Registrácia  |   Prihlásenie Podnikám.skNajky.skDámskaJazda.skByvaniejehra.skCestujsi.sk

WebNoviny

Meniny má: Božena

Počasie na dnes:

Zdielať na:

Figeľova éra v KDH sa skončila, vzdal sa funkcie predsedu

Autor: SITA, 15. marca 2016 13:27, aktualizované: 15. marca 2016 14:52
KDH povedie Pavol Zajac, funkcie predsedu sa vzdal Ján Figeľ.
Ján Figeľ Ján Figeľ počas tlačovej konferencie, na ktorej oznámil, že sa vzdáva funkcie predsedu KDH. Bratislava, 16. marec 2016. Foto: SITA/Marko Erd
BRATISLAVA 15. marca (WebNoviny.sk) – Predseda KDH Ján Figeľ končí vo funkcii predsedu strany. Informoval o tom v utorok na tlačovej besede s tým, že rozhodnutie urobil po zvážení výsledku KDH v nedeľu večer po voľbách. Považoval však za potrebné konzultovať tento postoj s členmi predsedníctva a zabezpečiť ďalšie kroky tak, aby to hnutiu pomáhalo. O rozhodnutí vzdať sa funkcie predsedu informoval predsedníctvo KDH v pondelok 14. marca. Vedením strany až do konania snemu poveril už bývalého poslanca NR SR Pavla Zajaca, ktorý je podpredsedom hnutia.

PARLAMENTNÉ VOĽBY



Obrazom: Poslanci si prevzali osvedčenia o zvolení



V sobotu bude rokovať Rada KDH

Figeľ v utorok zároveň vyzval ostatných kolegov vo vedení strany a členov predsedníctva, aby zotrvali vo svojich funkciách až do snemu strany a umožnili tak funkčnosť orgánov hnutia a prijímali dôležité rozhodnutia.

V sobotu bude rokovať Rada KDH a nastaví ďalší vývoj tak, aby bol zodpovedný a konštruktívny. Predsedníctvo strany navrhuje zvolať Snem KDH na 11. júna, aby v apríli a máji bolo možné zorganizovať okresné snemy a zvoliť nových delegátov strany a nových členov rady. Hnutie to podľa Figeľa potrebuje, lebo nie je iba o jednom predsedovi.

Odporúčame:

Pollák navrhuje rozpustiť Kotlebovu stranu ĽS Naše Slovensko

Prieskum: Slováci uprednostňujú koalíciu na čele so Smerom

Ak by boli voľby teraz, Sieť a Kollár by v parlamente neboli



Slovensko podľa Figeľa potrebuje moderné a akcieschopné kresťansko-demokratické hnutie. Figeľ pripúšťa, že urobili chyby, dôležité je však podľa neho nevzdávať sa a ísť ďalej. "Voči vlne populizmu a radikalizmu sme sa nepresadili v týchto parlamentných voľbách. V obnove, obrode a zmenách však treba pokračovať. KDH potrebuje zmenu vnímania, ale kontinuitu hodnôt," povedal Figeľ s tým, že zmena predsedu a vedenia je len začiatkom takéhoto procesu a nie jeho koncom.

Figeľ je presvedčený, že KDH sa môže vrátiť do parlamentu už v najbližších voľbách. Zároveň dodal, že sa politika hnutia musí viac orientovať na občanov a voličov než na členov či štruktúry. Očakáva, že tomuto úsiliu napomôžu svojím odstúpením aj tí regionálni lídri, ktorí vo voľbách na kandidátke neobstáli a prepadli sa so svojím postavením. "Je evidentné, že po voľbách vplyv oligarchie, peňazí, populizmu, marketingu aj extrémizmu narástol. Prehrávajú slušní ľudia, poctiví podnikatelia. Vyhrávajú krikľúni a radikáli. To nie je dobré," povedal Figeľ, ktorý sa obáva, že nevznikne zodpovedná vláda schopná riešiť skutočné problémy ľudí.

Figeľ pripomína, že máme stagnujúce školstvo a zdravotníctvo a všade prítomnú korupciu. Teraz sa k tomu podľa neho pridáva parlament s obsahom, ktorý hovorí o vplyve oligarchie ešte viac, ktorý hovorí o mafiánskych konexiách a kontaktoch či o politike nenávisti voči druhým.

VÝSLEDKY PARLAMENTNÝCH VOLIEB



Obrazom: Parlamentné voľby 2016


TAKTO PREBIEHALI PARLAMENTNÉ VOĽBY




V KDH sú podľa Figeľa ľudia, ktorí majú na to, aby viedli hnutie

Figeľ vidí za neúspechom KDH v parlamentných voľbách viac vecí. V strane podľa neho nezabrali regionálne štruktúry. Z vonkajších faktorov má vplyv napríklad nárast radikalizmu, marketingu a extrémizmu, s ktorým sa ťažko súťaží.

"Pripomeniem úpadok školstva napríklad tým, že mladí volia buď Kollára alebo Kotlebu. Človek sa pýta prečo a čo je také oslovujúce na týchto vzoroch, ak nie zjednodušený prístup k životu a zodpovednosti," hovorí Figeľ a spomenul kriticky aj niektoré postoje z cirkevných kruhov. Ako dodal, čelili videám z rehoľných kruhov, ktoré odporúčali voliť namiesto KDH Kotlebu.

Pri otázke na nástupcov Figeľ tvrdí, že v KDH sú ľudia, ktorí majú na to, aby viedli hnutie. "Ak sa pre kandidatúru na predsedu rozhodne napríklad primátor Levoče Milan Majerský, má moju dôveru aj podporu. Ak k tomu do tandemu prizve napríklad najúspešnejšiu z nových kandidátov Renátu Ocilkovú, bude to dobrý tandem," povedal Figeľ. K svojmu doterajšiemu vedeniu uviedol, že možno mal byť viac razantný v niektorých rozhodnutiach.

Figeľ sa vyjadril aj k aktuálnej situácii pri skladaní vlády. Je prekvapený, že s takou ľahkosťou jeho kolegovia z pravice prijali hneď postoj rokovať o vytvorení vlády so Smerom a SNS. Kriticky to vníma aj pre vyhlásenia týchto pravicových strán pred voľbami. "Mám obavu, že kolegovia z pravej strany prišli na Úrad vlády SR už po dohodách, ktoré boli pripravené predtým," dodal Figeľ.


Majerský kandidatúru na predsedu nepotvrdil

Primátor mesta Levoča Milan Majerský v utorok vyvrátil tvrdenie, že svoju kandidatúru na post predsedu Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) už potvrdil. "Je pravdou, že ma oslovuje veľmi veľa ľudí z regiónov, aby som kandidoval na post predsedu KDH, zatiaľ však musím povedať, že som svoju kandidatúru nepotvrdil. Musím si to dôkladne premyslieť a nechcem urobiť unáhlené rozhodnutie," povedal v utorok pre tlačovú agentúru SITA. Na post predsedu ho navrhla Ľudová platforma ĽUD KDH, agentúru o tom informoval jeden zo zakladateľov platformy ĽUD KDH a člen celoslovenskej Rady KDH Miroslav Kráľ v piatok 11. marca.

Majerského by podporil aj Figeľ. "Ak sa pre kandidatúru na predsedu rozhodne napríklad primátor Levoče Milan Majerský, má moju dôveru aj podporu. Ak k tomu do tandemu prizve napríklad najúspešnejšiu z nových kandidátov Renátu Ocilkovú, bude to dobrý tandem," povedal počas tlačovej konferencie v Bratislave Figeľ. Ako uviedol Majerský, takúto podporu si váži a vníma tiež zodpovednosť kandidatúry. "Budem očakávať emóciu Rady KDH v sobotu a podľa toho sa rozhodnem. Ak sa hnutie otvorí novým nápadom a metódam, jeho pozícia v parlamente bude znovu obhájená," dodal.

KDH musí podľa Majerského prejsť reformáciou, aby sa z neho stala moderná politická strana. Verí, že najbližšiemu vedeniu sa to podarí. "Verím, že orgány hnutia sa rozhodnú do takej miery zmeniť svoje stanoviská, aby sa KDH stala modernou politickou stranou, ktorá bude atraktívna aj pre možno neveriaceho voliča či vlažnejšieho voliča. KDH v najbližších voľbách určite otvorí také témy, ktoré zatraktívnia túto stranu," uviedol Majerský.

Zakladateľ platformy ĽUD KDH, predseda okresného centra KDH v Zlatých Moravciach a člen Rady KDH Miroslav Kráľ však už v piatok 11. marca v tlačovej správe, ktorú poslal agentúre SITA, napísal, že "Milan Majerský už potvrdil kandidatúru na predsedu KDH, akékoľvek iné informácie, zámerne podsúvané nie sú pravdivé".

Milan Majerský (44) pôsobil pred nástupom na post primátora ako učiteľ na Gymnáziu sv. Františka Assiského v Levoči. Je predsedom Kresťanskodemokratickej samosprávy, ktorá združuje všetkých primátorov, starostov, poslancov vyšších územných celkov, poslancov mestských a obecných zastupiteľstiev zvolených za KDH. Zároveň je poslancom Prešovského samosprávneho kraja a primátorom mesta Levoča.

KDH sa po parlamentných voľbách 5. marca nedostalo do parlamentu, volilo ho 4,94 percenta voličov. Stalo sa tak po prvýkrát v histórii hnutia.


Rokovania o novej vláde:

Smer-SD, SNS, Most-Híd a Sieť podpísali programové priority

Na týchto prioritách sa dohodli Smer, SNS, Most-Híd a Sieť

Lídri strán rokovali osem hodín, Fico oznámil výsledok

Ďalší rebel v Sieti, vládu so Smerom nepodporí ani Zimenová

Simon z Mosta-Híd nepodporí vládu so Smerom, SNS a Sieťou

Bugár v liste vysvetľuje rokovania so Smerom a SNS

Beblavý nevylučoval spoluprácu so Smerom, zmenil však názor

Igor Matovič vyzval na konanie predčasných volieb

Most-Híd má podmienky, inak do vlády s Ficom nevstúpi

Sulík to povedal narovinu. Je ešte šanca na pravicovú vládu?

Matovič: Vláda Smeru, SNS, Mostu a Siete bola dohodnutá

Danko: Voliči SNS pochopia spojenie so Smerom a Mostom

Procházka hovoril s Ficom, rokovať o vláde bude aj Sieť

Bugár sa stretol s Ficom, rokovania o vláde budú pokračovať




Najvýznamnejšie udalosti vo vývoji KDH

1990

Na ustanovujúcom sneme Kresťanskodemokratického hnutia (KDH), ktorý sa konal v Nitre 17. februára 1990, zvolili za predsedu Jána Čarnogurského. Po prvých slobodných parlamentných voľbách v roku 1990 bolo KDH súčasťou vládnych koalícií na federálnej i republikovej úrovni.

1997

KDH spoločne s Demokratickou úniou, Demokratickou stranou (DS), Sociálnodemokratickou stranou Slovenska a Stranou zelených na Slovensku vytvorili opozičný blok nazvaný Slovenská demokratická koalícia (SDK).

1998

V októbri 1998 sa stala SDK súčasťou vládnej koalície, no pred voľbami sa musela SDK zmeniť na stranu, pretože po zmene volebného zákona hrozilo, že by sa ako koalícia nedostala do parlamentu.

1999

Spory v SDK od začiatku roka 1999 súviseli s dvojakým členstvom, pretože členovia SDK nemohli byť zároveň členmi svojich pôvodných materských strán. Predseda SDK a premiér Mikuláš Dzurinda navrhol ako riešenie vznik únie politických strán, čo odmietli KDH i DS.

2000

Pavla Hrušovského delegáti snemu 22. októbra 2000 v Trenčíne zvolili za nového predsedu KDH. Po desiatich rokoch vystriedal vo funkcii zakladateľa a ideológa hnutia Jána Čarnogurského. Hrušovského protikandidátom bol Ján Figeľ, ktorého snem zvolil za podpredsedu pre zahraničnú politiku. Dzurinda založil Slovenskú demokratickú a kresťanskú úniu (SDKÚ) a KDH v novembri 2000 oznámilo, že zakladá v parlamente samostatný poslanecký klub.

2002

V roku 2002 kandidovalo KDH v parlamentných voľbách samostatne. V septembri 2002 získalo v parlamentných voľbách 8,25 percenta hlasov. Líder KDH Pavol Hrušovský sa stal predsedom Národnej rady (NR) SR. Okrem toho získali kresťanskí demokrati vo vláde Mikuláša Dzurindu kreslo ministra vnútra, ministra spravodlivosti aj ministra školstva.

2006

Kresťanskí demokrati po rozkole vo vládnej koalícii vo februári 2006 ministerské posty opustili. Dôvodom bolo odmietnutie premiéra Mikuláša Dzurindu zaradiť návrh zmluvy o výhrade vo svedomí na rokovanie vlády. V júnových voľbách 2006 získalo KDH 8,31 percenta hlasov, čo znamenalo 14 mandátov v NR SR a strana prešla do opozície. Podpredseda strany Vladimír Palko sa 3. júla vzdal straníckej funkcie, pretože nesúhlasil s viacerými rozhodnutiami KDH v politických a personálnych otázkach. Rada KDH 8. júla odporučila, aby Hrušovský zvolal mimoriadny snem KDH. Na rokovaní sa kresiel podpredsedov strany vzdali Daniel Lipšic a Rudolf Bauer. Predsedníctvo opustil František Mikloško. Mimoriadny snem KDH sa konal v Trnave 16. júla. Vo voľbe predsedu KDH podporilo Pavla Hrušovského z 306 prítomných 229 delegátov snemu.

2007

Vladimír Palko pred delegátmi snemu KDH v Prešove 16. júna v predvolebnom prejave uviedol, že KDH je v najťažšej kríze vo svojej histórii, pričom sa vedie zápas o podstatu KDH. Predsedom KDH zostal Pavol Hrušovský, jeho protikandidátmi boli Vladimír Palko a Ján Morovič. Vladimír Palko po neúspešnej kandidatúre na predsedu hnutia informoval, že nebude kandidovať na post podpredsedu hnutia. Podpredsedami strany sa na sneme stali Martin Fronc, Július Brocka, Daniel Lipšic, Mária Sabolová a Pavol Tarcala.

2008

Vladimír Palko, František Mikloško, Pavol Minárik a Rudolf Bauer oznámili odchod z KDH. Zároveň opustili v NR SR poslanecký klub hnutia. Mikloško vyhlásil, že proces obnovy KDH je už nemožný, zotrvanie v hnutí už nemá zmysel. Neskôr štvorica založila novú stranu s názvom Konzervatívni demokrati Slovenska

2009

Novým predsedom KDH sa stal na sneme v Nitre 19. septembra vtedajší eurokomisár a bývalý podpredseda strany Ján Figeľ.

2010

Víťazom júnových parlamentných volieb sa stala strana Smer-SD so ziskom 34,79 % platných hlasov voličov. Na druhom mieste skončila SDKÚ-DS a tretia bola strana Sloboda a Solidarita (SaS), štvrté KDH a piata bola strana Most -Híd. Opoziční volební lídri strán SDKÚ-DS, SaS, KDH a Most-Híd odmietli rokovania s víťazom volieb Smerom-SD o zostavení vlády a začiatkom júla podpísali koaličnú dohodu na štvorročné funkčné obdobie.

2012

Na Slovensku sa konali 10. marca predčasné voľby do NR SR. Na ich vypísaní sa dohodla koalícia KDH, Most-Híd a SDKÚ-DS s opozičným Smerom-SD po tom, čo 11. októbra 2011 parlament pre nesúhlas SaS neschválil zvýšenie eurovalu a vláde Ivety Radičovej tým zároveň nevyjadril dôveru. Víťazom parlamentných volieb sa stala strana Smer-SD so ziskom 44,41 percenta platných hlasov voličov a vytvorila "jednofarebnú" vládu. Podpredsedovia KDH Daniel Lipšic a Jana Žitňanská 27. mája oznámili, že vystupujú z hnutia. Ján Figeľ zostal predsedom KDH. Rozhodli o tom delegáti 23. júna na sneme hnutia v Ružomberku. Figeľ nemal vo voľbách protikandidáta.

2013

Vo februári opustil poslanecký klub KDH v NR SR Radoslav Procházka, ktorý sa vzdal poslaneckého mandátu. V júni oznámila Ľudová platforma kandidatúru bývalého predsedu KDH Pavla Hrušovského do prezidentských volieb 2014. Ľudová platforma, do ktorej sa v novembri 2012 združili KDH, Most-Híd a SDKÚ-DS, mala za cieľ byť alternatívou voči ľavicovej politike Smeru-SD. Zakladateľ KDH Ján Čarnogurský, ktorý v roku 2012 ohlásil svoju kandidatúru na post prezidenta SR, oznámil 11. októbra 2013 odchod z hnutia.

2014

Ján Čarnogurský v prezidentských voľbách v marci 2014 nezískal ani jedno percento hlasov, volilo ho 12 207 voličov, čo bolo 0,64 %. Pavol Hrušovský v prezidentských voľbách v marci 2014 tiež neuspel, získal 63 298 hlasov, čo bolo 3,33 percenta a po neúspechu sa vzdal funkcie predsedu poslaneckého klubu KDH v NR SR. Pavol Abrhan, ktorý bol politicky zodpovedný za kampaň, rezignoval na funkciu podpredsedu hnutia. Predsedom poslaneckého klubu KDH sa v máji 2014 stal Pavol Zajac, v septembri 2014 ho však v tejto funkcii nahradil Pavol Abrhan. KDH má podľa stanov šesť podpredsedov. Od roku 2012 sú nimi Miroslava Szitová, Július Brocka, Ján Hudacký, Peter Belinský a Miloš Moravčík. Neobsadenú podpredsednícku stoličku po rezignácii Pavla Hrušovského po neúspechu v prezidentských voľbách obsadil 11. októbra na sneme hnutia v Poprade Pavol Zajac.

2015

Na jubilejnom sneme 21. februára 2015 v Nitre si KDH pripomenulo 25. výročie od ustanovujúceho snemu. V marci 2015 požiadal o vstup do parlamentného klubu KDH nezaradený poslanec NR SR Alojz Hlina, ktorý sa dostal do parlamentu v roku 2012 na kandidátke hnutia OĽaNO. V máji 2015 opustil klub KDH v NR SR poslanec Marián Kvasnička. V novembri 2015 sa poslanec NR SR Jozef Mikuš vrátil do KDH, v ktorom pôsobil v 90. rokoch. Do parlamentu sa v roku 2012 dostal na kandidátke SDKÚ-DS.

2016

KDH ostalo po parlamentných voľbách 5. marca 2016 pred bránami NR SR, volilo ho 4,94 percenta ľudí. Predseda KDH Ján Figeľ 15. marca oznámil, že končí vo funkcii predsedu strany. Vedením strany až do konania snemu poveril podpredsedu hnutia Pavla Zajaca.



Pridajte sa k nám na Facebooku

Anketa
Bojíte sa cestovať pre čoraz väčšie riziko teroristických útokov?
Nebojím sa, čo sa má stať, sa stane
Menšie obavy tam sú, ale teroristi ma v mojich cestovateľských snoch nezastavia
Áno, preto radšej dovolenkujeme doma na Slovensku
Do zahraničia necestujem, nemám na to peniaze
Ďalšie ankety