V Leopoldove si pripomenú najväčšiu tragédiu väzenstva

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Leopoldov
Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Leopoldovo. Foto: archívne, SITA/Diana Černáková

LEOPOLDOV 21. novembra (WebNoviny.sk) – Najväčšiu tragédiu v dejinách slovenského väzenstva si 25 rokov od zavraždenia piatich dozorcov pripomenú príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) a príbuzní obetí pri pamätníku pred leopoldovskou väznicou v stredu 23. novembra.

Agentúru SITA o tom informoval Adrián Baláž z generálneho riaditeľstva ZVJS. Františka Slobodu, Milana Černého, Milana Galbavého, Igora Jošta a Mariána Zennera brutálnym spôsobom zabila skupina zločincov vedená Tiborom Polgárim.

Leopoldov a okolie obsadili príslušníci špeciálnych jednotiek

Najtragickejší útok na väzenských dozorcov spustil odsúdený Tibor Polgári 23. novembra 1991, keď pod zámienkou vhodenia listu do schránky požiadal referenta režimu Františka Slobodu, aby ho pustil za chodbové mreže. Spoločne s ďalším väzňom Milošom Urigom ho napadli a dobodali na smrť.

Obaja zločinci sa potom prezliekli do uniforiem väzenských dozorcov a spoločne s ďalšími piatimi odsúdenými pokračovali v krvavej ceste za slobodou. Ich vyčíňanie neprežilo päť príslušníkov vtedajšieho Nápravnovýchovného ústavu, niekoľkí ďalší boli zranení. So strelnými zbraňami a rukojemníkmi sa sedmička zločincov dostala na slobodu.

V ukradnutom aute blúdili, až sa napokon dostali opäť do blízkosti Leopoldova. Život v meste sa v tom čase zastavil, Leopoldov a okolie obsadili príslušníci špeciálnych jednotiek, nejazdili vlaky, ľudia boli poschovávaní doma. Po dvadsiatich hodinách od úteku všetkých utečencov za dramatických okolností zadržala polícia na okraji Piešťan a v stohu slamy pri Žlkovciach.

Útek bol dlhšie pripravovaný

Najvyšší súd v roku 1994 odsúdil Tibora Polgáriho a Miloša Urigu na doživotie, Bartolomejovi Botošovi vymeral 18 rokov, Daliborovi Bajgerovi a Václavovi Fedákovi po pätnásť a Vladimírovi Dudovi trinásť rokov väzenia. Ondrej Harvan si trest zvolil sám, spáchal samovraždu.

Dráma nebola dielom náhody, útek bol dlhšie pripravovaný. ,,Od októbra 1991 sa postupne združovali k vzopretiu sa proti poriadku pre výkon trestu odňatia slobody, spoločne naplánovali a dohodli útek, a to aj za cenu použitia fyzického násilia i usmrtenia službukonajúcich príslušníkov Zboru nápravnej výchovy, pričom na tento účel si pripravili nože, palicu a tzv nunčák,“ píše sa v rozsudku Najvyššieho súdu SR. Viacerí z odsúdených aktérov tragédie sú už na slobode.

Udalosť, po ktorej nasledovali významné zmeny v systéme bezpečnosti väzníc, pripomína v Leopoldove pamätník s menami všetkých obetí. Zbor väzenskej a justičnej stráže si ich pamiatku pripomína každoročne v deň výročia tragédie.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Firmy a inštitúcie Väznica v Leopoldove