Populácia jasoňa červenookého, vzácneho a chráneného druhu motýľa, neustále klesá na slovenskej i poľskej strane Pienin, ale aj v ďalších lokalitách. Príčinou je zarastanie pôvodných lokalít výskytu tohto druhu krovitou vegetáciou, ako aj klimatická zmena.
Zhodli sa na tom účastníci dvanásteho ročníka medzinárodnej vedeckej konferencie z cyklu Vedecký výskum v Pieninách, ktorá sa konala v Červenom Kláštore a bola zameraná práve na spomínaný jeden z najrýchlejšie miznúcich druhov. Informovala o tom Správa Pieninského národného park (PIENAP).
Projekt na posilnenie jasoňa
Na konferencii sa stretlo viac ako 90 účastníkov z vedeckých, akademických a ochranárskych inštitúcií zo Slovenska, Poľska a Českej republiky.
Organizovala ju Správa PIENAPu spolu s poľským národným parkom (PPN). Na pokles početnosti a vznik málopočetných izolovaných populácií jasoňa červenookého v Pieninách ako prví zareagovali Poliaci, ktorí sa jeho záchranou začali zaoberať v roku 1991. V roku 1994 vznikol projekt zameraný na posilnenie tohto druhu v lokalitách Pieninského národného parku.
Orly kráľovské boli tento rok menej úspešné v hniezdení ako vlani, potrápili ich mnohé nepríjemné faktory
„Na začiatku realizácie projektu sa jasoň červenooký v slovenskej časti Pienin vyskytoval už iba na dvoch izolovaných lokalitách v počte niekoľko desiatok kusov. Kým k záchrane tohto druhu v PPN sa pristupovalo počas uplynulých desaťročí systematicky a do záchrany jasoňa investovali stovky tisíc eur, žiaľ, na slovenskej strane bola záchrana postavená zväčša na dobrovoľníckej práci a manuálnej práci zamestnancov Správy PIENAPu,“ uvádza sa v správe z konferencie, ktorú spoločne vypracovali riaditeľ Správy PIENAPu Vladimír Kĺč a predseda Rady Správy PIENAPu Miroslav Fulín.
Príčiny úbytku a nevyhnutná ochrana
Účastníci spomínanej konferencie sa tak jednoznačne zhodli na príčinách úbytku aj jednotných prístupoch k nevyhnutnej ochrane druhu. Tá je spojená s reštitúciou biotopov výskytu v území. Príčinou postupného úpadku počtu populácie jasoňa v Pieninách je viacero.
Napríklad upustenie od pôvodného spôsobu hospodárenia spojeného s pastvou a kosením, ale aj spomínaný zrýchlený rast krovitej vegetácie potláčajúcej živné rastliny jasoňa, za ktorým je aj regulácia vodných tokov a zábrany proti zosuvom vybudované nad komunikáciami.
Na Slovensku sa stabilizovala populácia vzácneho sokola, k zvyšovaniu počtu jedincov prispieva viacero faktorov
Ako vyplýva zo záverov konferencie, nevyhnutná ochrana vzácneho druhu motýľa je spojená s reštitúciou biotopov výskytu v území. Potrebný je podľa ochranárov, vedcov i akademikov intenzívny manažment pôvodných plôch výskytu rozšírený aj na väčšie plochy.
Pri odstraňovaní náletov a krovitej vegetácie sa chcú v národnom parku inšpirovať skúsenosťami a príkladmi dobrej praxe získanými aj v zahraničí. Ďalším krokom je zachovať geneticky materiál miestnych populácii aj prostredníctvom „umelého” chovu a do záchrany jasoňa červenookého zapájať verejnosť.
