Pôsobenie demokratických inštitúcií určujú voľby

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Grigorij Mesežnikov, Martin Bútora
Grigorij Mesežnikov, Martin Bútora Foto: SITA/Michal Burza

BRATISLAVA 15. apríla (WEBNOVINY) – Blížiace sa parlamentné voľby boli určujúcim prvkom v oblasti pôsobenia demokratických inštitúcií a právneho štátu v prvom štvrťroku 2010. Ukončenie volebného obdobia motivovalo podľa analytikov Inštitútu pre verejné otázky (IVO) strany vládnej koalície presadzovať opatrenia, ktoré by im umožnili naplno využiť výhody vyplývajúce z mocenského postavenia a užívať si ich efekt až do záverečného štádia spoluvládnutia. Snahy o udržanie doterajšej podpory či získanie nových voličov zasahovali do vzťahov medzi všetkými stranami, vrátane koaličných, a prehlboval sa ich konkurenčný charakter. Vyplýva to z projektu IVO Barometer hodnotiaceho vývoj kvality demokracie na Slovensku v prvom štvrťroku 2010.

„V sledovanom období nedošlo k nijakým zmenám v prístupe vládnej koalície k výkonu moci, aj naďalej sa opieral o väčšinové chápanie demokracie bez dostatočného zohľadnenia oprávnenosti záujmov politických, názorových či etnických menšín,“ skonštatoval pri dnešnej prezentácii výsledkov Barometra Grigorij Mesežnikov z IVO. Ako poukázal, tento prístup maril všetky pokusy opozície presadiť sa v národnej rade. „Tak ako v roku 2009 nebol v parlamente schválený ani jeden zákon či novela zákona na návrh opozičných strán, ani v prvom štvrťroku 2010 nezískal dostatočnú podporu ani jeden opozičný poslanecký návrh,“ povedal Mesežnikov. Podotkol, že vo volebnom období 2002 až 2006 bolo v národnej rade schválených 38 zákonov na návrh vtedajšej opozície. Podľa Mesežnikova sa prejavuje aj zaujímavý fenomén, že k vyvodzovaniu zodpovednosti vo vláde dochádza väčšinou až po signáloch z Európskej únie, no i tak sa uplatňuje selektívny a účelový prístup. „Môžeme konštatovať, že v závere funkčného obdobia vlády Roberta Fica je bilancia zefektívňovania systémových bariér proti korupcii a klientelizmu takmer nulová,“ poznamenal.

V oblasti legislatívy sa podľa výsledkov Barometra v prvom štvrťroku prehĺbili problematické tendencie a dramaticky rástol podiel zákonov schvaľovaných v skrátenom legislatívnom konaní bez uvedenia ozajstných naliehavých dôvodov. Pokračovala tiež prax nepriamych noviel. „Vláda celkovo schválila 30 návrhov zákonov a noviel, z toho až k deviatim schválila aj návrh na ich prerokovanie v skrátenom legislatívnom konaní,“ skonštatoval Mesežnikov. Je to takmer tretina schválených noriem a v niektorých prípadoch bol inštitút kráteného legislatívneho konania podľa analytikov IVO využitý pre potreby straníckeho marketingu a získavania konkrétnych politických benefitov.

„Hoci v sledovanom období neboli zaznamenané nové spektakulárne prípady porušovania práv konkrétnych osôb, na činnosti štátnych orgánov bolo badať nedostatočné zvnútornenie ľudsko-právnej problematiky,“ uviedol Mesežnikov k hodnoteniu ochrany a dodržiavania ľudských a menšinových práv. Poukázal, že vo verejných prejavoch popredných predstaviteľov vládnej koalície aj naďalej zaznievali nacionalistické a protimenšinové motívy. Dynamika vývoja v oblasti ľudských a menšinových práv podľa neho naznačuje, že toto volebné obdobie bolo obdobím nevyužitých príležitostí na zlepšenie situácie a riešenie konkrétnych problémov. „Politici pristupujú k ľudským právam ako k nejakému menu, z ktorého môžu vyberať,“ skonštatoval Mesežnikov.

V úvode tohto roku podľa zistení Barometra pokračovali v oblasti nezávislých médií a médií verejnej služby tendencie charakteristické po celý predchádzajúci rok. Objavili sa ďalšie žaloby na médiá zo strany predstaviteľov politickej moci, resp. súdnictva a niektoré rozhodnutia regulačných orgánov, predovšetkým licenčnej rady vyvolávajú otázky. „Vzhľadom na výšku požadovanej náhrady v súdnych sporoch na ochranu osobnosti, vedených predovšetkým predsedom Najvyššieho súdu Štefanom Harabinom najmä proti printovým médiám, vzniká dojem, že primárnou motiváciou tu nie je náprava neoprávneného zásahu do dobrej povesti navrhovateľa, ale zastrašenie a ekonomický nátlak na nezávislé médiá a novinárov,“ konštatujú analytici IVO.

„Keby zahraničná politika bola hodnotená nejakým ratingom, bolo by to lepšie,“ uviedol ďalší z autorov Barometra Martin Bútora. V pôsobení Slovenska v rámci Európskej únie, NATO či visegrádskeho priestoru nedošlo podľa neho v prvom štvrťroku k dramatickým zlomom, zväčša pretrvávala kontinuita. Za určité prekvapenie označil súhlas SR s prevzatím troch väzňov z Guantánama. „Chápem to ako prihlásenie sa k spoločnej zodpovednosti,“ zhodnotil Bútora. Ako skonštatoval, k zmenám neprišlo ani v slovensko-maďarských vzťahoch, no v kľúčových veciach si podľa neho Maďarsko a Slovensko rozumejú, pričom poukázal na spoluprácu vojakov na Cypre. Bútora sa kriticky vyjadril k „historicko-politickej stránke“ návštevy ruského prezidenta Dmitrija Medvedeva na Slovensku na prelome prvého a druhého štvrťroka tohto roka, ktorá podľa neho „nebola šťastne zvládnutá.“

Vývoj kvality demokracie v prvom štvrťroku tohto roka ohodnotili analytici inštitútu známkou 3,4, ktorá je rovnaká ako v predchádzajúcom štvrťroku. Cieľom projektu Barometer je pravidelne štvrťročne hodnotiť stav kvality demokracie na Slovensku v piatich kľúčových oblastiach – demokratické inštitúcie a právny štát, legislatíva, ochrana a dodržiavanie ľudských a menšinových práv, nezávislé médiá a médiá verejnej služby a zahraničná politika. Hodnota ratingu, resp. známky sa pohybuje od 1,00 do 5,00, pričom známka 1,00 vyjadruje optimálny stav kvality demokracie podľa štandardov a porovnávacích kritérií uplatňovaných na pôde Európskej únie a Rady Európy v oblasti stability inštitúcií, politickej demokracie, ľudských práv a slobôd.

SITA

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Grigorij MesežnikovMartin Bútora