Väčšina ľudí dúfa, že sa s nimi nikdy nestretne, ďalší ich fascinovane pozorujú z bezpečnej vzdialenosti a Chris Fallows sa k nim snaží dostať čo najbližšie. Reč je o drsnokožcoch s neľútostnými čeľusťami a obrovskou silou – o žralokoch bielych.
Vášeň pre fotografovanie a obdiv k žralokom sa spojili v nebezpečnom umení, ktoré sa stali Chrisovou každodennou výzvou. Jeho prácu môžu milovníci fauny sledovať na prírodovedných kanáloch ako Discovery Channel či National Geoprahic. Spolu s manželkou Monique si v Južnej Afrike založili zážitkovú spoločnosť Apex Shark Adventures, ktorá nadšencom v závislosti od ich odvahy približuje život žralokov z lode alebo zo špeciálnych klietok na otvorenom mori.
Okrem toho sa každý rok stáva priamym divákom a fotografom zaujímavého javu, kedy masívne plávajúce tvory dostávajú krídla. Samozrejme – len prenesene. Ostrov Seal Island, ktorého názov napovedá, že sa len tak hemží lesklými sivými tuleňmi, sa hlavne v čase párenia mení na malú pevnosť obliehanú tisíckami hladných žralokov čakajúcich na vhodnú príležitosť. A keď nadíde, sú ochotní sa za svojou večerou vrhnúť aj do neuveriteľnej výšky troch až štyroch metrov nad hladinu.
Fotograf Chris Fallows strávil už vyše dve desaťročia prenasledovaním žralokov, ktorí prenasledujú tulene a z lovu vyviazol nielen bez škrabanca, ale aj s dychvyrážajúcimi zábermi. „Keď sa mi podarí urobiť záber, ktorý zachytáva neuveriteľný boj na život a na smrť, tak je pre mňa fotografia dramatického boja veľkým zadosťučinením.“ Napriek tomu dodáva, že osud tuleňov mu nie je ľahostajný: „Aj napriek tomu, že som žraločie divadlo vzhliadol už vyše 6000-krát, zakaždým som rozcítený. Rešpektujem fakt, že žraloci musia jesť, ale nikdy nie je príjemné pozerať sa, ako zvieratá umierajú.“
Počas svojich fotografických výjazdov sa už stal svedkom rôznych príbehov. V jednom z nich sa tuleňovi podarilo odraziť sa od rozďavenej tlamy naspäť do vody a uniknúť tak istej smrti. V ďalšom sledoval kŕmny ošiaľ, pri ktorom žralok uhryzol druhého žraloka priamo do hlavy tak silno, že niekoľko zubov mu zostalo zarezaných v koži. „Je to neuveriteľné, ale uhryznutý žralok sa ďalej bil o potravu, akoby sa nič nestalo,“ hovorí Fallows. No namiesto toho, aby scénu odfotil, snažil sa uloviť suvenír – jeden z odpadnutých zubov. Žiaľ neúspešne, a tak prišiel nielen o suvenír, ale aj o skvelú fotografiu. Aj napriek tomu ich má v zásobe ešte dosť – rovnako ako nebezpečných zážitkov.
Pri práci so žralokmi si s klasickou životnou poistkou nevystačíte. Asi najväčšie riziko predstavuje možnosť prevrátenia člna. Takáto situácia môže pri „skáčucich“ žralokoch nastať v každom okamihu a ocitnúť sa pod hladinou s hladnými monštrami by nebolo veľmi príjemné. Ani klietka však nepredstavuje stopercentnú bezpečnosť. „Raz sa mi do klietky zasekol trojmetrový biely žralok. Trvalo to vyše minútu, kým sa dostal von a ja som len zázrakom prežil. Zábavné to veru nebolo,“ dodal Fallows.
Svoju prácu, by však nevymenil za nič na svete. Vzťah k divočine si vytvoril už ako dvojročný, keďže vyrastal neďaleko afrických rezervácií. Keď sa v roku 1985 s rodinou presťahovali na pobrežie, zlákali ho aj žraloky. Najprv pomáhal rybárom zachraňovať žralokov, ktorí uviazli v sieti, neskôr mu ponúkli miesto dobrovoľníka vo výskumnom tíme zameranom práve na bielych žralokov. V roku 1996 si založil vlastnú spoločnosť, ktorá turistom sprostredkúva výhľady, ktoré Fallowsa dodnes fascinujú. „V roku 1996 som prvýkrát objavil zaujímavé správanie bielych žralokov v okolí Seal Island, ktoré som vzápätí zdokumentoval. Takýto boj predátorov sa nedá pozorovať nikde na svete v takej intenzite, ako tu,“ hovorí Chris, ktorý sa boj o prežitie rozhodol priblížiť aj ostatným. Či už naživo, alebo v podobe dokumentov a záberov z desivej blízkosti, Chris Fallows približuje žralokov bielych tak, ako sme ich ešte nevideli.
Foto: www.apexpredators.com
Foto: www.apexpredators.com
Foto: www.apexpredators.com
Foto: www.apexpredators.com
Foto: www.apexpredators.com
www.apexpredators.com