MATOVIČ: Nemám problém natrieť žiadneho politika

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Matovič
Igor Matovič Foto: Ilustračné foto SITA/Jozef Jakubčo

Kto je Igor Matovič?

Ľudia už za ten rok a pol poznajú odpoveď.

Myslíte, že Vás poznajú dokonale?

Nepotrebujem hovoriť kto som. Keď si niekto myslí, že ma pozná, čo si veľa ľudí aj myslí, že ma prekuknú a teda vedia, či v dobrom, alebo v zlom, tak ja im ten názor neberiem. Budem sa snažiť naďalej robiť to, čo robím a robiť úprimne. Možno niečí názor vylepším, niečí možno pohorším. Som zástanca slobody. Nech si každý myslí, čo chce.

Neľutujete rozhodnutie vstúpiť do politiky?

Klamal by som, ak by som nepovedal, že som za posledných pár mesiacov nemal zajačí pocit. Ale potom vo mne vyhrala zodpovednosť. Bolo by veľmi jednoduché zdupkať, alebo tváriť sa, že sa ma to netýka ako sa tvári väčšina ľudí na Slovensku. Tvárime sa, že politika je pánske huncútstvo. Tvárime sa, že obyčajný človek sa nemá čo do politiky starať, lebo nie je pre ľudí, ale iba pre politikov, pre bohatých. Tým si takýmto spôsobom sami ospravedlňujeme nemohúcnosť, alebo neschopnosť zodvihnúť hlavu a postaviť sa neprávosti. Takže zdupkanie by som považoval za zbabelé. Môj vzor v politike je človek na fotke z roku 1968, keď Rusi prišli do Bratislavy nás „oslobodzovať“. Chlapík na fotke s roztrhanou košeľou sa postavil pred hlaveň tanku. Nebolo by mi vlastné, aby som teraz zdupkal. Pravdepodobne ťažšie obdobie v politike pre mňa ešte len nastane. Keď sa politici vyliečia z ilúzie, že ich nechám na pokoji, že nejakým spôsobom mi zavrú hubu, tak potom to asi bude aj pre mňa ťažšie. Ale nepoteším ich. Tak ľahko nezdupkám.

No dobre, ale tiež nie ste chudobný človek. Tiež si ľudia o Vás môžu povedať, že pre vás je politika pánske huncútstvo.

To je jasné. Ale na druhej strane vôbec nezdieľam názor, že nech do politiky chodia bohatí, lebo tí sú neúplatní. S tým nesúhlasím. Do politiky by nemali ísť ľudia podľa toho, koľko vlastnia, ale podľa toho, akí sú. Zlodej v malom, bude aj zlodej vo veľkom, alebo keď bude mať veľkú príležitosť, tak bude kradnúť takisto. Čestný človek v malom zostane čestný aj vo veľkom, alebo pri veľkom pokušení. Pohľad na ľudí cez majetok mi lezie na nervy. Názvom Obyčajní ľudia by som preto chcel vyjadriť postoj proti prúdu. Pod obyčajnými ľuďmi absolútna väčšina na Slovensku vníma tých, ktorí sú chudobní, ktorí žijú od výplaty do výplaty, alebo z ruky do úst. Takto vnímam obyčajnosť človeka. Preto som sa snažil dať taký názov, aby sme materialistický pohľad zmenili.

Vy sa cítite ako obyčajný človek?

Obyčajný svojou optikou určite áno. Nikdy som sa nad nikoho nepovyšoval.

Igor Matovič opäť šokoval
Foto: SITA/Diana Černáková

Do politiky ste mediálne vstúpili kontroverznou informáciou, ktorú Vám teraz začali vyčítať koaličné strany, že Vám núkali peniaze, aby ste podporili predčasné parlamentné voľby.

Bolo to veľmi hektické obdobie. Vtedy mi Richard Sulík každý druhý deň volal, že počul, že už nás niekto kúpil a uplatil. Veľmi sa bál, aby sme sa naozaj nedali niekým kúpiť. Odporúčal mi, že v momente, keď mi niekto dá korupčnú ponuku, tak je najlepšie, aby som to čím skôr zverejnil. Keď to zverejním, tak mi ostatní dajú pokoj. Takú ponuku som dostal. Dal som vedieť Richardovi Sulíkovi a následne som ju aj zverejnil. Nakoniec sa z toho vykľulo, že si chalani robili srandu a hľadali čo najvtipnejší spôsob ako mi zagratulovať k tomu, že sme sa prekrúžkovali do parlamentu.

Čiže naleteli ste kanadskému žartíku?

Pekný kanadský žartík. Ten človek za mnou prišiel a povedal mi, že to bol žart, aby som neblbol. Ale na základe rozhovorov s Richardom Sulíkom v tom hektickom období som to bral, že to mohlo byť reálne, preto som sa nesnažil do hĺbky si to preverovať. Urobil som to v dobrej viere.

Odvtedy Vám nikto nič nenúkal?

Odvtedy mi nikto nič nenúkal. Teraz na stretnutiach, keď sme chodili po Slovensku, tak skoro na každom druhom, prišiel za mnou niekto a sľuboval, že zabezpečí kanceláriu na vlastné náklady, všetko v okrese zorganizuje a zabezpečí sponzoring do parlamentných volieb. Snažil som sa tomu všetkému vyhnúť a vyhovoriť to. Keď to mysleli úprimne, tak možno to nebola korupcia, ale je mi to nepríjemné. Vyslovene mi je to nepríjemné a vyvarujem sa takých situácií.

A z koaličných partnerov Vám nikto nenúkal nič? Ani posty pre vašich známych?

Posty pre známych hneď v nedeľu po parlamentných voľbách. Hneď som dostal ponuku, či by sme nemali záujem ísť do exekutívy, či by sme nemali záujem sa vzdať nejakého poslaneckého mandátu. Keďže som to hneď od začiatku udusil a nepýtal sa ďalej, že za akých podmienok, tak ani neviem čo by nasledovalo ďalej, akým spôsobom by sa čo ponúkalo, ale v tomto duchu ponuky som dostal.

A odvtedy? Za posledný rok? Za podporu vládnych zákonov?

Odvtedy nie. V koalícii poznajú náš postoj k straníckym nomináciám. Vedia, že Matovič, čo sa o kom dozvie, tak vytrúbi do sveta. To je v podstate prirodzená obrana, že si mi to netrúfnu ponúknuť.

Matovic
Foto: SITA/Marián Peiger

Vy ste potom nebezpečný partner na diskusiu.

V takýchto veciach určite. So mnou sa nemôže baviť žiadny politik o biznisoch a kšeftíkoch a korupcii, lebo nemám problém ho natrieť. Ani jedného. Aj keď to bude rozhovor medzi štyrmi očami.

Vrátim sa ešte do obdobia pred parlamentnými voľbami. Vy ste sa vraj ponúkali aj Bélovi Bugárovi, že by ste išli na jeho kandidátku.

Zavolal si ma tuším Gábor Gál do Galanty a rozprával mi o projekte Most – Híd. Bola to snaha z ich strany.

Počul som to v opačnom garde. Ale, ak by ste išli na ich kandidátku, klub Most-u by vyzeral celkom zvláštne. Štyria poslanci OKS, štyria Obyčajní ľudia, Maďarov by tam veľa nebolo.

Bolo by to celkom zaujímavé. Trójske kone by sme tam boli dvaja.

V súčasnosti chystáte novú stranu.

Nechystáme. V prvom rade chceme, aby sme predložili návrh zákona, aby mohli kandidovať do parlamentu aj nezávislí.

Buďte realista.

Už som. Bol som dosť dlho v tejto veci naivný. Myslel som si, že aspoň koaličné strany si prečítajú znenie ústavy. Tam je vyslovene napísané, že poslanec by mal hlasovať v súlade so svojim svedomím a presvedčením a nemal by podliehať žiadnym príkazom. V ďalšej časti je napísané, že sme si všetci občania rovní v možnosti byť volení. Jedno aj druhé na Slovensku neplatí. V súčasnom systéme nemôžeme hovoriť o tom, že sme si rovní v možnosti byť volení. Možnosť byť volení majú iba tí, ktorí si vyberú politické strany. Po druhé, v tom, či poslanci hlasujú podľa svojho svedomia a presvedčenia a nepodliehajú príkazom. Každý človek, ktorý má dve oči a dve uši vidí, že takýmto spôsobom to v parlamente v žiadnom prípade nefunguje. Je to obrovské popieranie svojho vlastného svedomia a presvedčenia a veľa krát práve kvôli tomu, že poslanci predtým dostali napapkať cez stranícke nominácie. Alebo dostali napapkať a boja sa o osud tých ľudí, ktorých si niekam dosadili. Ostatní sa zase obávajú o to, aby na budúce boli tiež na nejakom zvoliteľnom mieste na kandidátke. Takže parlament v žiadnom prípade nie je zoskupením 150-tich slobodných ľudí, ktorí slobodne rozhodujú, ale je to zoskupenie takmer 150, lebo sme tam minimálne my štyria, hlasujúcich strojov, ktoré urobia čokoľvek, čo vidia svojmu súdruhovi predsedovi na očiach. Tým sa sami dobrovoľne prichystávajú o slobodu a sami dobrovoľne šliapu po svojej ľudskosti.

Ale čo ak by sedelo v parlamente 150 Matovičov? Na čom by ste sa dohodli?

Ak by to bolo v prospech veci. Nech tam sú hádky. To čo hovoríte, je najlúbivejší argument politických strán, ktoré sa nám to snažia natlačiť do hlavy. Keďže sa na to pýtate, tak vidím, že sa im to darí úspešne. To je asi tak, ak by tu teraz sedelo 150 ľudí, tak pri otázke či je tu chladno, alebo teplo, politické strany hovoria, že 150 ľudí by malo v tejto miestnosti rozličný názor. Nemalo by. Možno názory by boli tri. Jeden, že tu je chladno, druhý, že tu je teplo a ďalší, že tu je akurát. Toto je klišé, ktoré sa snažia vsugerovať ľuďom, prečo by nemali súhlasiť s teóriou, ak by pribudli nezávislí do parlamentu. Akým spôsobom sa dopracuje k najlepšiemu riešeniu rodina, alebo spoločenstvo kamarátov, alebo kolegov v  práci? Vtedy, keď alfa samec povie, že toto je pravda a nikto nemôže nič iné hovoriť. Ten alfa samec by musel byť naozaj génius na to, aby bol schopný vždy rozhodnúť správne a vždy prijať najlepšie rozhodnutie. Ale demokratická spoločnosť nie je o nejakom diktáte názoru predsedu politickej strany, ale demokracia je v prvom rade o vytvorení slobodného priestoru na to, aby sa prijímali slobodné rozhodnutia. A to dnešný parlament v žiadnom prípade nie je. Náš návrh nie je o tom, že by bolo v NR SR automaticky 150 nezávislých poslancov. Politické strany ešte dlhú dobu presvedčia väčšinu ľudí a budú tam mať väčšinu. Tým, že by sme tam dostalo možno 10 ,20, 30 nezávislých poslancov, tak by tam nebolo 150 názorov. Aj nezávislí, ak by chceli fungovať a ak by chceli byť prínosom a cítili zodpovednosť, ktorú by im ľudia vo voľbách dali, tak prvú vec, ktorú by museli urobiť, by si museli sadnúť a dohodnúť sa na nejakom názorovom kompromise, s ktorým by vstúpili do koaličných rokovaní. Ak by výsledkom koaličných rokovaní bolo programové vyhlásenie vlády, tak títo ľudia, aj keď rôznorodí, by automaticky dávali podporu všetkým zákonom, ktoré by boli v súlade s programovým vyhlásením vlády. Na tom by sa slobodne dohodli.

Bez názvu
Foto: SITA/Jozef Jakubčo

To si neviem predstaviť. Ak by to mali byť slobodní ľudia, desiatim z  tridsiatich sa môže páčiť ľavicová politika. Chceli by ísť do vlády s ľavicovou stranou. Desiatim sa môže páčiť kresťanská politika, no a oni by chceli ísť do vlády s kresťanskými stranami.

Ja viem. Toto by bolo možno vtedy, ak by politické strany umožnili, aby sa zmenil volebný systém, aby nezávislí mohli kandidovať. Ak nie, pristúpili by sme na plán B. To znamená založiť stranu a dať priestor nezávislým na našej vlastnej kandidátke. V tom prípade sa nebudeme snažiť zruinovať ľudí politicky vyhranených, ale budeme sa snažiť združiť ľudí a dať priestor takým ľuďom, ktorí budú chcieť robiť politiku na základe trošku inej ideológie, ako je napríklad ideológia zdravého rozumu. Veľakrát som zažil v parlamente, keď dobrý zákon tlačila koalícia a opozícia to just nepodporila a presne opačne. A toto je na škodu veci. Keď dobrý zákon mal byť prijatý a nie je prijatý iba kvôli tomu, že sa tu niekto hrá na pravicu a ľavicu, opozíciu, koalíciu, tak koniec koncov si to zliznú tí, ktorí tých politikov volili.

Ale keď pôjdu nezávislí na vašu kandidátku, bude musieť prísť k dohode, že idete aj po voľbách všetci spoločne. Ako vyberiete takých kandidátov?

Výber bude stanovený a bude najnáročnejší. Kandidovať by chcel každý. Toľko ľudí nebude mať priestor. Maximálne 146 miest, lebo posledný chceme byť na kandidátke my štyria, tak ako sme boli aj v predošlých voľbách. Prvé kritérium by mala byť odbornosť. Teda, aby to neboli ľudia typu, že nejaká gymnazistka bude robiť štátnu tajomníčku. Potom chceme, aby to bol dobrý človek, aby nebol skazený. Pôjdeme možno aj do neštandardných metód. Pošleme ich na detektor lži. Prečo by sme sa nemohli tých ľudí opýtať ak chcú kandidovať napríklad a ak robil niekto 30 rokov úradníka, či svoju pozíciu niekedy nezneužil vo svoj vlastný prospech, alebo či niekedy nezobral nejaký úplatok. Ja by som mal čisté svedomie týchto ľudí na ten detektor poslať a nech sa ukážu. Automaticky polovička ľudí stratí chuť kandidovať a z tej polovičky niektorí neprejdú. Takýmto spôsobom a možno aj iným by sme dokázali vytriediť zrno od pliev. Neviem si predstaviť, aby som šlapal cestičku a dupľom proti prúdu a dosť náročnú, pre ľudí, ktorí možno celý život brali niekde úplatky. Či už ako nejaký úradník, alebo ako lekár. Nestojím o nich. Nech kandidujú na kandidátke druhých politických strán, ktoré takýchto ľudí na detektor nepošlú. Tým budú vytvárať naďalej ilúziu pre ľudí, že toto sú tí najčestnejší z čestných. Nech odkryjú karty. Nech ich pošlú na detektor, nech sami politici idú. Nespravia to. Vedia, že na kandidátke by im zostali dvaja – traja ľudia. S kým by potom kandidovali?

Vy si viete predstaviť, že budete predsedom politickej strany?

To si vôbec neviem predstaviť. Ja by som bol najradšej, keby som nemusel byť ani členom svojej vlastnej strany.

Ako to teda spravíte?

Bude to proforma strana na to, aby sme splnili literu zákona. Možno budem predseda, ale aký vzťah vlastne k tej politickej strane budem mať?

Môj vzor v politike je človek na fotke z roku 1968, keď Rusi prišli do Bratislavy nás „oslobodzovať“. Chlapík na fotke s roztrhanou košeľou sa postavil pred hlaveň tanku. Nebolo by mi vlastné, aby som teraz zdupkal.Igor Matovič

Predstavte si, že v médiách bude uvedené predseda Obyčajných ľudí – Igor Matovič.

No to je úplne odporné. Neviem si to ani predstaviť, priznám sa.

Čo s tým spravíte? Vy k tomuto smerujete.

Budem to musieť vyriešiť, lebo keď to chceme v podstate na obídenie, alebo ako truc voči politickým stranám, ktoré nám nechcú dovoliť zmeniť volebný systém, tak nechcem hrať podľa ich pravidiel. Iba do zákona nevyhnutnej miery.

Čiže tá forma …

Možno nebudem musieť byť predseda. Možno budeme mať iba nejaké predsedníctvo. Možno nebudeme musieť mať ani predsedníctvo.

Už máte vytipovaných nejakých ľudí, kto by mohol ísť s Vami?

Vytipovaných samozrejme. Poznám mnoho ľudí, ktorí by do politiky patrili. Sú to ľudia, ktorí s politikou doteraz nemali nikdy nič spoločné. Ktorý normálny, rozumný, dobrý človek ide v dnešnej dobe do politiky, keď je fachman, nejaký odborník? Potrebuje si nalepiť nálepku skorumpovanej strany? Ktorá politická strana nemá na sebe nalepenú nejakú korupčnú kauzu? Každá jedna, ktorá v parlamente je, korupčnú kauzu už nejakú má.

Takže máte už predstavu o kandidátoch?

Mám, chceme dať priestor dobrým, čestným ľuďom v politike, ale tí sa do politiky nehrnú. Preto musíme urobiť stranu, ktorá v skutočnosti strana nebude. Aby sa aj kandidáti na nej cítili nezávislí. Nechceme ich zväzovať nejakým členstvom. Nikdy nikoho nebudem nútiť, nechceme mať členov. Keď budem zo zákona potrebovať troch, tak dobre, tak budú traja členovia, keď budem potrebovať štyroch, budú štyria. Aby sme splnili iba zákon na to, aby sa to dalo považovať za politickú stranu, alebo hnutie a tam skončila naša straníckosť. Keď raz politické strany považujeme za zlo spoločnosti, tak sa ich nebudem snažiť napodobňovať.

Podpisov už máte dosť?

Podpisy zbierame. Neviem koľko ich je. Nikto ich priebežne nerátal. Chceme mať dvakrát viac ako je potrebných 10 000, aby sme mali dostatočnú rezervu pri registrácii na ministerstve vnútra.

Dá sa očakávať, že po septembrovej parlamentnej schôdzi podáte návrh na ministerstvo na registráciu strany?

Nikam sa neponáhľame. Nič nás nesúri.

Igor matovic
Foto: SITA/Ľudovít Vaniher

Kritizujete prakticky všetkých, ktorí sú dnes v politike. Aj keď možno paradoxne poslednú dobu vyznieva, že vašimi najväčšími objektmi kritiky sú KDH a SDKÚ-DS. Sú to vaši koaliční spojenci. Nie je to trošku paradoxné? Alebo bojujete práve o voliča, ktorý volil doteraz tieto strany?

V koalícii kritizujem všetkých. Ale iba tých, ktorí nám nahrajú. Ak raz niekto urobí nejaké svinstvo, tak automaticky nemôže očakávať od nás, že budeme ticho a že budeme mlčať. Ešte v čase, keď sme všetci boli členom klubu SaS, tak sme SaS-ku kritizovali kvôli Liberálnemu domu. To bola prvá kauza tejto vlády. Spravili chybu, tak sme ich kritizovali. To bolo aj pri Ficovi, pri SDKÚ, pri Slotovi. Pri každom jednom, keď raz urobil chybu, tak to dostal. Naposledy za kauzu daňového riaditeľstva v Košiciach schytalo od nás SDKÚ. Nikto iní z koalície nemal odvahu ani len otvoriť ústa a povedať, že sa mu to nepáči. Po nás niektorí opatrne niečo povedali, že tam možno mala byť súťaž, ale my sme išli s faktami. My sme sa v tej kauze hrabali, šťúrali, snažili sme sa podchytiť naše stanovisko aj argumentmi a v tomto duchu sme to aj prezentovali. KDH zase má na hlave maslo, žiaľ, pre prideľovanie frekvencií telekomunikačným operátorom. Tento kšeft, keď telekomunikační operátori dostali predĺženie licencie na 10 rokov, spadá pod ministra Fígeľa. V prvom rade on bol za to zodpovedný, že nezmenil zákon tak, aby na predlžovanie licencií bola potrebná verejná súťaž. Z akého dôvodu takýto zákon predložil až na júnovú schôdzu a bude platiť až od októbra? Prečo ju nepredložil o mesiac skôr, alebo o dva mesiace skôr? Pri tejto príležitosti som kritizoval aj ostatné koaličné strany, ani tým to nevadilo. Ani jednej. Ani opozičnej. Aj Fico, ktorý sa hrdí, že je lídrom opozície, čučal ako voš pod chrastou. Čo za to dostal, keď čučal ako voš pod chrastou? Vykrikuje tu o bankovej dani a o podobných veciach, ale keď sme mohli mať miliardy eur, ak by prebehla reálna súťaž, tak tu je tichučko. Vôbec mu nevadí, že na to doplatili ľudia. Kritika tendrov na ministerstve vnútra. Dostal som tieto informácie. Posunuli mi ich firmy, ktoré sa chceli zúčastniť tendrov a videli, že sú zmanipulované. Posunuli mi jeden, druhý, tretí tender. Všetky tri boli na ministerstve vnútra, ja za to nemôžem. Tak som išiel za ministrom vnútra. Dopredu som mu férovo povedal, že mám takéto výhrady voči týmto tendrom. Žiadal som ho, aby tie tendre zrušili. Výsledok bol taký, že na druhý deň ráno mi z ministerstva vnútra volali, že aspoň tender na obstarávanie 800 automobilov zrušia.

Vy ste povedali, že nebudete podporovať poslanecké návrhy SDKÚ-DS a KDH. Teraz kresťanskí demokrati predkladajú návrh výhrady vo svedomí.

My nebudeme automaticky podporovať poslanecké návrhy z dielne SDKÚ a KDH. Čo sa týka výhrady vo svedomí, ak bude v tom duchu, ako som ju v podstate dohodol s Richardom Sulíkom na júnovej schôdzi parlamentu, tak nemám ju problém podporiť. Pri tej príležitosti je zaujímavé povedať, že je mi trochu smiešne ako sa tvári KDH, ako vyboxovalo a dohodlo s Mihálom jej znenie. Iba sa usmievam. Presne viem akú históriu výhrada vo svedomí má. Viem presne, že som vo februári bol za ministrom Figeľom na ministerstve dopravy. Bol som za ním kvôli dvom veciam. Jedna bola občianska žiadosť, aby konečne vyriešil nejakým spôsobom svoj byt, lebo tým zbytočne ubližuje KDH a celej koalícii. Opakovane som ho bol požiadať o to, aby ten byt nejakým spôsobom vyriešil a konečne ho dal na charitu, keď to sľúbil. Druhá vec, ktorú som mu vtedy hovoril, bola otázka, prečo nerokuje s SaS o výhrade vo svedomí, keď tá ju má v programe. Vtedy sa ma na moje počudovanie Fígeľ pýtal na to, akú výhradu vo svedomí má SaS v programe. Tak som to išiel nájsť aj s jeho sekretárkou. Vytlačili sme mu to a doniesol som mu to na stôl. Povedal som mu, že by sa to dalo zakomponovať do novely zákonníka práce. On o tom vôbec nevedel, čo mi pripadalo trošku smiešne, keď v roku 2006 kvôli tomu položili vládu a teraz ani nevedia, že koaličný partner to má v programe. Na júnovej schôdzi parlamentu, pár dní predtým, ako sa išlo hlasovať o novele zákonníka práce, som išiel za Richardom Sulíkom. Od minulého leta to bolo x-tý krát. Mne vadilo, že sa to nedostalo do vládneho programu, keďže to mala SaS v programe a videl som, že KDH-ci by s tým mohli súhlasiť. Do vtedy vždy Richard Sulík hovoril, že si to ešte nechá ako nejaký talón v rukáve na KDH. Chcel to vymeniť za nejaké splnenie bodu, alebo podporu nejakého sľubu z dielne SaS. Vtedy som ho ukecal na to, aby požiadal Jozefa Mihála o vypracovanie pozmeňujúceho návrhu k zákonníku práce a aby sme to spoločne s Richardom Sulíkom predložili. K tomuto som ho vtedy ukecal a uprosil. Viem, že to Richard Sulík potom obchodoval na koaličnej rade. Mňa sa dotklo, že ja som ho pre to x-krát prosil, doslova som ho ukecal. A on to potom v pohode dá KDH s tým, že tu to majú vypracované a nech to predložia. KDH na júnovej schôdzi rýchlo hľadalo podpisy pod pozmeňovák, ktorý som ja inicioval. Zastavila ich tuším SDKÚ. Pre SDKÚ je to citlivé, keďže vlastne v tom toku 2006 KDH kvôli výhrade vo svedomí položila vládu. Ani Dzurinda asi nechcel, aby KDH si odrazu splnilo nejaký svoj bod a asi im to chcel dať nejako vyžrať. Je mi teraz smiešne, že celé prázdniny čítam o tom, ako KDH presadilo a presvedčilo SaS o tom, že pôjde výhrada vo svedomí, keď KDH preto neurobila absolútne nič. Nám sa to nestalo prvý krát, keď koaličné strany presadzujú naše návrhy zákerným spôsobom. Keď ho ideme presadiť my, tak vtedy je to zlé, ale potom si ho o mesiac, o dva sprivatizujú a presadzujú ako svoj vlastný.

Ktoré napríklad?

Tak to bolo s návrhom na zvyšovanie dôchodkov o rovnakú sumu, keď nás najskôr vysmiali, keď sme to chceli dostať do vládneho programu pred rokom v auguste. Tvárili sa, že sme chorí. Dnes už je to na programe dňa a ideme sa tváriť, že je to pomaly návrh SDKÚ. Tak to bolo pri znižovaní platov poslancov, pri znižovaní, alebo zrušení odmien starostov a primátorov, kedy obidva návrhy zákonov si privlastnili.

Je to ich úmysel?

Je to pokrytecké a farizejské. Keď sa tvoril vládny program argumentovali, že naše návrhy dokáže vymyslieť aj trojročný Hugo. Odrazu predseda strany, ktorý povie, že trojročný Hugo dokáže vymyslieť také bludy, dovolí svojim poslancom, aby ich realizovali ako ich vlastné návrhy. Ďalší príklad sú protikorupčné linky. My sme s tým prišli. Vtedy mi Richard Sulík povedal, že on nebude podporovať žiadne udavačstvo. Ale potom, keď to jednotliví jeho ministri zriadili, tak potom to ide vychváliť, lebo s tým prišiel minister SaS. Figu borovú s tým prišiel minister za SaS.

Premiérka Vám viac ako pred rokom sľúbila, že sa bude revidovať vládny program a vtedy sa do neho dostanú aj vaše priority. Čo je s revíziou vládneho programu?

Bolo to vtedy smiešne. My sme sa na tom dohodli a už na druhý deň začali politici hovoriť, že aktualizácia vládneho programu je legislatívny nezmysel. Jednoducho to neexistuje. Bol to medový motúz, len aby sme podpísali dohodu, že keď vystúpime z klubu SaS, tak sa vzdáme mandátu. Druhý najvyšší ústavný činiteľ trošku využil nedostatok našich informácií a takýmto spôsobom od nás vymámil podpis na dohodu, aby sme sa zaviazali vzdať mandátu.

Zhováral sa Radovan Pavlík

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Gábor GálIgor MatovičRichard Sulík
Firmy a inštitúcie NR SR Národná rada Slovenskej republikyOĽaNO Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti