Jurzyca chce odstaviť nekvalitné vysoké školy

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Jurzyca
Minister školstva uvažuje predĺžiť externé štúdium aspoň o rok. Foto: Ilustračné foto SITA/Ľudovít Vaniher

BRATISLAVA 27. januára (WEBNOVINY) – Ministerstvo školstva pripravuje mechanizmus, vďaka ktorému by sa zbavilo vysokých škôl s najhoršou kvalitou. „Pustíme do systému každú vysokú školu, ktorá je kvalitnejšia ako chvost súčasného rebríčka a systém nastavíme tak, aby tie z chvosta vypadávali,“ povedal na dnešnej tlačovej konferencii minister školstva Eugen Jurzyca. Spolu s vysokou školou, ktorú vláda schválila minulý týždeň, už na Slovensku pôsobí 34 vysokých škôl. Ohrozené by mali byť tie, ktoré nemajú dostatočné výsledky v počte publikácií či citáciách v karentovaných časopisoch. Jurzyca zároveň verí, že nepoctivé školy vyradí samotný trh. Tak, ako sa to stalo v prípade Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka, na ktorú sa prestali študenti hlásiť po škandále s expresnými diplomami.

Jurzyca hovorí, že chce škrtať nekvalitné vysoké školy, no optimálny počet nemá. „Po zmene ich možno bude menej, možno ešte viac,“ konštatuje minister školstva. Je presvedčený o sile informácií. Preto chce vysoké školy prinútiť, aby na webe publikovali aj nelichotivé informácie o svojich výsledkoch i prešľapoch. Dúfa, že školy tak urobia dobrovoľne. „Ak nevieme dobre merať kvalitu, horšie školy vyhrávajú, lebo keď neinvestujú do kvality, sú lacnejšie,“ argumentuje Jurzyca. Takýto systém podľa neho demotivuje kvalitné univerzity. Jedným z meradiel by podľa Jurzycu mali byť i štatistiky o uplatniteľnosti absolventov jednotlivých škôl.

Rezort tiež uvažuje predĺžiť externé štúdium aspoň o rok

„Keď tí študenti chodia menej do školy, vychádza mi z toho, že by mali chodiť dlhšie,“ poznamenal Jurzyca. Opatrením chce reagovať na často kritizovanú nízku úroveň externého štúdia. „Absolvent externého štúdia musí byť rovnako kvalitný ako absolvent denného,“ zdôraznil minister. Pripravovaná vysokoškolská novela prinesie aj zmeny v akreditácii: uvažuje sa o spoplatnení akreditačného a reakreditačného procesu. Podľa plánov by sa tiež mala otvoriť súťaž o zdroje na podporu výskumu ako VEGA či KEGA aj pre súkromné vysoké školy.

Ministerstvo dnes predstavilo svoje ambície na tento rok i v regionálnom školstve

Už vo februári spúšťa testovaciu prevádzku projektu digitálnych učebníc. Pre piatakov uvažuje zaviesť Monitor 5 a zmeniť deviatacký Monitor 9. Obidva testy by mali byť podobné testovaniu PISA, teda neskúmať len vedomosti, ale aj schopnosť žiakov vnímať súvislosti. V pláne je i prehodnotenie kreditového systému odmeňovania učiteľov, kde chce dať rezort tretinu kreditov potrebných pre kariérny a platový rast učiteľov do rúk riaditeľom škôl. Pri strednom odbornom školstve chce viac vtiahnuť do vzdelávania zamestnávateľov. Podobne ako vysoké školy, informácie by o sebe mali začať zverejňovať aj základné a stredné. Od 1. septembra budú môcť osemročné gymnáziá opäť používať latinské názvy tried ako prima, sekunda alebo tercia.

Vysoké školy by mali za akreditácie platiť

Minister školstva Eugen Jurzyca (SDKÚ-DS) chce, aby si vysoké školy za komplexnú akreditáciu i akreditácie programov platili. Nepáči sa mu, že dnes môžu požiadať Akreditačnú komisiu o vstup na trh pomerne jednoducho, no všetky náležité náklady sú na pleciach štátu. „Myslíme si, že je správne aj ekonomicky efektívne, ak sú náklady prenesené na subjekty, ktoré ich vlastne spôsobujú,“ povedal dnes na tlačovej konferencii Jurzyca.

Od systému očakáva reguláciu, že si žiadatelia lepšie rozmyslia, či vôbec chcú vstupovať na trh. Poriadok chce minister urobiť aj prostredníctvom prísnejších akreditačných kritérií. Podľa plánu by mala Akreditačná komisia kontrolovať školy častejšie, aj v medziobdobiach. Minister sa netají, že aj avizovaná zvýšená pracovná záťaž komisie je jedným z dôvodov úvah o spoplatnení akreditácie.

Platiť sa má za komplexnú akreditáciu i akreditáciu študijných programov

O aké sumy pôjde, rezort zatiaľ nekonkretizuje. Minister však odmieta, že by si školy poplatky za akreditáciu kompenzovali na školnom. „Nebudú to také veľké sumy, aby sa preniesli do školného,“ tvrdí Jurzyca. Myslí si, že v konkurencii iných vysokých škôl si rektori nedovolia vyberať viac peňazí od študentov.

Podľa predstáv rezortu poplatky za akreditáciu pomôžu Akreditačnej komisii kvalitne pracovať v časoch krízy, keď sú príjmy z verejných financií nedostatočné. Otázne sú akreditácie, ktoré začne z vlastnej iniciatívy preverovať komisia, napríklad na základe medializovaných podozrení. „Tá úvaha nie je ukončená, možno dospejeme k tomu, že ak sa ukáže, že tá škola je v tom nevinne, tak to zaplatí štát a v prípade, že je to na odobratie akreditácie, tak si to zaplatí škola,“ uviedol Jurzyca.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Eugen Jurzyca