Kedy a ako sa podarilo hrobku objaviť?
Bolo to na jeseň roku 2005. Na stavenisku priemyselného parku v Poprade – Matejovciach sa pri znižovaní terénu objavilo zavlhnuté miesto, ktoré sa stavitelia snažili spevniť vybagrovaním a vyplnením kamením. Pri bagrovaní ale narazili na drevenú zrubovú konštrukciu, o ktorej sa domnievali, že ide buď o nejaký prameň uchytený v drevenej konštrukcii, alebo o bunker z druhej svetovej vojny.
Ako dlho trval výskum a v akom stave sa podarilo hrobku nájsť?
Výskum sa začal v lete 2006 a skončil sa koncom novembra, trval spolu štyri mesiace.
Výsledkom výskumu bolo na naše pomery ohromné množstvo veľmi vzácneho organického materiálu, hlavne driev zo zrubovej konštrukcie hrobky, teda akéhosi domu mŕtveho. Takto zachovaná hrobka nemá v tomto drevenom prevedení nikde obdobu. Celá architektúra hrobovej komory vrátane sarkofágu je nedotknutá. Podobné kniežacie hroby sa našli na viacerých miestach vtedajšej barbarskej Európy, ale len vo forme fragmentov.
Z akého obdobia hrobka pochádza?
Približne z roku 400 nášho letopočtu. Knieža bol Germán a snáď Vandal, pretože obyvateľstvo, ktoré v tom čase žilo na území dnešného severného Slovenska a južného Poľska, pravdepodobne patrilo ku kmeňu Vandalov.
Nálezy už niekoľko rokov konzervujú špecialisti v laboratóriách v 1200 kilometrov vzdialenom Schleswigu v severnom Nemecku.
Prečo až tak ďaleko?
Nielen na Slovensku, ale ani v okolitých štátoch neboli zariadenia, ktoré by boli schopné podobný nález spracovať a zakonzervovať. Viac ako desať ton materiálu sa preto previezlo do Schleswigu, kde majú dostatočné kapacity a vybavenie na to, aby sa tam tento nález uskladnil, zamrazil, preskúmal a postupne zakonzervoval. Konzervácia prebieha od roku 2008 a bude pokračovať do konca roka 2015. V roku 2016 sa celý nález vráti na Slovensko a bude možné ho inštalovať v múzeu.
Časť nálezov môže slovenská verejnosť po prvý raz vidieť už od 17. júla v Podtatranskom múzeu v Poprade.
Áno, táto výstava ťažiskovo prezentuje doterajšie výsledky konzervačných prác, ktoré sa sústredili na nábytok z hrobky. Návštevník uvidí nálezy, ktoré sa doteraz podarilo objaviť. Zdôrazňujem, že doteraz, pretože významná časť inventára je ešte stále predmetom konzervácie. V Schleswigu je ešte v obrovských mrazničkách uložených 21 na mieste nálezu vyzdvihnutých blokov organického materiálu a hliny, v ktorých zatiaľ nevieme, čo je. Napríklad v jednom košíku, ktorý sme zröntgentovali, sú nožnice, ihlice ďalšie predmety.
Aké sú najväčšie lákadlá tejto výstavy?
Je to najmä nábytok z hrobky, ktorý ale nie je na výstave prezentovaný kompletne celý, pretože v hrobke boli ešte napríklad máry, ktoré zatiaľ nie sú zakonzervované. Návštevníci výstavy môžu vidieť stôl, ktorý sa zachoval celý, časti lehátka alebo stolček, ktorý ale možno do hrobky vniesli vykrádači. Zaujímavosťou je drevená hracia doska na spoločenské hry typu dáma, ktorá sa hrala s bielymi a tmavozelenými sklenými kameňmi. Pozornosti vykrádačov unikli aj dva prívesky, jeden zlatý, druhý pozlátený, ďalej strieborné šidlo, strieborná pracka z obuvi, jantárová perla či svietnik. Súčasťou výstavy sú aj ďalšie, veľmi hodnotné predmety zo severného Slovenska, ktoré by mohli s touto hrobkou súvisieť. Je medzi nimi napríklad vzácna rímska zlatá spona, vykladaná drahými kameňmi. Časovo presne zodpovedajú dobe, kedy bol zomrelý pochovaný a mohli by teoreticky pochádzať z lupu, ktorý si odniesli vykrádači hrobky. Túto teóriu buď potvrdia, alebo vyvrátia analýzy hliny, ktorá sa našla na týchto predmetoch.
Hrobku kniežaťa vykradli jeho súčasníci alebo to boli novodobí vykrádači?
Bezpečným indikátorom toho, že vykrádači boli súčasníkmi zomrelého, sú nástroje, ktoré v hrobke po sebe zanechali. Boli to tri drevené lopaty, motyka a 2,5 kilogramu ťažká železná sekera, ktorú použili pri presekávaní sa do vnútra hrobky a pri rozbíjaní nábytku. Zlodeji prišli v čase, keď už zostala z nebožtíka len kostra. Kosti rozhádzali po hrobke.
Ako sa vykrádači do hrobky dostali?
Hrobka sa nachádzala v hĺbke piatich metrov. Vykrádači sa najprv prekopali na povrch uzavretej hrobovej komory, presekali brvná stropu, vnikli dovnútra, presekali sa cez strop sarkofágu a postupne odtiaľ vynášali cennosti. Zároveň vyhadzovali predmety, ktoré im zavadzali. Hlavný cieľ vykrádačov bol, samozrejme, zlato a striebro. Hrobky elitnej spoločenskej vrstvy tej doby boli usporiadané na spôsob obytného domu, v ktorom sa nachádzali všetky zásoby a cennosti, ktoré zomrelý užíval počas svojho života, alebo ktoré potreboval pre život na onom svete. Jednou z hlavných súčastí života kniežat boli hostiny, preto významnú časť hrobovej výbavy tvorili súpravy pohárov, nápojov, jedla a podobne. Len časť z tohto inventára – tá pre zlodejov neatraktívna – sa zachovala. Sčasti opäť náhodne, pretože jeden roh hrobky zrejme zasypala hlina, ktorá napadala z vykopaného tunela. Pod ňou na zachovalo bronzové vedro, osem hlinených nádob alebo košíky s rôznymi predmetmi.
Paradoxné je, že práve vďaka vykrádačom sa podarilo hrobku zachovať až do súčasnosti…
Áno, podľa našej hypotézy sa konštrukcia hrobky, ktorá bola vybudovaná v nepriepustných íloch, zachovala vďaka tomu, že cez vykrádaciu šachtu sa do dutého priestoru dostala povrchová voda. Riedke bahno siahalo do výšky asi 65 centimetrov pod strop hrobky. V tomto prostredí bez prístupu vzduchu sa všetky organické časti zachovali. Nejde len o drevo, ale aj o prútené košíky, lykové rohože, veľmi bohato zdobené kožené súčasti odevu či časti zlatom pretkávaných látok.
Čo všetko sa dá z pozostatkov kniežaťa zistiť rôznymi analýzami?
Z kniežaťa sa zachovalo približne 80 kostí. Žiaľ, nezachovala sa lebka, z ktorej sa našli len tri vypadnuté zuby, ale zato sa zachovala časť panvy a stehenná kosť, podľa ktorej bolo možné zistiť výšku a vek zomrelého.
Ako teda veľmož vyzeral?
Podľa antropologickej analýzy išlo o muža, ktoré tesne dovŕšil dospelý vek, teda 20 až 25 rokov. Mal výšku 172 centimetrov, bol pomerne svalnatej postavy a podľa niektorých príznakov na stavcoch chrbtice vykonával aj aktivity, ktoré zaťažovali chrbticu. Z iných analýz vieme, že sa veľmi dobre stravoval. V jeho jedálničku dominovalo mäso oviec, kôz, ale aj bravčové. Jedol pomerne veľa zeleniny, čo naznačuje aj určité vzťahy ku Stredomoriu. Vzťah k Stredomoriu, teda antickej oblasti, indikujú aj vedomosti staviteľov hrobky. Napríklad bohato zdobené lehátko z tisového dreva, na ktorom nebožtík spočíval, má presné analógie práve v antickej oblasti. Zrejme išlo o romanizovaného Germána, ktorý možno aj časť života strávil v antickej oblasti a možno bol aj v službách Rímskeho impéria.
Dá sa dnes s určitosťou povedať, odkiaľ knieža pochádzalo? Prvé analýzy naznačovali, že jeho pôvod siaha až k Uralu…
Analýza DNA stanovila tzv. štvrtú haploskupinu, ku ktorej jeho DNA patrí. Populácia tejto skupiny sa ťažiskovo objavuje na východe, v priestore medzi Uralom a Volgou. Analýza izotopov stroncia z kostného materiálu zase naznačuje, že nepochádzal z oblasti Spiša, kde sa hrob našiel, ale mohol pochádzať zo severozápadného až stredného Slovenska, možno z priestoru medzi Žilinou a Slovenským rudohorím. Tieto analýzy porovnávajú geologické zloženie pôdy, ktorá sa v podobe izotopov stroncia dostáva do kostí. Výsledky ale ešte nie sú definitívne, budú nasledovať ďalšie analýzy.