Predseda Most-Híd Béla Bugár hovorí o ambíciách strany pred voľbami. Hodnotí Smer, i opozíciu.
Aké najväčšie pozitíva a negatíva priniesol rok 2015?
Negatív je omnoho viac. Napríklad nedávno schválený takzvaný protiteroristický balíček, ktorý okliešťuje ľudské práva. Negatívne vnímam aj prístup väčšiny politikov k migračnej kríze. Mnohí vyvolávali len strach. Naopak kladne hodnotím postoj Svätého otca o reformu cirkvi a jeho ľudský prístup.
Je zaujímavé, že politik pri hodnotení roka hovorí o pápežovi.
Som veriaci. Cirkev sme všetci. Nielen kňazi a biskupi, ale aj obyčajní veriaci. Pápežove kroky vnímam veľmi pozitívne.
Beriete si z pápeža príklad pre svoje politické pôsobenie?
Samozrejme. Jeho prístup k ľuďom ovplyvnil prístup našej strany k utečencom. Práve preto sme mali odlišné stanovisko ako väčšina politických strán. Františkov ľudský prístup veriacich ovplyvňuje. A teda aj mne.
Končí sa pomaly volebné obdobie, aké bolo?
Štyri roky vládla vláda jednej strany, ktorá mala 83 poslancov v parlamente. Okrem schvaľovania ústavných zákonov mohla robiť všetko. Tento svoj potenciál nevyužila. Rastie síce ekonomika, máme vyšší výber daní, ale vláda to nevyužila na systémové zmeny. Vláda jednej strany teda nerobila systémové kroky, rozdávala a rozhadzovala zbytočne peniaze a zaťažila budúcu generáciu. Nie je totiž systémovým krokom, ak vyženú 100 000 sporiteľov z druhého dôchodkového piliera. Systémovým riešením by bolo, ak by sa stanovilo, že niekto neušetrí za určité obdobie určitú sumu, automaticky spadne z druhého piliera do prvého. Ale toto Smer nechcel. Potreboval len uvoľniť peniaze na ďalšie rozdávanie. Systémové kroky nerobil Smer ani pri učiteľoch, či zdravotných sestrách. Vláda raz riešila sestry, ktoré pracujú v štátnych nemocniciach, inokedy zas na tie, ktoré nerobia v štátnych zariadeniach. Ale veď takto sa to nerobí. To nie je systémové riešenie. Vláda tiež nerobila adresnú sociálnu politiku. To je príklad vlakov zadarmo. Teraz ich budú nasledovať autobusy. Vláda nerobí opatrenia pre sociálne prípady, ktoré majú nízke príjmy, a bolo by jedno, či ide o dôchodcu, alebo živiteľa rodiny. Prečo by mali dostať úľavu všetci? Počas tejto vlády sa zároveň enormne zdvihlo daňové a odvodové zaťaženie malých a stredných podnikateľov.
Vidíte aj pozitíva?
Tie sa týkajú predovšetkým Most-Híd. Prijali nás za člena Európskej ľudovej strany. Rovnako aj naša ženská organizácia Idea bola prijatá do medzinárodnej organizácie v rámci EPP. Od kedy prišla do strany Lucia Žitňanská a stala sa podpredsedníčkou, otvorili sme sa viac na sever, na Slovákov. To hodnotím kladne. Už teda nemôžem na sto percent povedať, že nás vnímajú ako len čisto etnickú stranu. Toto je pre nás pozitívne. Strana sa etablovala na celom Slovensku.
Ako vnímate štvorročné pôsobenie opozície?
Problém nebol v tom, že nebola jednotná. To nikto ani nemôže chcieť. V opozícii boli zoskupenia, ktoré sa tvária, že nie sú ani politickými stranami. V opozícii boli subjekty, ktoré útočili na etablované, či ak chcete tzv.“staré strany“. Občan potom vidí len napätie. Vidí len to, že opozícia sa háda. Najmä poslanci, ktorí boli prvýkrát v parlamente, útočili na vládu aj na opozíciu. Opozícii sa nepodarilo za celé štyri roky zjednotiť v tých najdôležitejších otázkach. My sme mali snahu vytvoriť alternatívu k Smeru. To zas prekazil Radoslav Procházka.
Pokusom o zjednotenie bola Ľudová platforma, ktorej vznik iniciovalo KDH. Tento rok ste prebrali zas iniciatívu vy. Čo si z toho môže zobrať volič?
Ak sa k tomu negatívne postaví, povie si, že opozícia nie je schopná sa dohodnúť. Ak sa na to pozrie pozitívne, vidí strany, ktoré sú ochotné a schopné sa dohodnúť. Potom musí aj vidieť strany, ktoré to odmietajú.
S akými ambíciami ide Most-Híd do parlamentných volieb?
Našim cieľom je dvojciferný výsledok. Nemyslím si, že treba vyhrať prieskumy. Treba vyhrať voľby. Do vlády však nepôjdeme za každú cenu. Našou snahou je vymeniť vládu jednej strany. Vláda jednej strany Slovensku škodí. Tomu chceme zabrániť. Naše podmienky pre vstup do vlády sú hodnotové, aj programové. Uvidíme, či bude možné sa dohodnúť. Toto sa týka aj pravicovej alternatívy.
S kým si viete predstaviť vytvorenie pravicovej alternatívy?
Po voľbách by mohli byť základom budúcej vlády tri strany. Most-Híd, KDH a Sieť. Po voľbách uvidíme, či bude potrebné niekoho pribrať. Nebol by som rád, ak by mala vzniknúť veľmi široká koalícia. S tým máme zlé skúsenosti. Bolo by veľmi dôležité, kto by mal byť tým prípadným štvrtým partnerom. Ak máme negatívne skúsenosti zo zániku vlády, netreba zabudnúť, že k tomu môže dôjsť aj v budúcnosti. Netreba zabudnúť ani na to, že vláda musí mať pevnú podporu poslancov NR SR. Ak v niektorom poslaneckom klube môžu byť ľudia, ktorí budú o sebe tvrdiť, že sú nezávislí a nebudú za vládu hlasovať, tak to bude problém.
Aká je teda šanca, že môže vzniknúť stredopravá vláda?
Rozhodnú voliči. Našou snahou bude, aby sme občanov o možnosti vzniku takejto vlády presvedčili.
Ak voliči rozhodnú tak, že bude musieť niekto ísť do vlády so Smerom?
Bude to rozhodnutie voličov. Každá strana si bude musieť zvážiť, či jej hodnoty a program sa dajú zladiť so Smerom. Veď Smer prijímal celé štyri roky také návrhy, ktoré sú presným opakom, toho, čo chceme my. Napríklad zvyšovanie daňovoodvodového zaťaženia, alebo rast dôchodkov obyčajným ľuďom o necelé dve eurá, ale tí, čo majú dôchodky 1500 eur, tým chceli zdvihnúť o 170 eur. Toto podporovať nemôžeme.
Teda, ak by ste mali ísť do vlády so Smerom, muselo by to byť za prísne stanovených podmienok?
Otázka stojí inak. Ak, tak s pravicou. Všetko musíme urobiť preto, aby mohla vzniknúť pravicová vláda. To však nestojí len na strane Most-Híd. To je otázka aj na iné strany a hlavne na Procházku. Ten, ako keby zatiaľ odmietal staré pravicové strany, pretože chce na úkor starých pravicových strán získať hlasy. Pokiaľ si myslí, že pre neho je najdôležitejšie od každého zobrať hlasy, teda od KDH a Most-Híd, on tým získa 15 percent a my po sedem, tak nič vlastne nezíska. Ak by robil politiku inak, a snažil by sa získať hlasy nerozhodnutých voličov, alebo voličov, ktorí vidia, že SDKÚ sa do parlamentu nedostane, bolo by to v poriadku. Vyzerá to však tak, že on chce oslabiť Most-Híd, ale aj KDH. Táto taktika je zlá. Dáva tým oveľa väčšiu možnosť práve Smeru.
Ako vnímate slovensko-maďarské vzťahy za posledné obdobie?
Dvaja premiéri sa dohodli na nepísanej dohode, že chúlostivé menšinové otázky dajú nabok, teda ich nebudú riešiť. O menšinových nerokujú. Na riešenie dvojitého štátneho občianstva vytvorili komisiu, ktorá nič nevyriešila. Napätie však nevzniká. Snažia sa spolupracovať v hospodárskych, alebo cezhraničných projektoch. Následne to chvália. Neriešenie problému však neznamená, že problémy neexistujú. Na druhej strane treba kvitovať, že napätie v súčasnosti nie je. A to dúfam, je aj vďaka pôsobeniu Most-Híd na politickej scéne.
Ale ani ľudia sa neozývajú, že by pre nich bolo problémom štátne občianstvo.
Pre väčšinu občanov Slovenska maďarskej národnosti občianstvo problém nie je. Prieskumy hovoria, že občanov maďarskej národnosti trápi najmä nezamestnanosť, zdravotné služby, či sociálne otázky. To sú problémy, ktoré ich tlačia, ako kohokoľvek iného.
Menšinové témy a otázky slobôd sú dnes pre nich druhoradé?
Áno. Maďar, ktorý chce zostať Maďarom na Slovensku, potrebuje zabezpečiť najskôr svoje živobytie. A preto, aby sa tu cítil ako doma, potrebujem mať zaručené svoje menšinové práva. Je to prirodzené.
Takýto postoj hrozí zrýchlenou asimiláciou.
Samozrejme môže. Najmä vtedy, keď rodičia maďarskej národnosti sa rozhodnú zapísať svoje dieťa do školy s vyučovacím jazykom slovenským a to len preto, aby sa dieťa naučilo po slovensky. Preto sme presvedčili ministerstvo školstva, aby spracovalo novú metodiku výučby slovenského jazyka na školách s maďarským vyučovacím jazykom, aby sa deti naučili lepšie komunikovat po slovensky.
Ak by bol Most-Híd vo vláde, žiadali by ste znovuvytvorenie postu vicepremiéra pre národnostné menšiny?
To by už nemalo význam. Máme pripravený zákon o vzniku fondu na podporu menšinovej kultúry. Ak by bol prijatý, je jedno, či fond bude pod úradom vlády, alebo podpredsedom vlády, či ministrom kultúry. Na základe prijatia zákona by kultúrne menšinové organizácie fungovali bez zásahu zvonku.
Vzťahy Most-Híd s maďarským FIDESZ nikdy neboli ideálne. Zmenilo sa to?
Naše vzťahy sú nulové. FIDESZ sa rozhodol tak, že akceptuje len jednu stranu, teda necelých 100 000 voličov. Ďalších 150 000 voličov maďarskej národnosti odmieta. S nami FIDESZ nemá žiadne kontakty. Na druhej strane, my sme občania Slovenskej republiky. Tu sa musíme dohodnúť a nie v zahraničí. Buď sa vieme dohodnúť tu s predstaviteľmi väčšinového národa a potom to funguje. Môžeme sa ísť síce sťažovať prípadne do Maďarska, ale tu sa rozhoduje. Naša cesta sa ukazuje ako správna. Znížilo sa napätie. Ak sa vieme dohodnúť, naše snahy pochopí aj vládna garnitúra, tak vieme prijímať aj zákony, ktoré pomôžu riešiť situáciu tak, aby občania SR, ktorí nemajú slovenskú národnosť, sa tu rozvíjali a naďalej obohacovali Slovensko.