Situácia sa vyostruje, Putin môže na Ukrajinu vyslať armádu

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Ukrajina
Foto: SITA/AP

SIMFEROPOĽ 1. marca (WEBNOVINY) – Horná komora ruského parlamentu v sobotu vyhovela prezidentovi Vladimirovi Putinovi a umožnila mu vyslať na Ukrajinu armádu. Urobila tak len dve hodiny po tom, ako jej šéf Kremľa poslal svoju žiadosť.

O vyslaní ruských vojakov do zahraničia môže rozhodovať výlučne horná komora parlamentu a takýto krok si nevyžaduje súhlas dolnej komory Štátnej dumy, informuje tlačová agentúra AFP. Putin svoju žiadosť zdôvodnil „mimoriadnou situáciou na Ukrajine a ohrozením životov ruských občanov“. Ruské ozbrojené zložky by mali na Ukrajine zostať „až do normalizácie tamojšej politickej situácie“.

Federálna rada požiadala prezidenta Vladimira Putina, aby odvolal svojho veľvyslanca v Spojených štátoch. Dôvodom majú byť „agresívne“ vyhlásenia amerického prezidenta Baracka Obamu v súvislosti s krízou na Ukrajine. „Prezident výzvu zváži a prijme rozhodnutie,“ uviedla predsedníčka Federálnej rady Valentina Matvijenková. Autorom iniciatívy je podpredseda hornej komory ruského parlamentu Jurij Vorobiev, podľa ktorého šéf Bieleho domu „prekročil hranicu a urazil ruský ľud“.

Obrazom: Východ Ukrajiny zachvátili v sobotu masové proruské demonštrácie

Ukrajinský opozičný vodca a boxerský šampión Vitalij Kličko v sobotu vyzval na „všeobecnú mobilizáciu“ a zrušenie dohody o prenájme prístavu na Kryme ruskej čiernomorskej flotile.

Jeho strana UDAR o tom informovala prostredníctvom tlačového stanoviska zverejneného na jej webovej stránke. „Parlament by mal požiadať vrchného veliteľa ozbrojených síl, aby vyhlásil všeobecnú mobilizáciu po spustení ruskej agresie voči Ukrajine,“ cituje Klička agentúra AFP.

Politik zároveň vyzval Ukrajincov žijúcich na Kryme, aby sa postavili proti snahám Ruska o obmedzenie územnej celistvosti Ukrajiny. „Vyjdite do ulíc, vyjadrite svoje stanovisko, nedovoľte im, aby zničili vašu Vlasť. Môžete žiť, kde chcete, ale vlasť máte len jednu,“ vyhlásil.

Viaceré západné krajiny začali v sobotu vyzývať svojich obyvateľov, aby nenavštevovali Krymský polostrov a v prípade, že sa tam nachádzajú, ho okamžite opustili. Reagovali tým na schválenie vojenskej intervencie na Ukrajine zo strany hornej komory ruského parlamentu. Na svojich obyvateľov ako jedna z prvých apelovala Kanada.

„Tí, ktorí nemôžu opustiť Krym, keďže tam letiská stále nefungujú, by mali zostať vnútri a vyhýbať sa väčším davom,“ uviedol rezort kanadskej diplomacie. Podobnú výzvu zverejnila aj Veľká Británia, ktorá si tiež predvolala ruského veľvyslanca v Londýne a vyjadrila mu „hlboké znepokojenie nad eskaláciou napätia na Ukrajine“.

Britský minister zahraničných vecí William Hague takisto vyzval svojich spoluobčanov, aby okamžite opustili Krym „akýmikoľvek prostriedkami“. Spojené štáty tak urobili ešte v piatok, keď pravdepodobne ruskí ozbrojenci obsadili obe krymské letiská.

Napätou situáciou sa na mimoriadnom rokovaní zaoberá aj Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov (BR OSN). BR o tejto téme mimoriadne rokovala aj v piatok na žiadosť ukrajinského veľvyslanca pri OSN Jurija Sergejeva, ktorý ju zdôvodnil „zhoršujúcou sa situáciou“ na Krymskom polostrove a „ohrozením územnej celistvosti“ Ukrajiny.

Putina požiadal o pomoc ešte v piatok aj premiér Krymskej autonómnej republiky Sergej Aksjonov. „Vyzývam prezidenta Ruskej federácie Vladimira Putina, aby zabezpečil pomoc pri zaisťovaní mieru a pokoja na území Krymskej autonómnej republiky,“ vyhlásil promoskovský ukrajinský politik, ktorého do funkcie vymenoval miestny parlament len vo štvrtok.

Aksjonov zároveň dodal, že sa „dočasne zmocňuje kontroly“ nad krymskými ozbrojenými zložkami, flotilou aj pohraničnou strážou. „Všetci velitelia musia plniť jedine moje rozkazy,“ vyhlásil.

Etnickí Rusi žijúci na Ukrajine naopak vyzvali ruského prezidenta, aby nezasahoval do vývoja v ich krajine. Urobili tak prostredníctvom online petície, ktorú za posledných 24 hodín podpísalo už viac ako 40-tisíc signatárov.

„My, etnickí Rusi a po rusky hovoriaci obyvatelia Ukrajiny, nepotrebujeme iné krajiny, aby hájili naše záujmy. Sme vám vďační za podporu, avšak radi by sme vás informovali, že nikto nikdy neporušoval naše práva na ukrajinskom území. Vždy sme žili slobodne a šťastne, hovorili jazykom, na ktorý sme zvyknutí,“ cituje z krátkeho textu petície spravodajský portál Kyiv Post. Signatári sa pod dokument podpísali ako „etnickí Rusi a po rusky hovoriaci obyvatelia Ukrajiny“.

Obrazom: Letisko na Kryme okupovali neznámi ozbrojenci

Ukrajinské ministerstvo vnútra tvrdí, že ruské ozbrojené sily sa zmocnili dvoch letísk na ukrajinskom Kryme. Ruská armáda údajne obsadila aj vojenské letisko v prístave Sevastopoľ, ktorý je domovom ruskej čiernomorskej flotily.

Ozbrojení muži, ktorí podľa ministra vnútra Arsena Avakova „zastupujú Rusko“, obsadili aj medzinárodné letisko v hlavnom meste polostrova Simferopoľ.

Minister konštatoval, že ide o ozbrojenú inváziu a okupáciu, čo je v rozpore s medzinárodným právom a dohodami. „Presuny“ ruskej armády na Kryme neskôr priznala aj samotná Moskva.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Vitalij KličkoWilliam Hague