Afganistan musí aj naďalej zostať prioritou

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Róbert Ondrejcsák
Foto: SITA/Marián Peiger

Čo je cieľom podujatia, ktoré pripravujete?

Cieľom projektu je podať pomocnú ruku Afganistanu, ktorý bude po roku 2014 plne zodpovedný za bezpečnosť a správu svojej krajiny. Chceme odovzdávať skúseností a vzdelávať mladých lídrov z Afganistanu v oblasti bezpečnosti, správy štátu, administratívy a ľudských práv, čím zvýšime schopnosť samotných Afgancov prebrať plnú zodpovednosť za správu svojej krajiny. V neposlednom rade tiež vytvárame kontakty medzi profesionálmi z Afganistanu, afganského regiónu či členských krajín NATO. Ani po roku 2014 totiž medzinárodné spoločenstvo plne neukončí svoje pôsobenie v Afganistane.

Akú podobu bude mať misia po roku 2014?

V roku 2014 sa mení misia z bojovej na podpornú, čo znamená, že NATO bude aj naďalej pomáhať afganským bezpečnostným silám s výcvikom a poskytovať im poradenstvo a pomoc. Napriek tomu, že NATO už tento tok začalo sťahovať svoje sily, Afganistan naďalej ostáva prioritou pre medzinárodné spoločenstvo.

Prečo je Afganistan prioritou pre medzinárodné spoločenstvo?

Stabilný Afganistan je nevyhnutným predpokladom pre stabilitu celého regiónu. Medzinárodné spoločenstvo nemôže riskovať vznik novej občianskej vojny, eskaláciu konfliktu. Afganistan za desaťročie pôsobenia spojeneckých vojsk dosiahol výrazný pokrok v mnohých oblastiach, ako napríklad vzdelávanie, správa štátu. Ale napriek tomu, že sa situácia v mnohých regiónoch zlepšila, bezpečnosť predstavuje aj naďalej problém. Aj preto sa medzinárodné spoločenstvo zameria primárne na výcvik afganských bezpečnostných síl. V neposlednom rade je treba zdôrazniť, že počas desaťročného pôsobenia zúčastnené krajiny investovali do Afganistanu obrovské finančné aj ľudské zdroje. Len slovenské náklady na misiu predstavujú 35 miliónov EUR ročne.

Aký veľký bude slovenský príspevok po roku 2014? Bude Slovensko pôsobiť v misii aj naďalej?

Slovensko má mandát na 343 vojakov. Ministerstvo obrany SR viac krát deklarovalo záujem pôsobiť v misii až do konca roku 2014. NATO už ale v súčasnosti pripravuje stratégiu novej operácie po roku 2014. Hoci počas zasadnutia ministrov obrany NATO v Bruseli štátny tajomník Ministerstva obrany Miloš Koterec ponúkol účasť Slovenska aj v tejto misii, je to skôr otázka na Ministerstvo obrany. Slovenskí vojaci už ale aj teraz cvičia afganských vojakov a policajtov.

Slovenské Centrum pre európske a severoatlantické vzťahy (CENAA) sa stalo lídrom bezpečnostnej reformy vštátoch Južného Kaukazu. Počas výskumného pobytu expertov zo Slovenska, Poľska, Maďarska a Českej republiky v Arménsku, Azerbajdžane a Gruzínsku sa uskutočnili stretnutia so štátnymi tajomníkmi ministerstiev obrany a zahraničných vecí, poslancami parlamentov ako aj s expertnou komunitou v záujme zmapovania situácie v regióne. Ako povedal riaditeľ Centra a bývalý štátny tajomník na ministerstve obrany Róbert Ondrejcsák, ambíciou CENAA je vytvoriť Centrum excelentnosti pre bezpečnostnú reformu na Južnom Kaukaze, na ktorom by participovali experti zo Strednej Európy a štátov vregióne.

Stav bezpečnostného sektora je v Gruzínsku, Azerbajdžane a Arménsku úplne odlišný, preto je podľa Ondrejcsáka potrebné k nim pristupovať individuálne. Projekt pod vedením Centra pre európske a severoatlantické vzťahy je historicky prvým v oblasti bezpečnosti, v rámci ktorého sa podarilo združiť predstaviteľov Gruzínska, Azerbajdžanu a Arménska. Situácia vregióne je stále veľmi citlivá a aj dnes hrozí vypuknutie niekoľkých vojenských konfliktov. Cieľom projektu je zároveň prispieť k dlhodobej stabilizácii regiónu využitím a aplikovaním stredoeurópskych skúseností v bezpečnostnej reforme.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Miloš KoterecRóbert Ondrejcsák