Podpredsedníčka NR SR Lucia Nicholsonová (SaS) poskytla portálu Webnoviny.sk rozhovor o politike.
Ste jediná opozičná podpredsedníčka parlamentu, jediná žena. Ako hodnotíte spoluprácu s pánom predsedom Andrejom Dankom (SNS), podpredsedami Martinom Glváčom (Smer-SD), Andrejom Hrnčiarom (Most-Híd) a Bélom Bugárom (Most-Híd)?
Po mojej „kauze“, kedy som podľa nich otvorením schôdze NR SR porušila rokovací poriadok, mám k vedeniu iný postoj. Niežeby bol niekedy dobrý. Nevstupovala som do spolupráce naivne. No po mojom otvorení letnej schôdze som prišla o všetky ilúzie. Pán Danko nemôže na mňa hrať slušného. Chápem jeho hru na slušnosť, ktorú mu žerie polovica národa, proti tomu nemienim bojovať. Vychádzam s nimi všetkými na tej úrovni, že sa obmedzujeme na komunikáciu pri predávaní si vedenie schôdze. Tak to nám to funguje. Ale kamaráti nie sme. Viem, že ma veľmi chceli odvolať. Ale keďže to nebolo v rozpore s rokovacím poriadkom, báli sa, že by to mediálne neustáli. Zo strachu do toho nešli. Je to smiešne, že takí veľkí silní chlapi to nezvládli. Navyše, tá schôdza je stále otvorená.
Neľutujete, že ste sa vzdali luxusnej limuzíny?
Pri nástupe na miesto podpredsedníčky som sa vzdala aj limuzíny. Viete ako rada chodím pešo, strašne si to užívam. Nikto na mňa na ulici nepľuje a teší ma to. Ľudia si kopnú radi, ale ja ešte môžem slobodne chodiť medzi ľudí. Večer chodíme do večernej Bratislavy a podľa mňa je to úžasné. Okrem toho mám nárok aj na služobný telefón. Vzdala som sa aj toho.
Keby Vás predsa len z funkcie odvolali, koho by zvolili za Vás?
Každý je nahraditeľný. Vybrali by si niekoho reprezentatívneho. Niekoho, kto by možno toľko odvahy otvoriť schôdzu nemal.
Čo považujete za najväčšie pozitívum toho, že máte takúto funkciu?
Úsmevne hovorím to, že sa im nepodarilo ma vymeniť, že som im zostala a nevedia, čo so mnou. A seriózne, že v súlade s rokovacím poriadkom môžem kedykoľvek vstúpiť do rozpravy.
Doposiaľ Vás ľudia vnímali ako političku, ktorá sa venuje hlavne sociálnym témam. Vy sa ako vnímate?
Začala som sa venovať korupcii z rôznych uhlov pohľadu. Naposledy to bol prípad Sociálnej poisťovne, tender na luxusné auto Ľubomíra Vážneho (Smer-SD), otvorila som aj tému zle prerozdelených eurofondov na zberné dvory ešte za ministra životného prostredia Petra Žigu (Smer-SD). Venujem sa tomu, čo trápi ľudí. Denne riešim matky ťažko onkologicky chorých detí. Obracajú sa mňa aj tí, čo nepochodili ani u ombudsmanky, pomáham stovkám ľudí. Riešim prípady, kedy rodičom chorých detí neuznali príspevok na kúpu auta a pre istotu im hneď zobrali aj príspevok na benzín. Nakoniec im mnohokrát aj vďaka mojej pomoci úrady museli uznať tie príspevky. Som rada, že ma berú ľudia ako človeka, na ktorého sa môžu obrátiť.
Korupcia je neutíchajúca téma nielen na Slovensku. Nemáte niekedy strach, keď sa zaoberáte práve touto sférou?
Nebojím sa, uvedomujem si však riziko, lebo je pravda, že som v tejto krajine nahnevala ľudí, ktorí tu majú moc. A ja nemám za sebou nikoho, kto by ma kryl. Ale ten plazivý strach, ktorý je v tejto krajine je zlý. Ľudia sa boja upozorňovať na zmanipulované tendre, úplatky. Ľudia pochopili, že vymožiteľnosť práva je na Slovensku nulová. Korupcia je všade na svete, ale keď sa na to príde, padajú hlavy, ľudia sami odstupujú, a to je rozdiel medzi Slovenskom a zvyškom sveta.
No len samotné odstúpenie nestačí, je to aj o dotiahnutí trestnoprávnej zodpovednosti.
V parlamente ste odvolávali pre kauzu Bašternák premiéra Roberta Fica aj ministra vnútra Roberta Kaliňáka. Nikoho však Národná rada SR neodvolala. Nie je to neúspech opozície?
Je to neúspech. To, že v koalícii je 84 „kolesíkov“, je fakt. Ale to je ich tragédia. Schôdze ale splnili to, že sa o tom hovorilo a ľudia napriek tomu, že bolo leto prišli. To bola veľká vec, že na tie protesty toľko ľudí prišlo, nech si každý hovorí čo chce.
Nemáte niekedy chuť s politikou skončiť?
Pravidelne mám ten pocit. Neprejde týždeň, kedy by som s tým nechcela skončiť. Viem, že provokujem, že som si narobila nepriateľov v tejto krajine. Nie je mi to jedno, už toľkokrát som rozmýšľala, či neodísť, či to všetko stojí za to, ale potom sa neviem vzdať. Takú mám povahu a sama som niekedy nešťastná. Hovorím si, vykašli sa na to, ale vždy sa niečo vo mne vzbúri a ja musím zase niekomu napísať otvorený list. Potom mi zas niekto napíše, napríklad mladí zo zahraničia, že ma sledujú a veria, že práve my dokážeme situáciu na Slovensku zmeniť. Ja byť na ich mieste zanevriem na všetkých politikov, ale oni niekde berú tú silu a veria mi. Ak si niekto myslí, že politiku robím pre plat, tak to tak vôbec nie je. Predtým som zarábala omnoho viac. A robím to aj kvôli svojím deťom. Žila som v Kanade, na Kostarike, ale toto je môj domov. My Slováci to tak máme. Ja tu chcem žiť a chcem, aby tu žili aj moje deti. Robím to aj preto, aby tu naše deti zostali.
Kebyže s politikou skončíte, čomu by ste sa venovali?
Mám sen, že budem písať. Už dlho mám rozpísanú knihu. Bicyklovanie a písanie ma veľmi napĺňa. Raz sa presťahujem na chalupu do Banskej Štiavnice a budem tam sedieť pri okne a písať.
V poslednej dobe ste sa začali opäť venovať rómskej problematike, prečo?
Rómovia nebola téma pre Roberta Fica, keď prepukla téma migranti. Predtým v nás živili, že urobia rómsku reformu. Lenže tú nemôžete robiť, keď máte vládny zlepenec. V minulom období mala Ficova vláda najlepšiu šancu na zmeny a neurobili absolútne nič. Doteraz strašili moslimami a teraz začínajú Rómami, pritom vláda zlyhala najviac. Minister práce Ján Richter zdiera chudákov, šetrí na nich a nemá sociálne cítenie. To, že minister vnútra Robert Kaliňák začne robiť poriadky s políciou v rómskych osadách, situáciu nevyrieši. Strana Sloboda a Solidarita má iné riešenia. A tie sú v tom, že dospelí potrebujú súrne prácu a deti musia ísť do škôlok, aby boli vzdelávateľné na našich školách. To je beh na dlhú trať. Inak budú osady budú bujnieť a hrozí, že dôchodkový systém skolabuje.
Myslíte si, že Slovensko čakajú predčasné voľby do NR SR?
Tajne dúfam, že budú. Inak vládni predstavitelia krajinu rozoberú na súčiastky. Otázka je ako a s kým vytvoríme vládu? Najprv musíme vytvoriť koaliční potenciál, aby sme mohli ísť do slušnej vlády. Ale s kým? To sa pýtam každý deň. OĽaNO doviedlo do parlamentu vzdelaných ľudí. Hoci nie vo všetkom spolu súhlasíme. tak odložíme témy, ktoré nás rozdeľujú a keďže nás spája veľmi veľa, na takých témach by sme mohli reálne pracovať. OĽaNO je tím kvalitných ľudí. V Sme rodina takých ľudí nevidím. SaS má výborný program. Máme ešte potenciál rásť. Vznikajúcu stranu Progresívne Slovensko vnímam ako bratislavskú smotánku intelektuálov, majú strašne ťažký jazyk, ale tešila by som sa z takých partnerov. Verím tomu, že v ekonomickej sfére by sa naše riešenia preťali. Oni majú dosť zlodejov, bielych golierov a reálne chcú deratizovať túto krajinu. Konečne budú mať ľudia možnosť voliť ľavicovú stranu, lebo prekukli, že Smer-SD už dávno nie je ľavicovou stranou. Spolu by sme boli schopní zostavovať vládu. A ak bude prezident Andrej Kiska, ktorého som fanúšik, súčasťou Progresívneho Slovenska verím, že SaS a Kiska sme jediné svetlé body na konci tohto tunela.
Katarína Zaťková