O akú súťaž ide?
Hodnotí sa počas súťažného dňa Slovenskej pivnej korunky. Je to súťaž, ktorá ako jediná na Slovensku umožňuje uchádzať sa o toto prestížne ocenenie všetkým záujemcom spomedzi veľkých, malých samostatných a aj malých reštauračných pivovarov. Ide o siedmy ročník, ktorý prilákal historicky najvyšší počet zapojených pivovarov z celého Slovenska.
Čo rozhodne o víťazovi?
O víťazoch spomedzi trinástich prihlásených pivovarov a šesťdesiatichsiedmich súťažiacich pív rozhodnú parametre ako sú farba, čírosť, kompaktnosť peny, intenzita vône a chuti, celková lahodnosť, vyvážená horkosť či miera rezkosti.
V akých kategóriách sa súťaží?
Stabilnou súčasťou pre veľké a malé samostatné pivovary sú kategórie svetlé pivá do 10%, svetlé pivá do 12%, tmavé a polotmavé pivá, miešané a ochutené pivá typu radler. Pre reštauračné pivovary pripravili organizátori tentoraz novinku, keď pre ne otvorili celkom nové kategórie a o titul zabojujú aj svetlé pivá spodne kvasené do 12%, tmavé a polotmavé pivá spodne kvasené a vrchne kvasené pivá.
Kedy budú známe výsledky?
Priaznivci piva sa výsledky dozvedia 13. júna v priestoroch Bratislavského Meštianskeho Pivovaru na Dunajskej ulici v Bratislave. Tam budú môcť od 19:00 ochutnávať zadarmo výber najlepších slovenských pív všetci, ktorí zavítajú do priestorov tejto reštaurácie. Skúsený pivár ocení vždy pivo najvyššej kvality, nech pochádza z veľkého, malého samostatného či malého reštauračného pivovaru. Preto som rada, že práve naše združenie dokáže touto súťažou spojiť pivovarníkov z celého Slovenska.
Podujatie je jedným z plánovaných aktivít Slovenského združenia výrobcov piva a sladu s cieľom vybudovať silnú a stabilnú pozíciu sladovníckeho jačmeňa v agropotravinárskom sektore a osloviť farmárov, aby pestovali sladovnícky jačmeň. Sladovníckemu jačmeňu sa v našich podmienkach tradične darilo už po stáročia, čo dokázalo sladovnícke a pivovarnícke remeslo náležite využiť nielen pri domácej produkcii pri rozvoji týchto odvetví, ale aj marketingovo a obchodne využívajúc jeho vysokú kvalitu pri exporte. Základom jeho silnej stránky bola stabilná úroveň kvality hlavne z pohľadu obsahu škrobu a hmoty zrna podmieňované vynikajúcimi pôdne klimatickými podmienkami a následnými vysokými výnosmi.
V minulosti sa slovenský sladovnícky jačmeň vozieval na Moravu, do Čiech, Sliezska, Viedne, Bavorska a cez prístavy aj na Britské ostrovy, kde mal veľmi dobrú povesť. Pravidelne bol úspešný na prestížnych výstavách a súťažiach – v Magdeburgu v rokoch 1884 a 1889 za účasti konkurencie z Anglicka, Švédska, Nemecka a ďalších krajín bol dokonca ohodnotený víťazne. Na berlínskych výstavách mala uhorská expozícia veľmi významné postavenie a jej plnohodnotnou súčasťou bol vždy aj slovenský sladovnícky jačmeň. Ten mal veľké európske renomé, v Uhorsku ho označovali ako „Tót Árpa“ a z medzinárodného hľadiska sa zapísal do povedomia ako „Slowakishe Gerste“. Pod týmto názvom bol evidovaný aj na medzinárodných obilných burzách – napríklad na burze v Pešti. Ročný objem spracovania sladovníckeho jačmeňa v rokoch 1890 až 1894 sa pohyboval na úrovni 2 200 000 metrických centov, čo v tom čase predstavovalo 60% celouhorského exportu.
Podmienky spracovania kvalitnej domácej suroviny sa rokmi menili s vývojom sladovníckych a pivovarníckych technológií, každopádne naše domáce podmienky umožňujú pestovanie vysokokvalitného sladovníckeho jačmeňa v množstvách umožňujúcich zabezpečenie produkcie rovnako vysokokvalitného sladu pre domáci pivovarnícky priemysel ako aj exportnú komoditu s pridanou hodnotou.
Štatistiky posledných dekád však ukazujú neadekvátne znižovanie pestovateľských plôch sladovníckych jačmeňov a trend nízkych výnosov. Kým v roku 1971 to bolo celkovo osiatych takmer 327 tisíc hektárov, pred našim vstupom do EÚ vyše 269 tisíc, v roku 2011 len necelých 36 tisíc a prerušenie jarných prác v tomto roku spôsobilo ďalší pokles plôch. Pre zlepšenie situácie, dosiahnutie vyšších výnosov, lepšej ekonomiky pre farmárov a následne aj zvyšovania osevných plôch, ako aj možností, ktoré sladovnícke jačmene dávajú, je nevyhnutne potrebné podporovať aj domáce šľachtenie odrôd pre naše podmienky, produkciu vysoko kvalitných certifikovaných osív a využívať ho do budúcnosti ako komoditu, ktorá na naše polia aj z pohľadu tak slávnej a neprávom zabudnutej histórie patrí.