BRATISLAVA 6. apríla (WEBNOVINY) – Skúsenosti s vládnutím kabinetu Roberta Fica ako vlády jednej strany sú veľmi nepriaznivé, hovorí prezident Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov vo svojom hodnotení polčasu funkčného obdobia vlády zloženej len z členov a nominantov strany Smer-SD. K moci prišla aktuálna vláda 4. apríla 2012 po tom, ako Smer-SD presvedčivo vyhral voľby po páde pravicovej vlády Ivety Radičovej.
„Vláda jednej strany, pokiaľ sú jej postupy v súlade s liberálno-demokratickým režimom a inštitucionálnymi rámcami, automaticky nemusí zakladať nejaké riziko. Ale už v čase, keď táto vláda vznikla, boli určité obavy, že syndróm väčšiny, ktorý je vlastne operačným módom strany Smer, sa naplno prejaví. A to sa potvrdilo,“ povedal Mesežnikov v rozhovore pre agentúru SITA.
Maďarič pripúšťa zmeny vo vláde, predčasné voľby odmieta
Problém pre krajinu
Vláda jednej strany s väčšinou v parlamente sa podľa jeho názoru ukázala ako problematická pre krajinu. „Princíp deľby moci bol často skôr formálny. Tá strana svojím nastavením na koncentráciu moci bránila podľa mňa efektívnemu pôsobeniu kontrolných mechanizmov,“ uviedol šéf IVO. Podľa Mesežnikovových slov sa zo Slovenska vytratilo to, čo bolo príznačné pre všetky doterajšie vlády – kultúra koaličného vyjednávania a hľadanie kompromisov. „Myslím, že po ďalších voľbách by bolo dobré, aby bolo zloženie vlády pestrofarebnejšie, nech už skončia akokoľvek, aby to bola koaličná vláda,“ povedal Mesežnikov.
Vytváranie rôznych rád pri vláde Roberta Fica považuje Mesežnikov až na malé výnimky za politickú kamufláž. Ako príklad takej výnimky uviedol Radu vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, v ktorej sú členovia s nezávislým postojom – na úrovni spoločenskej diskusie sa jej podarilo niečo urobiť.
„Čo sa týka ostatných podobných grémií, tak zo strany vlády išlo skôr o získanie podpory, čiže nie o nejaký dialóg, ale skôr snahu demonštrovať, že vládne opatrenia získavajú širšiu spoločenskú podporu,“ dodal prezident IVO, podľa ktorého sa to uskutočňovalo veľmi politickým spôsobom. Mesežnikov dáva do pozornosti, že napríklad najväčšia odborová centrála je v podstate politickým spojencom strany Smer-SD. „Tak o akom dialógu sa dá hovoriť?“ Poukázal aj na to, že niektoré osobnosti z akademickej a odbornej sféry sú v rôznych grémiách vlády a v prezidentských voľbách podporili kandidatúru Roberta Fica.
Stabilita na úkor diskusie
Vláda vo svojom programovom vyhlásení hovorí o stabilite vládnej moci. Podľa Mesežnikova vláda cez stabilitu často dokáže presadiť svoje opatrenia na úkor diskusie a kvality presadzovaných riešení. „Demokratické vládnutie predpokladá nielen stabilitu a efektivitu inštitúcií, ale zároveň aj používanie metód, pri ktorých sa berie do úvahy celá šírka názorov a kontrolné mechanizmy,“ dodal s tým, že na takom modeli potom vidno aj primeranú účasť mimovládnych síl. „Tak toto my tu nevidíme,“ zhodnotil Mesežnikov. Podľa neho je aj značná nespokojnosť s plnením sľubovaných istôt pre občanov. „Nespokojnosť je dokonca aj medzi voličmi Smeru,“ povedal.
Mesežnikov nepovažuje za veľký problém, že sa doteraz nepodarilo schváliť zmenu volebného kódexu a financovania politických strán. Volebný kódex už vlani na jeseň prešiel do druhého čítania v parlamente. V decembri bol návrh stiahnutý z rokovania, lebo opozícia mala výhrady k viacerým ustanoveniam a odvtedy sa rokuje o kompromisnom riešení kontroly volebného procesu a väčšej kontroly financovania strán.
Do NR SR by sa mohol návrh znova dostať v máji. „Ja to nevnímam nijak tragicky. Vo volebnom zákone by sa dalo uvažovať o zavedení väčšieho množstva volebných obvodov – to je podľa mňa kritická vec,“ uviedol Mesežnikov a pripomenul, že ani s tým tento návrh nepočíta. Považuje za dobré, že by sa mali zjednotiť volebné pravidlá pre všetky voľby na Slovensku.
Reforma nie je reformou
Za vážnejšie považuje doriešenie financovania politických strán. „Tu by vláda mohla pôsobiť efektívnejšie, keďže prepojenie politickej moci s ekonomickým prostredím na Slovensku je evidentne nadštandardné a je to nezdravé,“ poznamenal. Podľa Mesežnikova by tento sľub mala vláda splniť čo najskôr, aby bola pred nasledujúcimi parlamentnými voľbami situácia jasnejšia.
Reformu verejnej správy ESO (efektívna, spoľahlivá a otvorená) nepovažuje Mesežnikov za reformu verejnej správy, ale reorganizáciu štátnej správy. „Reforma verejnej správy sa uskutočnila počas prvej Dzurindovej vlády a pokračovala za jeho druhej vlády. Tam došlo k masívnemu prenosu kompetencií a vytváraniu nových inštitúcií regionálnej samosprávy,“ pripomenul.
Teraz podľa neho nejde o reformu, ale skôr riešenie organizačno-technických otázok. „Zatiaľ to hodnotím veľmi opatrne. Celkovo sa podľa mňa posilňuje pozícia štátu voči samosprávam a to je nastavenie tejto vlády a strany,“ upozornil Mesežnikov, ktorý si myslí, že to veľmi nie je v súlade s myšlienkou reformy verejnej správy. „Posilňujú sa centralistické prvky na úkor decentralizácie.“ Podľa Mesežnikova to vychádza zo zamerania strany Smer-SD, o ktorej Fico hovoril, že je etatistická strana, pre ktorú má štát najväčšiu hodnotu.
Neúspech Roberta Fica
Podľa Mesežnikova sa v súčasnosti u nás nedá hovoriť o reformách, táto vláda reformná nie je. „Využívajú vo svoj prospech výsledky niektorých – podľa nich antisociálnych – pravicových reforiem. Teraz ide o to, aby vo svojich korigujúcich opatreniach nerušili tie reformy, ktoré sa ukázali ako efektívne,“ povedal. Základné parametre reformného ťahu predchádzajúcich neľavicových kabinetov zostali podľa Mesežnikova napriek obavám zachované. „Hodnotím to pozitívne, teda na pozadí toho, čo sa mohlo odohrať,“ dodal.
Prvý štvrťrok 2014 bol najslabší z hľadiska predkladaných noviel a zákonov, poznamenal Mesežnikov. Smer sa podľa neho v tomto období zameral na napokon neúspešnú snahu, aby sa stal Fico prezidentom.
„Pozornosť venovali najmä takým aktivitám, ktoré by mohli naplniť tieto ciele,“ povedal. Šéf IVO by teraz uvítal verejnú diskusiu o tom, nakoľko bolo prínosné pre spoločnosť zapojenie vládnych inštitúcií do niečoho, čo malo pomôcť volebnej kampani Roberta Fica. „Ja si myslím, že skôr nie,“ dodal. Mesežnikov očakáva, že teraz bude chcieť Smer a vláda dobehnúť zameškané, čo by znamenalo riziko schvaľovania zákonov v skrátenom legislatívnom konaní. „Nedá sa vylúčiť, že príde smršť rýchlych návrhov a budú sa rýchlejšie schvaľovať.“
V nasledujúcom období by sa mala vláda zamerať na súdnictvo, spravodlivosť a právny štát, myslí si Mesežnikov. Okrem toho by sa mala snažiť o riešenie sociálnych otázok, napríklad regionálne rozdiely a všetko, čo súvisí s postavením Rómov.