Primátor chce legalizovať čierne bilbordy, tvrdí Nesrovnal

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Bilbord
V žiadnom modernom európskom meste nie je toľko bilbordov ako v Bratislave. Foto: SITA/Jozef Jakubčo

BRATISLAVA 6. marca (WEBNOVINY) – Návrh bratislavského primátora Milana Ftáčnika obnoviť zmluvy reklamným spoločnostiam na prenájom plôch pre bilbordy je podvod na Bratislavčanoch a legalizácia v zásade čiernych stavieb. Tvrdí to predseda mestského poslaneckého klubu SDKÚ-DS a Most-Híd Ivo Nesrovnal.

„S týmto nikdy nebudem súhlasiť a žiadam primátora, aby začal zastupovať ľudí, aby začal búrať čierne stavby a nie ich legalizovať,“ reagoval na návrh povoliť reklamné zariadenia na mestských pozemkoch Nesrovnal.

Čierne bilbordy

Podľa neho ide o 400 reklamných zariadení, ktoré stoja na pozemkoch mesta, nemajú nájomnú zmluvu, sú bez právneho titulu a teda ľudovo povedané „načierno“. Podľa riaditeľa kancelárie primátora Ľubomíra Andrassyho mesto týmto návrhom nezvyšuje počet reklamných zariadení, ale vytvára priestor pre to, aby 400 reklamných zariadení spoločností, ktorým vypršala zmluva a majú záujem ju obnoviť, mohlo byť v súlade so zákonom.

Bilbord
Foto: SITA/Jozef Jakubčo

Podľa Nesrovnala v žiadnom modernom európskom meste nie je toľko bilbordov ako v Bratislave. „V Bratislave sú ich tisíce, viac ako stromov. Niektorí hovoria o siedmich tisícoch a veľká časť z nich sú načierno,” tvrdí Nesrovnal. Podľa neho sú symbolom porušovania stavebného zákona, sú protisociálne, lebo ničia zeleň a privatizujú verejné priestory.

Ako dodal, primátor štyri roky len diskutoval, no nekonal. Podľa Andrassyho sa mestu po dohode s reklamnými spoločnosťami podarilo za posledné dva roky odstrániť vyše 200 reklamných nosičov. Reklama sa stratila napríklad z mestských hradieb a mizne i zo stredových pásov ciest, kde bilbordy nahrádzajú stromy a kríky. Andrassy tvrdí, že vedenie mesta týmto návrhom nezvyšuje počet reklamných zariadení, ale vytvára priestor pre to, aby 400 reklamných zariadení mohlo byť v súlade so zákonom.

„Tým, že sme nemali prijaté pravidlá, nemali sme stanovené kritériá a podmienky, za akých rozhodujeme o umiestnení vonkajšej reklamy na pozemkoch mesta, tak sme dostali niektoré spoločnosti do situácie, že im vypršala nájomná zmluva a spoločnosti majú záujem ju predĺžiť,“ vysvetlil Andrassy. Ako dodal, ide o moderné reklamné zariadenia, ktoré majú mestotvorný charakter a nespôsobujú vizuálny smog tak, ako načierno postavené reklamy, s ktorými mesto nevie urobiť poriadok, lebo stoja na súkromných pozemkoch.

Ľudia sú už alergickí

Nesrovnal však s riešením primátora nesúhlasí, podľa neho by mal primátor vyzvať vlastníkov zariadení, ktoré nemajú nájomnú zmluvu, aby ich okamžite vypratali a vyčistili verejné priestranstvá. „Čierne stavby sú v tomto meste najväčším problémom a ľudia sú už na ne alergickí,“ uviedol Nesrovnal. Aj podľa Andrassyho mesto najviac dopláca práve na čierne reklamné zariadenia, ktorých je dnes v meste vyše 500.

Pri ich odstraňovaní sú však bezmocní, pretože väčšina stojí na súkromných pozemkoch, kde mesto zákonne zasiahnuť nemôže. Vedenie mesta priznáva, že v odstraňovaní čiernej reklamy má ešte rezervy, podľa Andrassyho však razantnejšie budú môcť konať až po prijatí novely stavebného zákona, kde samosprávy získajú aj kompetenciu nesúhlasiť s umiestnením reklamy aj na súkromnom pozemku. „Novela zákona navrhuje, aby dotknutá obec mohla povedať, že zariadenie je v rozpore s architektonicko-urbanistickým rozvojom mesta a že ho v danej lokalite nechceme. To bude platiť na verejné i súkromné pozemky,“ vysvetlil Andrassy.

Primátor Ftáčnik vo štvrtok 6. marca na rokovanie mestského zastupiteľstva predkladá návrh na reguláciu vonkajšej reklamy. Podľa návrhu by mesto prenajalo reklamným agentúram na dva roky tie pozemky, kde dnes stojí ich reklama a zmluva, ktorú mali v minulosti s mestom, už vypršala. Po dvoch rokoch potom mesto na prenájom pozemku pod reklamou vyhlási verejnú obchodnú súťaž. Návrh počíta s prenájom 405 plôch na mestských pozemkoch, za ktoré by mohlo do mestskej kasy pribudnúť ročne približne 400-tisíc eur.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Viac k osobe Ivo Nesrovnal