BRATISLAVA 20. júla (WEBNOVINY) – O pozitívach či rizikách projektu trasovania ropovodu cez Bratislavu by sa mohla verejnosť dozvedieť v septembri na verejnej diskusii. Zhodli sa na tom v pondelok po spoločnom rokovaní bratislavský primátor Milan Ftáčnik, predseda Bratislavského samosprávneho kraja Pavol Frešo a zástupca občianskeho združenia Nie ropovodu Miroslav Dragun.
Na stretnutie s verejnosťou chcú pozvať zástupcov ministerstva hospodárstva, spoločnosti Transpetrol i Bratislava-Schwechat Pipeline, aby ľuďom predstavili pozitíva či riziká projektu, ich elimináciu i dôvody vedenia ropovodu cez Bratislavu.
„Zhodli sme sa na tom, že je dôležité, aby sa v septembri, pred rokovaním mestského zastupiteľstva, kde bol pozvaný aj minister hospodárstva, uskutočnila široká verejná diskusia, kde pozývame zástupcov ministerstva hospodárstva, Transpetrolu a spoločnosti Bratislava-Schwechat Pipeline, aby prišli povedať občanom, prečo chcú ropovod cez Bratislavu,“ uviedol Dragún z OZ Nie ropovodu.
Video: plánovanie ropovodu v Bratislave
Ministerstvo hospodárstva s verejnosťou ani samosprávou nediskutovalo
Okrem občianskeho združenia sa k trasovaniu ropovodu cez hlavné mesto Bratislava nesúhlasne vyjadrili i bratislavskí mestskí poslanci a Bratislavský samosprávny kraj. Podľa predsedu kraja Freša diskusiu o trasovaní ropovodu na kraji otvorila ostrá reakcia z ministerstva hospodárstva k pripravovanému územnému plánu Bratislavského kraja, ktorý nemá zakreslené dve navrhované trasy ropovodu cez Bratislavu.
„Bola tam hrozba a stále je, že ministerstvo hospodárstva zablokuje nový územný plán kraja, pokiaľ tam nebude trasovanie tohto ropovodu, respektíve pokiaľ tam nebudú regulatívy, ktoré umožnia tento ropovod samotný,“ uviedol v pondelok Frešo.
Chybou ministerstva hospodárstva pri pripravovanom projekte ropovodu do Rakúska cez Bratislavu je podľa Freša to, že o ňom nedebatuje s verejnosťou, ale ani so samosprávou. Ako dodal Frešo, s hlavným mestom Bratislava ministerstvo o ropovode rokovalo raz, s Bratislavským krajom vôbec.
Obrazom: Ropovod v centre Bratislavy
Navrhované trasy ropovodu
Navrhované trasy ropovodu cez Bratislavu negatívne vníma aj občianske združenie Nie ropovodu. „Podľa nášho názoru, ktorý zastávame už dlhodobo, je celý proces prípravy ropovodu Bratislava-Schwechat Pipeline netransparentný a vnímame ho veľmi negatívne. Naše združenie zásadne nesúhlasí s trasou ropovodu cez Bratislavu,“ vyjadril sa dnes Dragun.
Podľa neho je nepochopiteľné, prečo ministerstvo hospodárstva súhlasí s trasovaním ropovodu cez Bratislavu, keď rakúska strana odmieta ropovod cez akékoľvek svoje, čo i len najmenej, chránené územie. „Keď v Rakúsku to nechcú ťahať cez les, ktorý je popri Morave, tak prečo by Bratislavčania mali mať menší stupeň ochrany. Buďme takí istí ako v Rakúsku, zastaňme si to, čo tu máme a diskutujme s ľuďmi,“ pridal sa k názoru OZ Nie ropovodu predseda Bratislavského kraja Frešo.
Trasovanie ropovodu cez Bratislavu na júnovom zasadnutí mestského zastupiteľstva odmietli aj bratislavskí poslanci. „Zaviazali ma ako primátora, aby som o tom informoval vládu a aby som pri rokovaniach s Transpetrolom vychádzal z toho, že nechceme, aby sa trasoval ropovod cez katastrálne územie mesta, ale aby sa preferoval skôr karpatský koridor, ktorý ide mimo územia mesta Bratislava,“ uviedol primátor Milan Ftáčnik.
Bratislavskí poslanci v júni tiež požiadali, aby sa začala obstarávať zmena územného plánu Bratislavy, ktorá vylúči trasovanie ropovodu cez mesto. Ako vysvetlil dnes primátor Ftáčnik, územný plán Bratislavy musí byť v súlade s územným plánom Bratislavského kraja, a ten musí byť zase v súlade s koncepciou územného rozvoja Slovenskej republiky. Poslanci tiež v júni požiadali primátora, aby na septembrové zastupiteľstvo pozval šéfa rezortu hospodárstva Tomáša Malatinského, aby predstavil projekt trasovania ropovodu i bratislavským poslancom.
O ropovodom prepojení medzi Slovenskom a Rakúskom, ktoré by mohlo viesť cez Bratislavu, teda cez takzvaný mestský koridor, informoval vládu minister hospodárstva Tomáš Malatinský začiatkom januára. Ministerstvu hospodárstva SR sa na základe štúdie spoločnosti KPMG pozdávajú dve trasy z desiatich posudzovaných. Prvá trasa ropovodu s dĺžkou viac ako 81 kilometrov (z toho na území Slovenska 27,5 kilometra) by mala viesť pozdĺž diaľnice z Veľkého Bielu cez Bratislavu až po hraničný priechod Petržalka-Kittsee. Druhá trasa ropovodu s dĺžkou takmer 85 kilometrov (z toho na území Slovenska 32,5 kilometrov) je až na mierne zmeny totožná s prvou trasou.