BRATISLAVA 14. decembra (WebNoviny.sk) – Slovensko má už štvrtý rok za sebou rovnakého atletického kráľa. V ankete Atlét roka 2016 jasne zvíťazil olympijský víťaz v chôdzi na 50 km z Ria de Janeiro Matej Tóth, pre ktorého je to už piaty triumf v kariére. Predtým bol najlepší v rokoch 2006, 2013, 2014 a 2015. V počte prvenstiev sa už doťahuje na rekordéra Libora Charfreitaga, ktorý anketu vyhral šesťkrát v rokoch 2003, 2004, 2005, 2007, 2008 a 2010.
Tridsaťtriročný chodec VŠC Dukla Banská Bystrica získal v ankete 699 bodov a zvíťazil s náskokom 151 bodov pred kladivárom Marcelom Lomnickým. Na tretiu priečku dosadilo 70 hlasujúcich zástupcov klubov, trénerov, funkcionárov a novinárov šiestu z halových MS 2016 v Portlande v behu na 400 m Ivetu Putalovú.
Vďaka Tóthovi získala slovenská atletika prvýkrát v histórii atletické olympijské zlato
Do prvej desiatky sa dostali aj tri bývalé víťazky ankety: strednotratiarka Lucia Hrivnák Klocová (najlepšia v roku 2012) skončila 8., trojskokanka Dana Velďáková (2011) 7. a kladivárka Martina Hrašnová (2009) 5.
„Nedokážem posúdiť, či toto piate anketové víťazstvo si cením najviac, ale určite som ho získal za najväčší úspech v doterajšej atletickej kariére. Získať zlato na olympijských hrách je výnimočná vec. Každé z prvenstiev v ankete Atlét roka je však pre mňa cenné, pretože v roku, v ktorom sa zrodilo, som vždy dosiahol pre mňa výnimočné výsledky,“ uviedol Matej Tóth.
Zverenec Mateja Spišiaka štartoval v roku 2016 v dôsledku problémov s holennou šľachou len na troch súťažiach: na bratislavskom halovom mítingu Elán na 5000 m, na obnovenej „péteeske“ v Šamoríne na 3000 m a potom už len na päťdesiatke na olympiáde v Riu. Jeho víťazný čas 3:40:58 h je v tomto roku druhý na svete. Vďaka 33-ročnému Tóthovi získala slovenská atletika prvýkrát v histórii atletické olympijské zlato v ére samostatnosti. Hoci celý rok bojoval v príprave so zranením ľavej holennej šľachy, napokon sa včas dostal do výbornej formy, ktorú pretavil v zlato na OH v Riu.
Slovenská K4 jasne postúpila do finále, zabojuje o medailu
Fantastické! Matej Tóth získal zlatú olympijskú medailu
Obrazom: Zlatá olympijská chodecká päťdesiatka Mateja Tótha
Zlatý Tóth si splnil sen, blahoželali Hamšík aj Kuzminová
Vizitka Mateja Tótha – zlatého medailistu z OH 2016
Posielal bozky, nadviazal na Pribilinca. Médiá velebia Tótha
V ankete Atlét roka sú najúspešnejší zatiaľ jednoznačne vrhači s 10 prvenstvami
Kladivára Lomnického vyniesli v ankete tretí raz na druhú priečku (2013, 2015, 2016) dve piate miesta – najprv v júli na ME v Amsterdame a potom v auguste na olympijských hrách v Riu de Janeiro. Iveta Putalová obhájila v ankete tretiu priečku, na halových MS v Portlande sa dostala do 6-členného finále, skončila v ňom šiesta.
V ankete Atlét roka sú najúspešnejší zatiaľ jednoznačne vrhači s 10 prvenstvami – šesťkrát zvíťazil kladivár Libor Charfreitag (2003, 2004, 2005, 2007, 2008, 2010), tri razy guliar Milan Haborák (2000, 2001, 2002) a raz kladivárka Martina Hrašnová (2009). Chodci triumfovali sedemkrát (1993 a 1999 Igor Kollár, 2006, 2013, 2014, 2015, 2016 Matej Tóth). Ocenenie získali ešte vytrvalci Róbert Štefko (1994) a Miroslav Vanko (1998), prekážkar Igor Kováč (1995, 1997), štvorstovkár Štefan Balošák (1996), trojskokanka Dana Velďáková (2011) a strednotratiarka Lucia Hrivnák Klocová (2012).
Tréner roka sa stal Spišiak
Ocenenie Tréner roka získal tak ako v predošlých dvoch rokoch Tóthov kouč Matej Spišiak. V hlasovaní o najlepšieho mládežníka do 23 rokov triumfovala nádejná bežkyňa na 400 m prekážok Michaela Pešková (5. na MSJ v Bydgoszcz), ktorá len o 5 bodov predstihla bronzovú osemstovkárku z ME do 17 rokov Gabrielu Gajanovú, ktorá dominovala v kategórii Prekvapenie/objav roka.
Za najlepšieho trénera mládeže vyhlásili Gajanovej martinského kouča Pavla Slouku a najlepším veteránom sa stal vicemajster sveta v skoku o žrdi v kategórii M55 Miroslav Bajner.
V rámci stredajšej bratislavskej slávnosti Atlét roka 2016 uviedli do Siene slávy slovenskej atletiky, ktorej vznik inicioval v roku 2013 prezident Slovenského atletického zväzu Peter Korčok, ďalšie tri mená – niekdajšieho atléta, trénera a funkcionára Antona Hajmássyho, legendárneho diskára Imricha Bugára a osemstovkárku Zuzanu Markovú-Moravčíkovú.
1. Matej Tóth (VŠC Dukla Banská Bystrica, chôdza) 699
2. Marcel Lomnický (VŠC Dukla Banská Bystrica, kladivo) 548
3. Iveta Putalová (BK HNTN Bratislava, 400 m) 422
4. Martin Kučera (BK HNTN Bratislava, 400 m prek.) 343
5. Martina Hrašnová (VŠC Dukla Banská Bystrica, kladivo) 278
Jana Velďáková (VŠC Dukla Banská Bystrica, diaľka) 278
7. Dana Velďáková (VŠC Dukla Banská Bystrica, trojskok) 266
8. Lucia Hrivnák Klocová (AK ZTS Martin, 800 m) 255
9. Ján Volko (AC Stavbár Nitra, šprinty) 188
10. Dušan Majdán (VŠC Dukla Banská Bystrica, chôdza) 106
1. Michaela Pešková (AŠK Slávia Trnava, 400 m prek.) 127
2. Gabriela Gajanová (AK ZŤS Martin, 800 m) 121
3. Ján Volko (AC Stavbár Nitra, šprinty) 82
1. Matej Spišiak (chôdza) 191
2. Marcel Lopuchovský (šprinty a stredné trate) 71
3. Radoslav Dubovský (skoky) 45
1. Pavel Slouka (stredné trate) 114
2. Eduard Čordáš (šprinty a prekážky) 112
3. Naďa Bendová/Róbert Kresťanko 77
1. Gabriela Gajanová (AK ZŤS Martin, 800 m) 116
2. Martin Kučera (BK HNTN Bratislava, 400 m prek.) 95
3. Ján Volko (AC Stavbár Nitra, šprinty) 54
1. Miroslav Bajner (AC Stavbár Nitra, žrď) 84
2. Peter Sládek (TJ Orava Dolný Kubín, viacboje) 80
3. Jozef Vašina (AC Stavbár Nitra, žrď) 64
1993 – Igor Kollár (chôdza)
1994 – Róbert Štefko (dlhé behy)
1995 – Igor Kováč (60 a 110 m prek.)
1996 – Štefan Balošák (400 m)
1997 – Igor Kováč (60 a 110 m prek.)
1998 – Miroslav Vanko (dlhé behy)
1999 – Igor Kollár (chôdza)
2000 – Milan Haborák (guľa)
2001 – Milan Haborák (guľa)
2002 – Milan Haborák (guľa)
2003 – Libor Charfreitag (kladivo)
2004 – Libor Charfreitag (kladivo)
2005 – Libor Charfreitag (kladivo)
2006 – Matej Tóth (chôdza)
2007 – Libor Charfreitag (kladivo)
2008 – Libor Charfreitag (kladivo)
2009 – Martina Hrašnová (kladivo)
2010 – Libor Charfreitag (kladivo)
2011 – Dana Velďáková (trojskok)
2012 – Lucia Klocová (stredné trate)
2013 – Matej Tóth (chôdza)
2014 – Matej Tóth (chôdza)
2015 – Matej Tóth (chôdza)
2016 – Matej Tóth (chôdza)
Matej Tóth – 1. miesto
Disciplína: chôdza na 50 km, dátum narodenia: 10. 2. 1983, klub: VŠC Dukla Banská Bystrica, tréner: Matej Spišiak, umiestnenia na vrcholných podujatiach v roku 2016 – OH Rio: 1. miesto na 50 km, svetové tabuľky 2016: 3. miesto na 50 km (3:40:58 h), stal sa historicky prvým slovenským atletickým víťazom na OH v ére samostatnosti, po Jozefovi Pribilincovi (1. na 20 km v Soule 1988) celkovo len druhý.
Marcel Lomnický – 2. miesto
Disciplína: hod kladivom, dátum narodenia: 6. 7. 1987, klub: VŠC Dukla Banská Bystrica, tréner: pripravuje sa sám/konzultant Libor Charfreitag, umiestnenia na vrcholných podujatiach v roku 2016 – OH Rio: 5. miesto vo finále, ME Amsterdam: 5. miesto vo finále, kladivársky seriál IAAF: celkovo 5. miesto, svetové tabuľky 2016: 13. miesto (8. v Európe – 77,48 m).
Iveta Putalová – 3. miesto
Disciplína: 400 m, dátum narodenia: 24. 3. 1988, klub: BK HNTN Bratislava, tréner: Marcel Lopuchovský, umiestnenia na vrcholných podujatiach v roku 2016 – HMS Portland: 6. miesto vo finále, OH Rio: 41. miesto v rozbehoch (52,82 – slovenský výkon roka), ME Amsterdam: 23. miesto v semifinále, členka štafiet SR na 4 x 100 m (44,65) a 4 x 400 m (3:31,66), ktoré utvorili slovenské rekordy.
Michaela Pešková – 1. miesto (400 m prekážok, 22. 10. 1997, AŠK Slávia Trnava, tréner: Eduard Čordáš) – 5. na MSJ v Bydgoszci (2. najlepšia z Európaniek), európske juniorské tabuľky 2016: 4. miesto (58,08).
Gabriela Gajanová – 2. miesto (800 m, 12. 10. 1999, AK ZŤS Martin, tréner: Pavel Slouka) – 3. na ME do 17 rokov v Tbilisi, 1. v medzištátnom stretnutí Maďarsko – Slovinsko – Slovensko – Česko v Brne.
Ján Volko – 3. miesto (šprinty, 2. 11. 1996, AC Stavbár Nitra, tréneri: Naďa Bendová a Róbert Kresťanko) – HMS Portland: 35. miesto v rozbehoch na 60 m, ME Amsterdam: 20. miesto v semifinále na 200 m, 21. miesto v semifinále na 100 m, B-kategória EP klubov v Leirii: 1. miesto na 100 i 200 m, v hale zlepšil rekordy SR do 23 rokov na 60 (6,70) a 200 m (21,40), v lete 2-krát zlepšil rekord SR na 200 m (20,70 a 20,69), utvoril najlepší slovenský výkon histórie na 150 m (15,79) a dva rekordy SR do 23 rokov na 100 m (10,34 a 10,33) i 200 m (20,70 a 20,69), európske tabuľky 2016 do 23 rokov na 200 m: 8. miesto
Matej Spišiak (5. 4. 1978) – 1. miesto
Žiadna zmena na čele poradia najúspešnejších trénerov, kouč Mateja Tótha je lídrom už tretí rok za sebou. Zaslúžene: jeho zverenec pokračoval v zbieraní medailí na vrcholných podujatiach aj v roku 2016. Po striebre na ME 2014 v Zürichu, zlate na MS 2015 v Pekingu získal Tóth pod Spišiakovou taktovkou v chôdzi na 50 km najväčší možný športový úspech – je olympijský víťaz. V Riu de Janeiro vyhral taktickú bitku v druhom najlepšom výkone na svete v roku 2016 – 3:40:58 h. Z tréningovej skupiny Mateja Spišiaka si zlepšil osobné maximum na 20 km i ďalší účastník hier v Riu Anton Kučmín (z 1:21:59 na 1:20:43), pričom v európskych tabuľkách je deviaty. Jeho ďalšia zverenka Mária Czaková skončila na OH 48.
PAVEL SLOUKA (28. 6. 1956) – 1. miesto
Čerstvý šesťdesiatnik, bývalý popredný slovenský strednotratiar, priviedol Gabrielu Gajanovú k bronzu na 800 m na historicky prvých atletických ME do 17 rokov v Tbilisi. Na trón pre najlepšieho slovenského mládežníckeho trénera sa Pavel Slouka vrátil po dvanástich rokoch. Toto ocenenie získal predtým zásluhou vynikajúcich výsledkov Lucie Klocovej, ktorá vozila medaily z MSJ i MEJ, už štyrikrát v rokoch 2001, 2002, 2003, 2004 (3./2005). V dvetisíctreťom dokonca slávil double, keďže získal ocenenie Tréner roka aj v kategórii dospelých.
GABRIELA GAJANOVÁ (12. 10. 1999) – 1. miesto
Sedemnásťročná dievčina z Bobrovca študujúca na Evanjelickom gymnáziu Juraja Tranovského v Liptovskom Mikuláši, ktorá dochádza trikrát v týždni na tréningy za koučom Pavlom Sloukom do vyše 70 km vzdialeného Martina, potvrdila na premiérových ME do 17 rokov v Tbilisi svoj veľký talent. Nemala ešte ani štrnásť, keď v septembri 2013 zabehla 800 m za 2:15,68 min. Na ME 2016 získala nečakane bronz, hoci tabuľkovo mala bojovať „len“ o postup do finále. Gajanová vyhrala aj osemstovku v medzištátnom stretnutí Maďarsko – Slovinsko – Slovensko – Česko v Brne v osobnom rekorde 2:09,21 s 30-metrovým náskokom. V sezóne sa zlepšila i na 400 m, čas 56,92 bol B-limit na ME „17“.
Miroslav BAJNER (7. 9. 1957) – 1. miesto
Päťdesiatdeväťročný žrdkár AC Stavbár Nitra vozí medaily z veteránskych šampionátov už štvrtý rok. Zásluhou striebra na tohtoročných MS v austrálskom Perthe v kategórii M55 (55- až 59-roční) výkonom 355 cm sa stal prvý raz v kariére víťazom ankety v kategórii Veterán roka. Na prvú priečku sa vyšvihol z vlaňajšej šestnástej. Na vrcholných podujatiach v predošlých rokoch si vybojoval v kategórii M55 v žrdi tieto medaily: MS 2013 v Porto Alegre bronz (340 cm), Svetové hry 2013 v Turíne striebro (330 cm), ME 2014 v Izmire bronz (330 cm), halové ME 2015 v Toruni striebro (350 cm). Skok o žrdi je pre Miroslava Bajnera celoživotná záľuba a odreagovanie po práci.
IMRICH BUGÁR (14. 4. 1955 Dunajská Streda) – prvý rodák zo Slovenska, ktorý získal titul atletického majstra sveta a stál na piedestále na OH (2./1980), MS (1./1983) aj ME (1./1982 a 3./1978), osobný rekord: 71,26 v disku (1985).
ANTON HAJMÁSSY (28. 12. 1916 Kvetoslavov – 1. 11. 1978 Trnava) – bývalý popredný slovenský atlét (čs. juniorský majster 1938 na 110 m prek., seniorským majster Slovenska 1939 v diaľke), tréner a funkcionár (1961 – 1969 šéf trénerskej rady SAZ, na ME 1969 v Aténach pôsobil ako šéftréner čs. výpravy).
ZUZANA MARKOVÁ-MORAVČÍKOVÁ (30. 12. 1956 Nitra) – čs. reprezentantka, 2. na halových ME 1983 na 800 m, 2. na MS 1983 na 4 x 400 m, osobné rekordy: 1:56,96 na 800 m (1983), 52,10 na 400 m (1983).