Slovensko nemá dostatočný vankúš ľudí z domácich zdrojov, ktorí by mohli pomôcť tlmiť pokles ekonomicky aktívneho obyvateľstva

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
PRIEMYSEL: Výrobný závod Kia Slovakia
Zamestnanci pri práci na montážnej linke vozidiel Kia vo výrobnom závode Kia Slovakia v Tepličke nad Váhom pri Žiline. Teplička nad Váhom, 15. august 2023. Foto: Archívne, SITA/Milo Fabian
Tento článok pre vás načítala AI.

Slovensko patrí ku krajinám s najnižšou mierou potenciálnej pracovnej sily v rámci Európskej únie. Konštatujú to analytici Inštitútu finančnej politiky (IFP). Miera potenciálnej pracovnej sily na trhu práce tvorila v minulom roku na Slovensku len 1,5 %.

„Nižšie číslo hovorí o menšom nesúlade dopytu zamestnávateľov v pomere ku dostupnej pracovnej ponuke, čo je čiastočne dobrá správa. Na druhej strane však nemáme dostatočný vankúš ľudí z domácich zdrojov, ktorí by mohli pomôcť tlmiť pokles ekonomicky aktívneho obyvateľstva,“ vysvetľujú analytici.

K dispozícii má vyše 40-tisíc ľudí

Slovensko má popri nezamestnaných k dispozícii len niečo viac ako 40-tisíc ľudí, ktorí predstavujú dodatočnú potenciálnu pracovnú silu. Viac ako polovicu tvoria podľa IFP neaktívni, ktorý by chceli pracovať.

„Sú to tzv. odradení, ktorí si zamestnanie nehľadajú, pretože neveria, že si nájdu primeranú prácu. Ďalšiu približne pätinu z potenciálnej ponuky práce tvoria neaktívne osoby, ktoré si zamestnanie hľadajú, no nie sú schopní nastúpiť do 14 dní,“ dodávajú analytici IFP.

Kde hľadať pracovnú silu?

Dodatočnú potenciálnu pracovnú silu je možné popri nezamestnaných hľadať aj v skupine mimo trhu práce, ktorí by chceli pracovať alebo neaktívnych, ktorí hľadajú prácu, ale nemôžu okamžite nastúpiť a podzamestnaných, teda zamestnancov ochotných pracovať viac hodín.

Stenčujúcu sa ponuku práce vplyvom demografie ku koncu minulého roka potrápilo ochladenie ekonomiky v zahraničí a nárast predčasných dôchodcov.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Firmy a inštitúcie Európska úniaIFP Inštitút finančnej politiky