosť Eset získala. Ako vnímate tieto úspechy a čo vás motivuje k ďalšej práci?
Všetko čo robíme, robíme pre rozvoj firmy, nerobíme to kvôli oceneniam. Ale, samozrejme, ocenenie našej práce a dobré hodnotenia nás potešia.
Vaša spoločnosť si stanovila ako jednu z priorít spoločensky zodpovedného podnikania hľadanie a rozvoj mladých IT talentov . Ako vnímate situáciu na slovenskom trhu práce s absolventmi VŠ?
Je pravda, že odkedy sme začali podnikať, situácia aj úroveň sa menila. Predtým sme potrebovali málo ľudí, nebol problém vybrať len tie najlepšie talenty. Dnes potrebujeme ďaleko viac ľudí, no na druhej strane sa zmenila aj úroveň škôl. V minulosti som na vysokej škole sám pracoval, poznám tamojšie pomery, mám tam veľa priateľov. Chápem, že v súčasnosti je v školstve zložitá situácia a verím, že sa to zlepší.
Ktoré z týchto ocenení je pre vás najcennejšie?
Bolo to druhé miesto v hodnotení firiem Najlepší zamestnávatelia, keďže sa snažíme pre našich zamestnancov vytvoriť najlepšie podmienky. Z tých odborných ocenení ma najviac potešilo to od spotrebiteľov v Japonsku. V nezávislom prieskume sme tam boli vo viacerých kategóriách vyhodnotení ako číslo jedna na ich trhu. Japonsko je pritom úplne najnáročnejší trh čo sa týka kvality služieb a produktov.
Často sa stáva že vysokoškolské osnovy zďaleka nie sú kompatibilné s praxou a požiadavkami firiem pri nábore uchádzačov- absolventov. Čo robíte preto, aby tieto rozdiely boli čo najmenšie na do vašej spoločnosti prichádzali tzv. hotoví ľudia?
Väčšina ľudí ku nám prichádza do technologickej divízie. Povaha našej činnosti je pritom taká, že vyžadujeme špecifický druh talentu, zručností a vedomostí. Takže je takmer nemožné aby sme získali hotových ľudí napríklad do Virus Labu. A to neplatí iba na Slovensku, ale kdekoľvek na svete. Také školy nie sú a ľudí si musíme vychovávať sami. Snažíme sa, samozrejme pomáhať vysokým školám, napríklad tam naši ľudia chodia prednášať. Jedna z oblastí zodpovedného podnikania ESETu je práve podpora vzdelávania v oblasti počítačov a počítačovej bezpečnosti. Vynakladáme nato najviac finančných prostriedkov vyčlenených na filantropiu. Nespotrebúvame suroviny, neznečisťujeme životné prostredie, s relatívne vysokou pridanou hodnotou predávame čistú ideu, aj do zahraničia. To je najlepšia vec čo si môžu ľudia pre tento štát priať. Čím viac ľudí bude pracovať v tomto odbore, tým bude ľuďom na Slovensku lepšie.
Vaša spoločnosť rastie aj personálne, v roku 1992 ste začínali so 4 zamestnancami, dnes ich máte vyše 300 na Slovensku, takmer 700 po celom svete. Čo by ste odkázali všetkým záujemcom o prácu u vás a absolventom preto, aby boli úspešní?
Naše výberové konania sú veľmi náročné a každým rokom ich dolaďujeme. Snažíme sa vnímať nielen odbornú znalosť, ale aj na iné vlastnosti človeka. Je dôležité aby sme sa pri výberovom konaní stretli s úprimnosťou, aby sa tam človek na nič nehral. Najviac podľa mňa zamestnávateľ ocení keď človek berie prácu vážne a pripravuje sa na ňu. Ak sa niekto chce stať povedzme programátorom, musí sa to stať súčasťou jeho života, musí sa o to zaujímať, musí cielene svoje znalosti a schopnosti budovať. A ak to človek robí dostatočne dlhý čas, tak bude dobrý. No ak to berie len ako preškolenie a prostriedok na získanie platu, tak to sa časom tiež ukáže. Nadšenie a zápal pre prácu ako takú je veľmi dôležitý. Mladí ľudia by sa mali rozhodnúť čo chcú robiť a budovať si kariéru a samých seba.
Ako motivujete vašich zamestnancov a čo motivuje Vás osobne?
Motivuje nás jednoduchý fakt: firma je len taká dobrá akí sú jej zamestnanci. Firma to nie sú stroje alebo priestory, firma sú ľudia. Keď budeme mať špičkových ľudí, budeme mať špičkovú firmu. Je veľmi dôležité dobrých ľudí vybrať a vytvoriť im podmienky na prácu. Deje sa to rozličnými spôsobmi ako je plat a rôzne benefity, až po veci ako je kultúra firmy, pracovné prostredie. Najvyššie sú morálne princípy, na ktorých je firma založená a s ktorými sú zamestnanci stotožnení. Hoci to môže znieť „pateticky“, nechcem aby sa tieto veci z firmy niekedy vytratili. Stále zdôrazňujem: sme lekári počítačov a našim poslaním je ľudom pomáhať.
Mňa osobne asi najviac motivovalo na mojej ceste životom a ESETom snaha vybudovať nejaký organizmus. Nehovorím stroj, firmu chápem ako živý organizmus, nie mechanizmus. Taký organizmus, ktorý by pôsobil pozitívne na spoločnosť, pomáha ľuďom, dáva ľuďom zmysluplnú prácu, a vytvára dobré podmienky na život.
Druhým pilierom spoločenského podnikania spoločnosti Eset je podpora zdravotníctva na Slovensku. Aké plány máte v tomto smere a čo sú vaše priority?
Aj keď tu nemáme presne stanovené ciele, táto časť filantropie je pre nás taká “ čistá“ charita. Kým pri prvej oblasti vzdelávania sa snažíme na spoločnosť pôsobiť, aby sa jej lepšie darilo v budúcnosti, v tejto oblasti chceme pomáhať tam, kde spoločnosť nejakým spôsobom zlyhala, pomáhať ľuďom ktorí si inak nevedia pomôcť. Čistá charita a súcit. Nemáme nijak určené že by sme chceli podporiť túto oblasť zdravotníctva pred inou. Riadime sa našou úvahou, čo je potrebné ale odvíja sa to od momentálnej potreby spoločnosti.
Filantropia na Slovensku je pomerne mladá a veľmi často je vnímaná okolím ako platené PR firiem.
Ako vnímate tento fakt a čo robí vaša spoločnosť preto, aby filantropické projekty boli vnímané ako súčasť zodpovedného podnikania?
Asi mi neprislúcha hodnotiť ako to robia iné firmy, alebo aká je situácia. Za našu spoločnosť môžem povedať ako to robíme my. Delíme to na tri oblasti. Jedna je proaktívne pôsobenie, snažiť sa vybudovať podmienky ktoré by spoločnosti umožnili vytvoriť lepší život pre jednotlivcov v dlhodobom horizonte. Potom je to tá druhá oblasť,“ čistá charita“, pomáhať, zachraňovať životy, zlepšovať podmienky. A tretia oblasť je všetko ostatné. Aj keď musím povedať že to je u nás tá najmenšia oblasť. Samozrejme pôsobíme lokálne, na komunitu kde žijeme, pre mesto, na kultúru, na šport, hoci ja osobne som skôr za podporu športu pre mladých ľudí, masové podujatia nemám moc rád.
Čoraz častejšie je populárna tzv. zamestnanecká zainteresovanosť, zapájanie zamestnancov spoločnosti do filantropických projektov. Ako sa darí spoločnosti ESET získať vlastných zamestnancov pre „dobro veci?“
Neviem posúdiť ako sme na tom v porovnaní s inými firmami. Myslím si, že nemáme v tejto oblasti problém. Ľudia, ktorí u nás pracujú sú slušní a zodpovední, a hlavne: majú srdce. Ak bolo potrebné pomôcť, nikdy som nemal problém zohnať ľudí, aby vo voľnom čase na niečom pracovali.
Aká je budúcnosť filantropie v spoločnosti ESET a aké sú jej vízie?
Trochu to teraz inštitucionalizujeme. Chceme založiť nadáciu, ktorá by mala jasne stanovené pravidlá rozdeľovania finančných prostriedkov. Nadácia by mala za úlohu dostať “ do vienka“ tie tri oblasti ktoré som spomínal a samozrejme aparát ktorý by ju riadil a vyberal projekty.
Máte nejaký filantropický vzor?
Ja určite nie. Je to veľmi individuálne. Akákoľvek pomoc ľuďom musí byť určitým spôsobom vyvážená so životom toho jednotlivca. Raz som bol na stretnutí s Dalajlámom a on povedal vetu, ktorú by som od náboženského predstaviteľa nečakal: že každý máme zodpovednosť v prvom rade voči sebe, čiže k svojmu životu. A je pravda, že ak to vezmete do dôsledku, vždy je na okolí niekto, kto bude viac potrebovať peniaze alebo bude na tom biednejšie ako vy. Svojim spôsobom také úplné samoodovzdanie sa charite by bolo deštruktívne. Takže treba nájsť určitý balans. A to je veľmi ťažké. Táto rovnováha, je iná v treťom svete, v rozvojových krajinách niekde v Ázii, iný je tu alebo v Anglicku. Je to veľmi individuálna záležitosť a každý ju inak vníma. Každý ma iné priority života, aj keď základnou je asi šťastie. Ale finančná situácia nie vždy korešponduje s pocitom šťastia. Podľa prieskumov práve ľudia v najchudobnejších krajinách sú najviac šťastní. Snažím sa viesť svojim srdcom alebo tým čo si myslím a nehľadám v tom vedu. A myslím si že tak je to najlepšie.
Je známe že filantropii sa venujete aj súkromne. Čo vás motivovalo?
Myslím si, že ma motivoval pocit, že je to potrebné. Ale musím povedať že nie som nijako výnimočný oproti ostatným ľuďom. Myslím, že každý má tento pocit. Je to v nás, máme to hlboko v génoch. Každý má nejaký súcit, má potrebu pomáhať. Zároveň každý má v sebe aj potrebu vychovávať tých ostatných keď sa zdá že sa správajú nemorálne. Tie základné princípy morálky máme každý v sebe zabudované. Niekedy je to potláčané výchovou, situáciu v spoločnosti, a takisto sú isté rozdiely v tom ako to kto cíti. Ale vo všeobecnosti je myslím si prirodzené, že ľudia si pomáhajú.
Autor a foto: Miriam Šramová. Zhovárala sa: Miriam Šramová