Prezident opäť nepodpísal novelu o jazykoch menšín

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Mlynky
Foto: SITA/Tomáš Benedikovič

BRATISLAVA 30. júna (WEBNOVINY) – Prezident SR Ivan Gašparovič opäť nepodpísal novelu zákona o používaní jazykov národnostných menšín.

Národná rada SR neakceptovala pripomienky prezidenta Slovenskej republiky a zákon v utorok 28. júna prijala znovu v pôvodnom znení „aj napriek tomu, že v rozhodnutí o vrátení zákona prezident uviedol množstvo zásadných nedostatkov zákona, vrátane pochybností o súlade niektorých ustanovení tohto zákona s Ústavou Slovenskej republiky“, uvádza sa v zdôvodnení rozhodnutia prezidenta opätovne nepodpísať zákon, o ktorom agentúru SITA informoval hovorca prezidenta Marek Trubač. Zákon bude platný a účinný bez podpisu prezidenta.

Národná rada SR 28. júna prelomila veto prezidenta Ivana Gašparoviča, ktorý plénu vrátil na prerokovanie novelu zákona o používaní jazykov menšín a navrhol, aby ju odmietlo ako celok. Poslanci sa nestotožnili s pripomienkami hlavy štátu, ktoré im adresoval na desaťstranovom zozname. Podľa novely sa právo používať menšinový jazyk v úradnom styku rozšíri a zákonné kvórum na jeho používanie bude 15 percent.

O status nepríde žiadna obec

Aj napriek tomu, že poslanci sa zhodli na 15-percentnom kvóre, zoznam viacjazyčných obcí sa podľa novely do roku 2021 nerozšíri, na druhej strane, do roku 2031 žiadna obec o viacjazyčný status nepríde. Na priznanie dvojjazyčného statusu sa totiž vyžaduje prekročenie 15-percentnej hranice podľa výsledkov v dvoch po sebe nasledujúcich sčítaniach ľudu, ktorých výsledky budú zverejnené po prvom júli tohto roka.

Na odňatie dvojjazyčnosti bude zasa potrebné, aby podiel príslušníkov národnostných menšín v obci tri razy po sebe klesol pod 15 percent.
Dedina
Foto: SITA/Dušan Hein

Novela rozširuje právo používať menšinový jazyk v úradnom styku. Verejné orgány budú povinné na ústne alebo písomné žiadosti odpovedať okrem štátneho aj v menšinovom jazyku.

Úrady budú povinné poskytovať občanom príslušné tlačivá aj v menšinovom jazyku. Dvojjazyčné obce budú po 30. júni 2012 na požiadanie vydávať rodný, sobášny či úmrtný list aj ďalšie dokumenty dvojjazyčne.

Príslušník národnostnej menšiny bude mať právo podávať podania v jazyku národnostnej menšiny, používať ho v ústnej komunikácii, predkladať ústne alebo písomné podania vrátane predkladania písomných listín a dôkazov v menšinovom jazyku.

Zmeny na rokovaniach

Po novom sa rozšíri okruh osôb, ktoré môžu na rokovaní obecného zastupiteľstva používať menšinový jazyk aj mimo miestnych poslancov, budú s tým však musieť súhlasiť všetci miestni poslanci aj starosta či primátor. Úrady budú môcť viesť svoju agendu dvojjazyčne, matrika sa však bude viesť vždy výlučne v slovenčine. Obce si budú môcť vyhradiť čas, kedy budú vybavovať agendu dvojjazyčne. V zdravotníckych zariadeniach a zariadeniach sociálnych služieb bude zabezpečenie komunikácie v menšinových jazykoch dobrovoľné. Okrem iného zostáva zachovaná povinnosť titulkovať menšinové televízne vysielanie.

Na staničných budovách sa budú môcť uvádzať aj menšinové názvy obcí, pričom slovenský názov musí byť uvedený prvý a nesmie byť menší ako menšinový.
Komárno
Foto: SITA/Jozef Jakubčo

Všetky nápisy a oznamy určené na informovanie verejnosti, napríklad v predajniach, na športoviskách, v reštauráciách, autobusových a železničných staniciach, na pamätníkoch alebo pamätných tabuliach sa budú môcť uvádzať aj v menšinovom jazyku, vždy však musí byť prítomný aj nápis v slovenčine.

Pri prehreškoch voči ustanoveniam zákona bude možné uložiť pokuty od 50 do 2 500 eur. Správne delikty bude prerokúvať Úrad vlády SR, pričom najprv musí upozorniť na nedostatky. Ak sa ani v danej lehote neudeje náprava, môže uložiť pokutu.

Viacjazyčnosť sa bude týkať kodifikovaných alebo štandardizovaných jazykov tradične používaných na území SR, konkrétne maďarčiny, češtiny, bulharčiny, chorvátčiny, nemčiny, poľštiny, rómčiny, rusínčiny a ukrajinčiny.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Ivan GašparovičMarek Trubač