Nórski študenti postavili sirotám motýlie domy z bambusu

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Bez názvu
Motýlie domy z bambusu Foto: ASB

„Na začiatku štvrtého ročníka sa nám zdalo, že byť študentom architektúry znamená priemernosť – nemohli sme nájsť ten správny smer, ktorý by vyhovoval našim nápadom, skôr sme mali pocit, že by sme boli schopní vymyslieť nejaký smer sami,“ hovorí Andreas Gjertsen. Tak prišiel nápad podniknúť niečo v architektúre. Objavil sa Nór Ole Jorgen Edna, ktorý sa od roku 2006 v severnom Thajsku venoval charite a potreboval rozšíriť sirotinec pre malých utečencov národa Karenov z Mjanmarska. Nešlo pritom len o návrh, ale aj o získanie financií na realizáciu tohto projektu.

Bez názvu
Foto: ASB

Prvých šesť mesiacov zabralo najmä organizovanie celej akcie, vypracovanie projektu a získavanie peňazí. „Snažili sme sa využiť všetky dostupné médiá v Nórsku, aby mal projekt publicitu,“ vysvetľuje A. Gjertsen. Zaujímavé je, že projekt z veľkej časti financovali nórski architekti. Ako je to možné? „Od začiatku sme oslovovali architektov – tí totiž mohli hlbšie porozumieť tomu, čo chceme postaviť a ako to chceme zrealizovať. Charitatívne alebo rozvojové projekty závisia od dôvery a architekti zastávajú názor, že práve architekt tu vykoná dobrú prácu,“ komentuje úspech svojej kampane Andreas Gjertsen.

Treba podotknúť, že nešlo o žiadne astronomické sumy. Náklady na výstavbu domčekov predstavovali 68 000 nórskych korún (7 946 eur, približne 239 000 Sk), umyváreň vyšla na 22 500 nórskych korún (885 eur, takmer 27 000 Sk). Výhodou pri príprave projektu bola aj podpora domovskej univerzity.

Klíma ako návod

Zo začiatku študenti spolupracovali s krajinným architektom, v januári pribrali ďalších troch študentov. Celkovo je organizácia projektu v rukách úzkeho okruhu ľudí, podieľalo sa na ňom šesť osôb. Návrh sa tvoril až na mieste, v otvorenom dialógu s miestnymi ľuďmi. Pre študentov to bola úplne odlišná skúsenosť – predovšetkým museli návrh prispôsobiť odlišným klimatickým podmienkam v porovnaní s Nórskom. V Thajsku sa nestráca čas vykurovaním, klimatizáciou alebo zatepľovaním, ale naopak – základnou požiadavkou tunajších obyvateľov je, aby sa obydlie dobre vetralo.

Tropická klíma v Thajsku osciluje medzi obdobiami s extrémnym suchom a vysokými teplotami a vysokou vlhkosťou v čase dažďov. Pre toto obdobie, ktoré trvá od novembra do februára, je dôležitá aj izolácia proti vlhkosti. Klíma si podľa architektov vyžadovala menšie a vyššie obytné jednotky s krížovou ventiláciou.

Celý článok si môžete prečítať tu.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať